Prečítané knihy 2024 Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Moje aktivity
Emily si v Paríži našla svoje miesto. V agentúre ju prijali medzi seba, má tu kopec kamarátov, vo Francúzštine sa výrazne zlepšila a kamarátka Mindy sa dokonca nasťahovala do jej malého bytu. A stále tu je Gabriel... Camille sa dozvedela o ich ,,palacinke´´ a panuje medzi nimi napätá atmosféra. Na druhej strane, Mindy začala spievať s dvoma pouličnými umelcami a zdá sa že s jedným má aj čosi viac. Aj Emily si na kurze Francúzštiny zjavne našla spriaznenú dušu – Alfieho. Spočiatku ju od seba neustále odháňal, ale Emily je ako vždy vytrvalá a trávia spolu čoraz viac a viac času.
Rovnako ako prvá časť, tak isto aj druhá časť sa mi mimoriadne páčila. Medzitým som si stihla pozrieť prvú série seriálu na Netflixe, čo som urobila trošku chybu, pretože seriál má oproti knihe dosť iný dej. Čiže ma to trošku zmiatlo a na začiatku tejto knihy som mala menšie problémy dostať sa do knižnej reality. Keď som sa už ale opäť do toho vžila, príbeh ma natoľko pohltil, že som chcela ísť do Paríža a prežívať všetky tie dobrodružstvá zároveň s Emily. Čo by som trošku vytkla bol na mňa celkom pomalý vývin deja, čiže miestami sa mi to naozaj už vlieklo. V strede knihy nájdete nádherne spracovaných pár stránok s fotkami zo seriálu.
Autorka krásne vystihuje emocionálnu cestu, ktorou Emily prechádza, od nadšenia až po rozpaky a neistoty, ale tiež radosti a prekvapenia, ktoré jej nový život v Paríži prináša. Prostredie Paríža je popísané tak detailne a farebne, že si čitateľ skoro môže predstaviť, že je súčasťou každého okamihu stráveného v tomto nádhernom meste.
Po prečítaní "Emily v Paríži" zostáva v duši pocit dobrodružstva, priateľstva a odvahy, ktoré kniha v nás prebúdza. Je to príbeh, ktorý zanecháva dojem a povzbudzuje nás, aby sme objavovali nové miesta a nové stránky seba samých. Catherine Kalengula nám skutočne daruje príbeh, ktorý je zároveň povzbudzujúci a inšpiratívny.
Belly zažíva prvé leto v živote, keď nie je v letnom dome v Cousins. Prvé leto, kedy je všetko inak – Susanna už tu nie je a po tom, čo sa medzi ňou, Conradom a Jeremiahom všetko trochu zmenilo, už to asi nikdy nebude rovnaké ako predtým. Keď Belly s Conradom nejakú dobu chodila, nemohla byť šťastnejšia... ale potom sa rozišli a Belly sa z toho stále poriadne nespamätala. Keď ju však Jeremiah požiada, nech s ním ide Conrada nájsť, rozhodne sa mu pomôcť. A tak dôjdu až do Cousins, hoci pôvodne vôbec nevedeli, či sa tam tento rok vôbec dostanú. Zdá sa, že Conrad je v Cousins za určitým dôvodom, a že sa všetko netočí len okolo ich citov, hoci aj tie tu samozrejme zohrávajú úlohu.
Druhý diel začína o pár mesiacov neskôr, počas ktorých sa stalo snáď všetko, čo sa stať mohlo - Susanna zomrela, Belly s Conradom spolu chodili, potom sa rozišli.. a tak. A nielen ma určite zaujímalo, čo sa presne stalo a predovšetkým, čo bude ďalej. Ako sme už zvyknutí z prvého dielu, aj tu si pre nás Jenny prichystala flashbackové kapitoly, vďaka ktorým sme mali možnosť prečítať si o kľúčových udalostiach uplynulých mesiacov. A čo viac, tentoraz sme sa dočkali aj kapitol z pohľadu Jeremiaha.
