Moje knizne darceky Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Moje knizne darceky Moje aktivity
Karin Fossum, kráľovna nórskej kriminálky, sa dočkala slovenského prekladu a pomaly, ale isto sa do slovenských tlačiarní dostávajú, aj ďalšie príbehy s komisárom Sejerom, policajného vyšetrovateľa z Nórska.
Fossum sa rozhodla ísť inou cestou ako jej mužskí kolegovia z fachu (Olsen, Mankell, Nesbo...), a tak nečakajte klasické škandinávské krimi klišé o depresívnom alkoholickom detektívovi so životom v troskách, ktorý porušuje rozkazy nadriadených a naháňa nebezpečných a brutálnych sériových vrahov, kde do posledných stránok hádate kto je vrah.
Sejer je úplnym protipólom Holea, Wallandera alebo Morcka. Ide o 49 ročného vdovca (ktorého meno v preklade znamená víťazstvo pozn. aut.), ktorý občas navštevuje svoju dcéru s adoptovaným vnukom, s ktorými dobre vychádza. Občas sa odhodlá aj zastaviť v opatrovateľskom centre za svojou matkou, ktorá má Alzheimera. Aj napriek nelichotivému životnému osudu, sa Sejer neutápa v depresii a alkohole, aj keď sa cíti osamelo (spoločnosť mu robí iba jeho pes Kollberg, 70 kg hravý leonberger). Jedinými jeho neresťami
je jeden pohárik whiskey po práci a dobre ušúlaná cigareta. Hlavu si chodí sem tam vyvetrať skokom z lietadla, ale iba za priaznivého počasia. Nie je to typ, ktorý by niečo riskoval. Policajnú prácu robí ako povolanie, v ktorej má rád poriadok a svojich podozrivých dostáva do úzkych nepríjemnými otázkami, ale inak je to dobrák od kosti, veľmi slušný a tolerantný. Jedine, čo neznáša sú arašídy, vystupovanie na verejnosti a kamerám sa preto vyhýba.
Kniha je rozdelená do dvoch častí, kde v prvej sa pomaly zoznamujeme s komisárom Sejerom a jeho policajným tímom, nazrieme do jeho súkromia, oboznamujeme sa s prípadom nezvestného Egila Einarssona, ktorého telo sa našlo po pár týždňoch na brehu rieky, hlavnými aktérmi knihy. Potom si slovo zoberie Eva, slobodná matka a umeľkyňa na volnej nohe, ktorá jedným veľkým flashbackom vyrozpráva celý
príbeh, kde doterjašie stopy vrhajú do prípadu nové svetlo, ako aj motív konania hlavných podozrivých. Aj napriek tomu, že sa podarí oba prípady vyriešiť, Fossum vo vás zanecháva pocit, že nevyhral nikto a na záver sa ocitáme na začiatku druhej knihy Neobzeraj sa, kde sa stratí malá Ragnhild.
Úprimne musím povedať, že prelúskať sa prvou časťou knihy chcelo trpezlivosť, pretože sa v nej takmer nič nedeje a Sejer chodí od svedka k svedkovi a prechádza si výpovede, ktoré už má (vy sa oboznamujete s prípadom) + sa mu podarí veľkou náhodou dostať k pár novým informáciam, ktorého vedú ďalej. Naviac nie je to veľmi zaujímava postava, ktorú by ste si obľúbili, alebo vám pripadala niečím zaujímavým a po dočítaní mi tento pocit žiaľ ostal. Kniha dostáva spád, až v jej druhej polovici vďaka Eve, kde sa Fossum začne hrať s psychológiou človeka a na zhruba 100 stránkach ste svedkom ako bežný človek skĺzne za pomyselnú hranicu zločinu a všimne si toho až keď je neskoro a ako jednoduché je si ospravedlňovať jednotlivé veci a svoje následné konanie, aj keď nemusíte byť zločinec alebo kriminálnik. Toto je hlavnou dvízou knihy a autorky, pretože máte pocit, že by sa to mohlo kedykoľvek stať aj vám a postupovali/uvažovali by ste možno rovnako.
Na prvotinu to nie je zlé, ale ak nie ste rovnako ako ja posadnutý čítaním krimi sérii v poradí v akom vyšli, tak by som od kráľovnej norskej detektívky siahol po inom príbehu napr. po Neobzeraj sa, ktorý získal ocenenie najlepšia škandinávska detektívka roka, a na ktorú sa už úprimne teším.
Nie je to zlá detektívka, ale od severských autorov sme zvyknutí na vyšší štandard, nakoľko tento prírastok zo severu je veľmi vzdialený a chudobný príbuzný Nesba, Mankela alebo Larssona. Príbeh je dosť pritiahnutý za vlasy a autorom sa postupné odhalenia rozpadávajú pod rukami a niekedy som si iba povzdychol, či to autori myslia vážne a majú nás za blbcov. Taktiež tomu nepomáha, že v knihe je skôr hlavnou postavou Erik Maria Bark ako inšpektor Joona, o ktorom sa moc nedozvieme, na druhej strane je to po prepitých, depresívnych a s démonmi bojujúcich detektívoch Haryho Holea alebo Wallendera, príjemné osvieženie. Písanie v tretej osobe je zaujímavé a dá sa na to postupne zvyknúť. Určite ma to neodradilo tak, aby som nedal šancu ďalším knihám od týchto autorov, ale budem veľmi opatrný a očakávania budú nižšie ako keď som čítal Hypnotizéra.
