

2025 Prečítate na zariadeniach:
Nie je možné meniť veľkosť písma, formát je preto vhodný skôr pre väčšie obrazovky.
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na zariadeniach:
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na:
Neprečítate na:
Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profil
Som Veronika.
Od mala milujem knihy, no istý čas, asi štyri roky som nechytila knihu ani do ruky. Viem, hanba mi. Boli na to rôzne dôvody, no opäť som našla motiváciu v živote a vrátila som sa ku knihám. Minuloročný challenge nekúpiť si ani jednu knihu, lebo doma mám asi 500 neprečítaných kníh, som úspešne zvládla a začala som čítať tie. Škoda, že nie všetky sú na Martinuse (veľmi veľa ich je veľmi starých) a nemôžem si ich dať do virtuálnej martinusáckej knižnice.
Tento rok som si dala okrem knižnej výzvy aj challenge, za mesiac si kúpiť len jednu knihu. Ale dostať ako darček ich môžem aj sto. :D
Plus mám vášeň pre varenie, pečenie a kreovanie čohokoľvek. Výletov nevynímajúc.
A na opustený ostrov by som si zobrala ešte knihu Biely Bim, čierne ucho (Gavriil Trojepoľskij).
:)
Ja jej musím dať 5 hviezd. Štýl písania mi sedí, mám rada svižné, so sarkazmom a iróniou písané knihy. Téma je super, vzťahy nikdy neomrzia. Magazíny nečítam, tak neviem povedať, či sú v knihe útržky z časákov, ale vo veľa veciach som sa našla aj ja. Hlavne v prvej časti bolo dosť vtipných vecí.
Čo má cítiť? Kam má kráčať? Na koho sa hnevať? O čo sa usilovať? Kde je ten jediný pevný bod, od ktorého sa dá odvodiť všetko ostatné, čo by už konečne spolu súviselo, bolo by to správne a fungovalo by to tak, že by už nebolo potrebné vracať sa z kratšej cesty? Konečne sa nemusieť vracať z kratšej cesty, ako už toľkokrát za svoj dospelý život.
