Moje knizne darceky Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Moje knizne darceky Moje aktivity
Dobre napísaný psychologický triler, ktorý sa dobre číta asi ako Brownovky s profesorom Robertom Langdonom, a ktorý sa nezastavuje, aby Vám veci vysvetlil, ale iba čerpá vo vašej zvedavosti, ako to celé skončí. Avšak o pár dní si nebudete pamätať o čom to celé bolo, pretože vo Vás neostane žiadny moment, ktorý by ste si pamätali, iba tak možno nelogické a trápne chovanie postáv v závere knihy. Linky, ktoré mňa osobne zaujímali - vzťah medzi Jenifer a Sarah, útek z pivnice a psychologické mučenie postáv, je v knihe žiaľ obsiahnuté len na pár stránkach a kniha sa skôr venuje vyšetrovaniu v prítomnosti a vnútorného stavu Sarah. Ak očakávate skvelý psychologický triler, nad ktorým budete uvažovať ešte tri dni po prečítaní a budete sa k nej chcieť ešte vrátiť - kniha vás sklame, ak chcete stráviť upršaný víkend s knihou a pohárom vína/čaju/kávy, ktorá sa iba dobre číta, tak neobanujete. Odporúčam tak isto ako dovolenkové čítanie, kde očkom kontrolujete slečny, alebo pánov v plavkách na pláži alebo pri vode. Kniha, ktorá sa len dobre číta, nie je zárukou dobrej knihy, však?! Prečítane za jeden deň.
Po prečítaní tejto klasiky som sa cítil veľmi depresívne. Ide o dielo, ktoré by si mal prečítať každý človek, aby sa nezabudlo o čom tá láska k Strane a všetko naozaj bolo. Orwellov opis je možno až prehnaný, ale nebyť nežnej revolúcie a Gorbačova, tak sa jeho myšlienka mohla kľudne naplniť. Winston Smith je skôr prostredník, ako hlavnou postavou 1984, opisuje daný systém a ukazuje ako to v Oceánii funguje a čo sa stane s človekom, keď sa postaví proti strane, sympatizuje s ňou, je oddaný atď. Ak máte radi šťastné konce,
tak sa knižke oblúkom vyhnite, na druhej strane poviem, že by to bola veľká škoda.
Kto chytá v žite...kniha o ničom ako aj o všetkom. Kniha o 4 dňoch 16 ročného mladého chalana, ktorého vykopli zo školy (zasa) a popri tom si hľadal svoje miesto v spoločnosti a nezabúdal všetko ironizovať, vysmievať sa, ľutovať, frflať na všetko okolo, takým vtipný spôsobom, že ste sa museli niekedy pousmiať. Aj my sa vo svojom živote pravidelne stretávame so Stradlatermi, Ackelymi, profesormi Spencermi, Jane a Sally atď. a veľakrát si myslíme to čo Holden. Otázkou je, či sa tiež nenachádzame v období života, kedy hľadáme niečo, čo nám žiaľ okolie nemôže poskytnúť. A tak sme prestali hľadať a na väčšinu vecí neustále frfleme a ironizujeme. Dôležité je neprestať hľadať.
Kto chytá v žite je pre mňa veľký relax, príbeh, ktorý sa číta sám a nestále sa ku nemu rád vraciam a strávim s ním prevažne jedno príjemné nedeľné popoludnie. Nezabudnite, že "známkou nezrelého človeka je, že chce za niečo vznešene zomrieť, kým známkou zrelého človeka je, že chce pre niečo pokorne žiť."
Bohatstvo, som sa nejako rozpísal.
Kto chytá v žite...kniha o ničom ako aj o všetkom. Kniha o 4 dňoch 16 ročného mladého chalana, ktorého vykopli zo školy (zasa) a popri tom si hľadal svoje miesto v spoločnosti a nezabúdal všetko ironizovať, vysmievať sa, ľutovať, frflať na všetko okolo, takým vtipný spôsobom, že ste sa museli niekedy pousmiať. Aj my sa vo svojom živote pravidelne stretávame so Stradlatermi, Ackelymi, profesormi Spencermi, Jane a Sally atď. a veľakrát si myslíme to čo Holden. Otázkou je, či sa tiež nenachádzame v období života, kedy hľadáme niečo, čo nám žiaľ okolie nemôže poskytnúť. A tak sme prestali hľadať a na väčšinu vecí neustále frfleme a ironizujeme. Dôležité je neprestať hľadať.
Kto chytá v žite je pre mňa veľký relax, príbeh, ktorý sa číta sám a nestále sa ku nemu rád vraciam a strávim s ním prevažne jedno príjemné nedeľné popoludnie. Nezabudnite, že "známkou nezrelého človeka je, že chce za niečo vznešene zomrieť, kým známkou zrelého človeka je, že chce pre niečo pokorne žiť."
Bohatstvo, som sa nejako rozpísal.
