

Prečítané knihy 2024 Prečítate na zariadeniach:
Nie je možné meniť veľkosť písma, formát je preto vhodný skôr pre väčšie obrazovky.
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na zariadeniach:
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na:
Neprečítate na:
Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profil
Sofia žije so svojou mamou v Rusovciach. Má tam priateľov, spolužiakov, platonickú lásku, školské zázemie... a tiež sa venuje recenzovaniu kníh a knižným vlogom).
Keď však ochorie Sofiin starký, mama ho odchádza opatrovať na ďaleké lazy pri Banskej Bystrici. Sofia nemôže zostať v Rusovciach sama a preto tiež odchádza za nimi na lazy. Samozrejme sa na dočasné sťahovanie vôbec neteší.
Na lazoch spoznáva úplne iný svet, iný život, zvyky, tradície a nových priateľov. A tento pobyt ju vnútorne zmení.
Oceňujem to, že knižka bola o Slovensku, najmä strednom. Toto prostredie, príroda a život na dedine sú mi veľmi blízke. A potešila som sa aj zmienke o zvykoch a tradíciách, nepoznala som všetky z nich. Pekne vyobrazená bola aj pomoc susedov na dedine, resp. na lazoch. Tiež sa mi páčil Sofiin starký a ich spoločné smutno-veselé príhody. Mali nádherný vzťah.
Väčšinu knižky ma štvala jej mama, miestami som mala pocit, že Sofia a jej priatelia sú oveľa rozumnejší a zodpovednejší a pri tom to boli pubertiaci. Od mamy by som vo viacerých situáciách čakala iné správanie. A tiež ma neskutočne iritoval partner Sofiinej mamy, hnusnejšiu postavu som už dávno nezažila.
Knižka bola tiež plná prvých študentských lások, sklamaní, problémov pubertiakov...všetko bolo veľmi realisticky podané. Klasický príbeh, keď dievča z mesta objavuje kúzlo dedinského života a stretne tam svoju lásku. Akurát, že on je zadaný a ona je tam len dočasne a má platonickú lásku v meste. A tak je väčšina knihy o dedinských zvykoch pred Vianocami a kamarátskom stretávaní a ďalších problémoch. Milé bolo, ako hlavná hrdinka strávila posledný čas so svojim dedkom. Pre mňa bola knihy krásnou oddychovkou z vianočného obdobia a v podstate sa točila okolo ničoho.
Kniha opisuje život Abby, newyorského dievčaťa, ktoré sa čírou náhodou vždy o siedmej ocitne na televíznej obrazovke v gýčovom seriáli Asworth Park ( v obľúbenom seriáli jej sestry Deborah). Ako nová záhadná príbuzná rodiny Asworthovcov sa ocitne v kolotoči hysterických výstupov lady Asworthovej, tajnostkárskeho lorda DeWitta a prítomnosti očarujúceho Juliana uprostred intríg a rodinných tajomstiev.
Páčil Abbin charakter a jej zmysel pre humor. Celý ten príbeh je vlastne o tom, ako sa jedna Newyorčanka ocitne v staromódnom a historickom svete telenovely ktorá jej NESKUTOČNE liezla na nervy.
Veľa bookstagramerov píše pozitívne recenzie aj na knihy, ktoré sa im nepáčili alebo ich ani nedočítali. Ja medzi nich rozhodne nepatrím, a preto narovinu poviem, že celkovo sa mi kniha nepáčila. Mne sa dej vliekol veľmi pomaly, až som zvažovala, či knihu vôbec dočítať. Kniha je naozaj určená pre mladších čitateľov, čo možno spôsobovalo suchý humor a neromantickú romantiku.
Nikomu nechcem vnucovať môj názor na túto ani iné knihy, ja som to takto vnímala a som rada, že sa s vami môžem pravidelne deliť o moje pocity z kníh.