Belly sa od prvého dielu rovnako ako všetci trochu zmenila. Keď vám zomrie niekto blízky, vždy vás to istým spôsobom zmení a uvedomíte si niečo, čo ste si dovtedy neboli tak vedomí. Okrem toho sa už pohla od obdivovania Conrada a neopätovanej lásky trochu ďalej a má s ním zase iné, nové skúsenosti. A hoci sa naozaj snaží, k čomu ju nabáda aj kamarátka Taylor stále nie je schopná sa od neho úplne odpútať.
V priebehu tejto knihy dôjde k pomerne veľmi prekvapivým scénam a možno aj koniec je takým prekvapením. Na konci knihy sa dozvieme, že nasleduje dvojročný skok a po tomto jednoducho budete o to zvedavejší na záverečný diel. Čo sa teda druhého dielu týka, za seba môžem povedať, že kvalita rozhodne neklesla a z niektorých Bellyiných rozhodnutí budete mať možno tiež radosť.
Belly doslova žije letom. Každý rok sa nemôže dočkať doby, kedy s bratom Stevenom a mamou nasadnú do auta a idú smer dom na pláži v Cousins, kde už ich čaká Susan so synmi Conradom a Jeremiahom. Lenže s tým, ako všetci rastú sa veci trochu komplikujú. Teraz má Belly skoro šestnásť a musí sa vysporiadať s tým, že si všetci začínajú všímať to, ako dospieva a so svojimi stále nemiznúcimi citmi ku Conradovi, ktorý o ňu ale, zdá sa, nejaví v tomto ohľade žiadny záujem.
Jenny sa pohrala aj so samotným konceptom knihy. Je delená na kapitoly zo súčasnosti, kedy sa zoznamujeme s obyvateľmi domu na pláži a na spomienkové kapitoly z predchádzajúcich rokov. Tie sa vždy vzťahujú k nejakej udalosti, na ktorú Belly spomína v súčasnosti a nasleduje kapitola, ktorá nám danú spomienku do detailov vykreslí.
Belly je podľa mňa úplne skvelá hlavná hrdinka. Úplne som dokázala pochopiť, ako sa cíti, aký má zmätok v citoch a v niektorých situáciách mi jej bolo naozaj ľúto. Celú dobu sme čítali o jej láske ku Conradovi, ktorú som síce veľmi nechápala, pretože on sa k nej práve veľmi pekne nesprával, ale... srdcu jednoducho nerozkážeš. Som rada, že jej vyrovnávanie sa s týmto všetkým, so svojimi citmi bolo tak nejako naozaj reálne a človek sa do Belly dokázal ľahko vžiť.
Jeremiah a Conrad... Veľmi kľúčové postavy celej knihy. Na rovinu hovorím, že si ma rozhodne oveľa viac získal Jeremiah. Jeremiah je všetko, čo si len v chlapcovi priať - je milý, vtipný, stojí pri vás, nehanbí sa za svoje správanie a nerobí mu ani problém prejavovať emócie. Avšak nie, že by som zase nemala rada Conrada. Síce ma jeho správanie nijako neoslnilo. Od veľmi spoločenského Jeremiaha sa líši tým, že je rozhodne väčší introvert, emócie teda veľmi neprejavuje a radšej sa so všetkým vysporiadava sám. A ja by som mu vážne priala nájsť niekoho, kto by ho prinútil neuzatvárať sa toľko do seba a zdieľať emócie aj s niekým iným.
Keď som sa dozvedela, že táto kniha bude vychádzať, hneď som vedela, že si ju musím prečítať. Ak ste čítali Selekciu a máte radi autorkin štýl písania, toto je úžasná YA fantasy enemies to lovers kniha pre Vás! Navyše je kniha Standalone, takže nemusíte čakať na ďalší diel.