Po prečítaní tejto klasiky som sa cítil veľmi depresívne. Ide o dielo, ktoré by si mal prečítať každý človek, aby sa nezabudlo o čom tá láska k Strane a všetko naozaj bolo. Orwellov opis je možno až prehnaný, ale nebyť nežnej revolúcie a Gorbačova, tak sa jeho myšlienka mohla kľudne naplniť. Winston Smith je skôr prostredník, ako hlavnou postavou 1984, opisuje daný systém a ukazuje ako to v Oceánii funguje a čo sa stane s človekom, keď sa postaví proti strane, sympatizuje s ňou, je oddaný atď. Ak máte radi šťastné konce,
tak sa knižke oblúkom vyhnite, na druhej strane poviem, že by to bola veľká škoda.
Podpaľačka je mojou prvou Kingovkou, ktorú som čítal a táto kniha vás vtiahne do deja od úplného začiatku a nepustí, o čom svedčí, že som ju celú prečítal za jeden víkend. King je vážne majster slova a ako pracuje s postavami a vykresľuje ich je fenomenálne a odpustíte mu aj pár hluchých miest, pretože sa aspoň znova niečo dozviete o postavách a pochopíte ich konanie. Dej nie je nijako prevratný, ale na tú dobu to bolo asi veľmi novátorské písať o rôznych tajných organizáciách a ich pokusoch. Ide o perfektný triler s mysterióznymi prvkami. Príjemne strávený jesenný víkend.
Podpaľačka je mojou prvou Kingovkou, ktorú som čítal a táto kniha vás vtiahne do deja od úplného začiatku a nepustí, o čom svedčí, že som ju celú prečítal za jeden víkend. King je vážne majster slova a ako pracuje s postavami a vykresľuje ich je fenomenálne a odpustíte mu aj pár hluchých miest, pretože sa aspoň znova niečo dozviete o postavách a pochopíte ich konanie. Dej nie je nijako prevratný, ale na tú dobu to bolo asi veľmi novátorské písať o rôznych tajných organizáciách a ich pokusoch. Ide o perfektný triler s mysterióznymi prvkami. Príjemne strávený jesenný víkend.
Mnoho krajín má svojho sériového vraha, ktorý pôsobil a ovplyvnil vývoj ich kultúry. Angličania majú Jacka Rozparovača, Američania majú Bostonského škrtiča, Nemci majú Dusselderfského netvora a Taliani majú svojho Netvora z Florencie, ktorý riadil pred 40. rokmi a pomohol mnohým policajným a politickým pohlavárom vybudovať si na jeho mene kariéru, na druhej strane taktiež zničil množstvo životov.
Kniha je rozdelená na dve časti. V prvej časti vás taliansky novinár M. Spezzi oboznámi so všetkými obeťami Netvora z Florencie; možných podozrivých a táto časť je veľmi výživná na detaily, fakty a číta sa jedna radosť, naviac je doplnená aj o históriu Florencie a charakteristiku Florenťanov, takže ak ste niekedy navštívil toto mesto umenia, viete si predstaviť, kadiaľ sa hlavní hrdinovia príbehu pohybujú.
Druhá časť od spisovateľa D. Prestona sa zameriava skôr na neuveriteľné až babrácke vyšetrovanie talianskej polície, kde hlavní vyšetrovatelia skôr nechceli stratiť svoju tvár ako vyriešiť prípad a išli za svojou pravdou takpovediac cez mŕtvoly. Nie je to, až tak strhujúce ako prvá časť, najmä prvých 20 strán, kde Preston opisuje svoj život vo Florencii a "vtipné" príhody sa podľa mňa sem vôbec nehodia ale stále však ide o nadštandardnú krimi knižku a ak milujete Taliansko, tak vás určite nesklame, ako mňa a okrem Netvora z Florencie sa to čo dozviete aj o Talianoch a veľa vecí pochopíte.
Blogovú kariéru Tomáša Hajzlera už sledujem dlhšiu dobu a po vydaní jeho knihy som sa odhodlal a kúpil som si (jeho tuším prvotinu) ju, nakoľko sa nachádzam na konci jednej etapy v mojom živote a začínam ďalšiu a chcel som sa nechať inšpirovať. Kniha neprináša nič nové v tejto problematike a ak máte na toto téma prečítané podobné knihy od zámorských alebo zahraničných autorov (Covey, Carnegie), tak nejaké nové a prevratné myšlienky nečakajte, nakoľko aj sám autor cituje dosť autorov a prenáša ich výroky na svoje životné skúsenosti. Určite oceňujem, že sa Tomáš otvoril v knihe a nebál sa rozprávať o svojom súkromí a pod, to čitateľa veľmi zaujme a vtiahne. Osobne sa mi najviac páčila 3. kapitola Škola: Prípravka továrních dělníku, ktorá presne a trefne popisuje problémy dnešného školstva a knížku o Summerhillu si určite zoženiem.
Tomášovi ďakujem za niektoré myšlienky, ktoré si určite zapíšem a taktiež ma priviedol na cestu niektorých zaujímavých autorov, ktorých si určite zoženiem.