Moja prvotina od Baricca. Tri krátke a jednoduché príbehy o láske, zmene a úteku, ktoré sa odohrávajú na svitaní. ktoré sa ideálne hodia prečítať ako večerná jednohubka k poháru červeného vína a myšlienky autora budú vo vás doznievať podobne ako vaše víno. Spokojnosť.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
O poznanie lepšie ako prvá kniha. Konečne sa tu dozvedáme, viac o ďalších obvodoch, histórii Panemu, autorka vie taktiež dobre preniesť určité aspekty knihy na dnešnú spoločnosť a núti vás sa nad jednotlivými vecami zamyslieť. Aj keď sa tentokrát tak dlho nezdržíme v aréne, najlepšie časti knihy pochádzajú paradoxne pred vstupom do arény. Stojíme na prahu revolúcie v Paneme, som zvedavý, ako to celé dopadne, koniec druhej knihy naznačuje veľké "jatka".
Skôr ako klasická detektívka, to bol pre mňa príbeh o láske a nenávisti na pozadí kriminálneho románu. Nesbo nestratil nič z predchádzajúceho Snehuliaka a pridáva plyn, vrážd pribúda a Hary rieši na pozadí vyšetrovania aj svoje osobné pocity a demónov, ktoré si priniesol z prípadu Snehuliak ako aj svojho života predtým.
Kniha je viac komplexnejšia a páčila sa mi viac ako Snehuliak, ktorý bol však osobnejší. Počas celého príbehu sa nenudíte do posledných stránok, neviete na čom ste a kto je skutočným vrahom a ak sa tempo vyšetrovania zvoľní, tak nazriete do vnútra vášho milovaného Haryho Hola a ďalších postáv + si pripočítajte už ako vždy mrazivú atmosféru, násilnosť a detailný opis brutálnych vrážd,na ktoré ste zvyknutí z predchádzajúcich kníh od Nesba. Jedine, čo by som Nesbovi vytkol, je že nenechá svojho hrdinu ani na chvíľu užiť si pocit šťastia, viac ako na týždeň, ale to záleží od čitateľa, ako sa s tým vysporiada.Ale chápem, že depresia a samotárstvo sa lepšie predáva ako šťastie.
PS: Do knížky sa však pustite, až po prečítaní Snehuliaka, nakoľko kniha prezrádza vraha ako aj podstatnú časť deja predchádzajúceho románu od Nesba.
Aj keď v knihe vystupujú elfovia, trpaslíci a iné nadprirodzené bytosti. Kniha mi skôr prišla ako klasická rozprávka pre deti do 10 rokov - drak, hádanky, piesne a dobrodružstvo na ceste k jaskyni, ktoré zmení malého rojka a dobro zvíťazí nad zlom. Po knižke už asi v budúcnosti nesiahnem, iba ak by som ju chcel predčítať deťom na dobrú noc a ostanem radšej pri Frodovi a jeho spoločenstve. Málokedy platí, že film je lepší ako kniha v tomto prípade by som nesúhlasil a som rád, že PJ z toho spravil viac než rozprávku, ktorú si môže užiť aj dospelejšie publikum.
Niektorí autori potrebujú 400 stránok, aby vám odovzdali svoje posolstvo a myšlienky. Niekomu stačí 100 stránok a jednoduchý príbeh s krátkym zhrnutím na konci. Kniha splnila presne, čo sľubovala ide o skvost – malý, ale o to cennejší. Odporúčam ako praktický darček pre všetkých, ktorí radi čítajú motivačnú literatúru.
Knihu som si prečítal zo zvedavosti a chcel som si viac menej doplniť nejaké tie detaily, ktoré mi neboli moc jasné z filmu. Kniha sa moc od filmu neodlišuje, ale lepšie pochopíte konanie Katniss, najmä čo sa týka vzťahu ku Galeovi a Peetovi. Osobne som sklamaný nakoľko kniha kĺže iba po povrchu v témach (smrť v aréne, história Panemu a jednotlivých obvodov, vojna a pod), ktoré ma zaujímajú najviac a chcem ich prežívať s hlavnou hrdinkou, na druhej strane je to kniha pre teenagerov a tých asi zaujíma niečo iné a sú očividne spokojní. Musím súhlasiť, že kniha sa dobre číta a nie je problém ju prečítať za víkend. Nie som cieľovka tejto knihy a navyše som muž, takže ani najlepšiu časť knihy - milostný trojuholník, na ktorom si autorka dala veľmi záležať - si neviem vychutnať tak ako by som chcel a nemôžem knihe resp. autorke odpustiť, že zaujímavým témam venuje asi jeden dva odstave a nahrádza ich neustálym opisom jedálnička postáv, čo ma ku konci čítania knihy úprimne vytáčalo najviac a mal som chuť knihu občas zahodiť do kúta. Nevylučujem však, že sa ku knižnému pokračovaniu Katniss ešte vrátim, ale nebude to asi čoskoro. Ale nikdy nehovor nikdy.