Princezná Annika žije pohodlný život, ale žiadny prepych nemôže zmeniť skutočnosť, že svoj osud nemá pod kontrolou. City jej kráľovského otca ochladli a teraz ju nútia, aby vstúpila do manželstva bez lásky. Na míle ďaleko od nej žije v drsných podmienkach Lennox. Svoj život zasvätil dahrajnskej armáde a láska je pre neho len pochabou emóciou, ktorá mu nesmie brániť v boji za jeho ľud. Snaží sa dobyť Annikino kráľovstvo , lenže napriek všetkému ich práve láska zvedie dohromady. Nesmú byť spolu ale volanie srdca im nedovolí zostať od seba.
Bol to krásny rozprávkový príbeh plný zvratov a bojov, ale aj napriek všetkému deju tu bola aj skvelá enemies to lovers romantická linka. Síce nebola taká pomalá, ako som čakala a city k sebe chytili rýchlo, ale aj tak bola romantika dobre napísaná. Obaja hlavní hrdinovia mi boli veľmi sympatickí.
Koniec bol krásny a dojemný. Nakoniec mi príde škoda, že kniha nemá pokračovanie, pretože by som si rada prečítala viac o týchto hlavných hrdinoch.
Čo ma naozaj veľmi prekvapilo, bol veľmi nepredvídateľný vývoj deja. Na druhej strane sa mi to celkom páčilo, pretože som ťažko vedela dopredu odhadnúť ako to bude pokračovať, a tak bola pre mňa každá jedna kapitola prekvapením. Kapitoly neboli veľmi dlhé, čiže kniha sa čítala naozaj rýchlo. Sú striedavo písané buď z pohľadu Anniky alebo Lennoxa, čiže čitateľ vidí udalosti z dvoch strán. Miestami som sa nevedela rozhodnúť na koho stranu sa postaviť alebo komu viac fandiť, pretože úspech som priala naozaj obom.
Najkrajší citát z knihy: ,,Láska má zvuk, znie ako tisíc úderov srdca, ktoré bijú súčasne. Znie ako vodopád alebo ako ticho tesne pred svitaním. Počuješ ju v noci, keď ťa pomaly jej zvuk uspí. Alebo v tých najtemnejších dňoch, keď k tebe prenikne ako smiech. Niektorí z nás vedia, ako ju zachytiť, keď ju začujú aj ponad všetky ostatné zvuky. No niektorým to trvá dlhšie, pretože ten zvuk prekrývajú iné ruchy. Keď ju však napokon začujú, je to ako symfónia.´´
,,Anna“ Toto jemné, vznešené meno vo mne už navždy bude vyvolávať predstavy prvých jarných lúčov slnka, hustých lesov plných vtáčieho cvrlikání a dlhých, horúcich let plných malín, čerstvo upečených koláčov a nocí prevoňaných rozkvitajúcimi stromami.
Anna z Avonlea je knihou majstrovsky popisujúcou jemný, a predsa náhly prechod z dievčaťa v mladú ženu. Anna povyrástla a zmúdrela, aj keď sny a detinské nadšenie jej zostalo. V tomto pokračovaní s Annou prežívame dva roky, kedy je veľmi obľúbenou pani učiteľkou. Zasmejeme sa nad kúskami malého Davyho, zabrnká sa na romantickú notu a Annu čaká nová vysnívaná cesta.
Anna je ryšavá, veľmi sa tým skôr trápila a ani teraz poznámky na farbu svojich vlasov rada nemá.
Ide o inšpirujúce čítanie s nemenej inšpirujúcou hrdinkou. Nabudúce si musím konečne robiť vlastné anotácie, pretože toľko fascinujúcich (alebo len krásnych) myšlienok som už dlho nevidela.
Čítanie ma bavilo ale nie je to práve moja „šálka kávy“. Skôr by som to odporučila začínajúcim čitateľom. Knihe sa však musí nechať jej krásne prostredie a očarujúca obálka (kvôli nej som knihu potrebovala do svojej knižnice).