Hlavná hrdinka Emma, riaditeľova dcéra chodí na internátnu školu, kde si s kamarátkami vytvorí čitateľský klub, kde nájdu starú kroniku. Čokoľvek do nej niekto napíše sa splní. Emma túto knihu už dlhší čas využíva pre svoje potreby. Keď na školu príde Darcy hľadať svoju 4 roky stratenú sestru, spiatelia sa a aj pomocou knihy hľadajú Darcyho sestru.
Emma bola typ hrdinky, ktorý mi veľmi sadol. Nepovyšovala sa, bola normálne obľúbená, múdra, ale hlavne s dobrodružnou a hlavne veľmi odvážnou povahou vďaka ktorej prežila veľké dobrodružstvo. Obľúbila som si ju a musela jej fandiť. Dokázala ma prekvapiť a možno som jej aj závidela tú možnosť žiť na zámku. Do druhého hlavného hrdinu sa viac-menej pasoval Darcy, aj keď je otázkou, či tento príbeh má viac ako jednu hlavnú postavu. V každom prípade sa Darcy postavil do role štandardného aristokrata. Dlho som nevedela, čo si o ňom myslieť, predsa len, veľa priestoru nedostal. Nakoniec sa to zlomilo a ja som si aj jeho vlastne obľúbila.
Však, čo musím trošku vytknúť bol ten náhly z ničoho nič popud romantickým smerom. Som romantik, a tak som niečo také čakala, i keď mi to do tejto knihy veľmi nepasovalo. Kaz na kráse to ale nebol. Príbeh sa točí okolo zámku alias internátu, rozprávok, legiend a predovšetkým veľmi špecifické až kúzelné knihy. Určite by bolo dosť zaujímavé mať takú knihu. Nie však všetci majú čisté úmysly a nie všetko kúzelné znamená dobré. Takže je dobre, že nič také vlastne nie je, alebo len skôr vymyslené na papieri. Príbehom sa prelínalo ďalších pár postáv, ktoré si človek obľúbi.
V niektorých častiach sa mi zdalo, že sa berie veľký zreteľ na isté veci, ale vo výsledku sa na ne trochu pozabudlo alebo sa to úplne uspokojivo nevysvetlilo. Samotný záver ma prekvapil, bola som presvedčená o tom, že toto jednoducho končí tak, ako skončí každý nás. Ale bolo to pekné v zmysle toho, že nádej umiera posledná. Záver ako taký bol ľahko zrýchlený. Keby som to mala zhrnúť, tak sa mi to veľmi páčilo a určite sa k tejto knihe rada vrátim.
Azda každý tínedžer vášnivo obdivuje nejakú hudobnú či hereckú star. Východniarka Andrea Kvotidianová v puberte zbožňovala Igora Timka, lídra kapely No Name až natoľko, že si s ňou už rodičia nevedeli rady. Svojmu idolu telefonovala, stopovala ho po Košiciach, doma mala jazierko s leknami… Skrátka – celkom sa odtrhla z reťaze. S odstupom rokov svoj príbeh spísala a vyšla jej knižka s názvom Andrea a No Name.
V knižke Andrea a No Name odhaľuje svoju fanúšikovskú „posadnutosť“ známou kapelou, doslova by sa dalo povedať, že ide s „kožou na trh“.
Na šestnásťročné dievča je podľa mňa posadnutosť kapelou, respektíve spevákom, celkom „normálna.“ Prežíva to mnoho mladých. Nemala sa za svoje tínedžerské obdobie teda prečo hanbiť, aj keď to možno trošku preháňala s tým, čo všetko dokázala v súvislosti so svojím hudobným idolom „vystrojiť“. Nie každý má však odvahu napríklad si na niekoho takého zháňať kontakt, stretnúť sa s ním, túlať sa cudzím mestom s úmyslom zistiť si o ňom niečo bližšie.
Bola to tá tajomná vzrušujúca časť dňa, keď slnko zapadá a svetlo mení farbu z červenej na vyblednutú krvavú, neprestajne sa mení a temnie, akoby deň ešte žil, ale už umieral.
