Moje knizne darceky Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Moje knizne darceky Moje aktivity
"Pravda v tejto krajine už dávno zahynula."
Málokedy sa mi stáva, že ma tak pohltí beletria, kedy ju dám skoro na jeden záťah a najradšej by som v ten deň nič iné nerobil a iba prevracal strany.
Príbeh dvoch baskických rodín na pozadí ETA konfliktu a ako láska k vlasti sa dá zneužiť k násiliu, kde už sa nerozlišuje kto je kto. Verklíkovanie prázdnych hesiel, nenávisť, ktoré vedú k obrovskej bolesti, odcudzeniu. Nič čo by sme nezažívali aj dnes.
Je to síce fikcia, ale doslov Vás presvedčí, že to nemusí mať ďaleko od pravdy.
Arumburu má dar písania a jeho štýl mi veľmi sadol, postavy skvelo vykreslené, krátke kapitoly...až mi je ľúto, že som to už dočítal.
S napätím budem vyzerať ďalšie jeho preklady do slovenčiny alebo češtiny.
Arantxa mi prirástla k srdcu už teraz.
Fiktívny príbeh bohatej emigrantskej rodiny, ktorá sa snažila ujsť pred svojou minulosťou. To všetko zasadené v dvoch volebných obdobiach Obamu a problémov súčasnej Ameriky na pozadí. Kampaň medzi Trumpom a Hillary skvelo poňatá a vypointovaná!!!
"Opravdová svoboda pramení ze statečnosti, síly a dobroty. Připravit se o ni můžeš jen sama."
Prvotina od Gabreilly Saab je príbehom z Osvienčimu, ktorý je inšpirovaný viacerými skutočnými udalosťami, ktoré prepája fiktívna postava Márie Florkowskej (poľskej odbojárky z Varšavy, ktorá sa v 14tich rokoch dostane do Osvienčimu), ktorej život doslova zachránia šachy.
Táto kráľovská hra tu nehrá až takú dôležitú úlohu ako by ste očakávali a skôr iba metaforicky prepája myšlienkové pochody hlavnej hrdinky a stratégiu na prežitie. Čiže nečakajte druhú Beth Harmon z Dámskeho Gambitu.
Ak máte načítané podobné príbehy z Osvienčimu od iných autorov (Iturbe, Remarque), tak vás príbeh nemá čím prekvapiť a šokovať.
Príbeh však podohaľuje a prepája významné osoby poľského odboja, ktoré sa tu mihnú na pozadí a nejako interagujú s hlavnou postavou ako bol napr. Wiltold Polecki, ktorý napísal prvú súhrnú správu pre spojencov o koncentračnom tábore a holokasute. Nechal sa naschvál zavrieť a deportovať do Osvienčimu, aby tábor infiltroval zvnútra.
Potom je tu osoba Maksymiliana Kolbeho, katolíckeho kňaza, ktorý sa obetoval v prospech neznámeho muža a bol posmrtne vyhlásený za svätého počas pontifikátu Jána Pavla II.
Prípadne sa dozviete o Matylde Getterovej, ktorá pomáhala ako františkánka zachraňovať židovské deti z varšavksého gheta, tak že ich tajne umiestňovala do katolíckych rodín, aby im tak zachránila život.
Najhoršie vždy pri čítaní týchto kníh je ako sledujete na jednej strane utrpenie jeden skupiny ľudstva na úkor druhej skupiny, ktorá uverila vo svoju nadradenosť a prvú skupinu degradovala na nič len číslo a prázdny vzduch. Len tak, lebo sa kolesá nenávisti rozbehli tak rýchlo, že ich už nebolo možné len tak zastaviť bez boja a veľkých strát na životoch.
Nenávisť tak stále ostáva najväčšou chorobou ľudstva, ktorá sa nám žiaľ nedarí vyliečiť ani po viac ako 70 rokoch a je medzi nami stále prítomná.
Toto bola, tak skvelá chuťovka, ktorú som zhltol za dva večery pred spaním. Rozhovry s Tomášom Etzlerom sú rozhovory bývalého učiteľa telocviku a zemepsiu, ktorý v 1991 odletel z Ostravy do Ameriky doslova s holou riťou a presadil sa ako jeden z mála Čechoslovákov v CNN v 90tych rokoch a vďaka novinárčine precestoval a hlavne spoznal celý svet. Sú to rozhovory o Amerike, vojnách, o prežívaní, o žurnalizme, o zlých profesných voľbách, Číne, kde strávil 8 rokov, ako spravodaj pre ČT, klíme, populizme, financovaní médií a mnoho ďalších zaujímavých vecí. Jedinou nevýhodu, že je to také krátke a kĺže to po povrchu, preto sa teším na jeho ďalšie knihy, ktoré sú vraj na ceste.
Vedeli ste, že napríklad najväčšie kapacity v novinárčine presedlali z vojnových tém na tie o klíme, pretože počas tých 20-30 rokov, čo boli v teréne videli, ako sa im svet mení pred očami a uvedomili, si, že jedny vojny raz skončia a ďaľšie začnú, dobrí a zlí politici sa budú striedať, ale planétu máme len jednu a hrozí nám veľké nebezpečenstvo. Medzi nimi aj Ingrid Formanek rodáčka z Československa, ktorá bola za posledných 30 rokov snáď pri všetkom dôležitom, čo sa udialo vo svete sa teraz venuje čisto správam o klíme, možno ste zachytili článok o 6tom vymieraní živočíšnych druhov na zemi pred dvoma rokmi - jej práca.
Čo najviac zarezonovalo vo mne je ako sa z novinárčiny stala honba za ziskom a snažiť sa zapáčiť publiku a vo väčšine prípadov aj v tých tradičných médiach je to o názoroch a kometároch a menej o neutrálnej žurnalistike. Kdežto v minulosti to bola skôr služba ľuďom, ktorá si mala v prvom rade na seba zarobiť a prinášať správy, na základe, ktorých sa mal človek rozhodnúť a neboli to pekné správy. Malo to svoje muchy, ale nie až také aké vidíme dnes.
Čo to znamená ostať neutrálnym novinárom? Držať sa faktov a nepodľahnúť emóciam. Samozrejme, že je človek naštvaný na veľa vecí. Spravodajstvo je od toho, aby poskytovalo ľuďom objektívne informácie, aby si ľudia urobili o danej veci samy úsudok. Zanadávať, alebo poplakať si môžeš doma. Nie je to, ale ľahké. Keď to nedokážeš, tak by si to nemal robiť a ísť robiť niečo iné, napríklad sa pridať k jednej strane a robiť im PR, tam môžeš
