Moje TOP 2021 Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Milujem knihy.
Verím, že nie čitateľ si vyberá knihu, ale každá kniha nás osloví a príde k nám práve vtedy, kedy potrebujeme. A ak nie, ešte nedozrel jej čas :)
Hovorí sa: "Povedz mi, čo čítaš, a ja ti poviem, kto si!" :)
https://knihujeme-s-veron.webnode.sk/
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Moje TOP 2021 Moje aktivity
Priznám sa, podobnú kriminálku/ detektívku som pravdepodobne ešte nečítala. Som zvyknutá na akčné odhalenia, detailné skúmanie dôkazov, doslova hľadanie tej povestnej ihly v kope sena a následné spájanie súvislosti. No v tejto knihe sa nám autor rozhodol bez príkras ukázať, že takto ukážkovo to funguje asi len u Horatia Cainea alebo Leroya Gibbsa, pretože realita je na míle vzdialená od dokonalosti - minimálne tá slovenská.
V knihe si namiesto prepracovanej dedukcie čítate skôr o neschopnosti OČTK a polenách, ktoré peniazmi motivovaní policajti hádžu poctivým vyšetrovateľom pod nohy, a namiesto pátranie po vrahovi vám hľadanie pravdy znechutí stav polície a politické motivácie a introgy v jej pozadí, a čo vás dostane najviac je uvedomenie si, že takto to skutočne funguje. Práve vďaka tomuto negatívnemu poznaniu určite odporúčam knihu si prečítať, pretože mnohým otvorí oči.
Autor to totiž vie najlepšie, sám to zažil, o to viac uveriteľnejšie je čítanie príbehu. Policajná terminológia použitá v príbehu, či autentické slovenské prostredie tomu celému dodávajú reálnosť až tak, že čím viac čítate, tým väčšie znechutenie z toho celého marazmu zažívate. A keď si potom uvedomíte, že ono to tak stále funguje, už sa len pousmejete cez slzy.
K samotnému štýlu písania nemám veľké výhrady, kniha sa čítala naozaj výborne, štýl a dialógy sú miestami kostrbaté, ale beriem to tak, že je to autorova prvotina a má sa tak kam posúvať ďalej. Čo ma miestami rušilo bolo veľké množstvo postáv, v ktorých som sa strácala - určite by tomu pomohol minimálne zoznam postáv na začiatku knihy, a tiež občasne použité policajné výrazy, ktoré sa síce vysvetlili neskôr, ale brzdilo ma, že som tomu nerozumela hneď.
Samotný pocit z knihy a z príbehu mám horko-sladký. Ako občan horký, ale ako čitateľ sladký.
Čo za mindfuck som si to práve prečítala.
Kniha ma tak veľmi vtiahla, že som ju prečítala doslova na jeden nádych, čiže za jeden večer, čo mi však tak pred spaním rozhádalo moju vnútornú auru, že počas noci, kedy ešte aj mesiac bol v splne, som mala naozaj vážny problém zaspať.
Čakala som od knihy, že bude mysteriózna, psycho a s nádychom hororu, ale že to bude kombinácia Ghost busterov, Šiesteho zmyslu, Paranormal Activy a neviem čoho všetkého ešte, to som veru nepredpokladala. Áno, ak si dávate na raňajky Kinga a na večeru si pozriete seriál Verte -Neverte, kniha vás pravdepodobne nevystraší a ani neprekvapí. Ale ak však podobné knihy nečítate pravidelne, záver vás určite vyšokuje, aj keď si myslíte, že ste ho odhalili minimálne 50 strán pred koncom - no tak to teda veľký duchársky prd sme odhalili, pretože autorke stačilo pár posledných viet, aby vám doslova v hlave odpálila nálož a vy budete mať chuť kričať, plakať a zároveň sa skryť pod paplón.
Kniha má určite drobné nelogickosti, nad ktorými by sme sa mohli zamýšľať, ale všetko to dokážem odpustiť, pretože atmosféra, ktorú autorka vytvorila to všetko prebila. Veľkú časť príbehu som si opakovala "Never tomu, je to LEN kniha", ale postavy a celkovo ich osudy sa vám dostanú hlboko do hlavy, až máte pocit, že aj vás niekto škriabe na temene.
A tú psychopatickú matku nebudete vedieť z hlavy dostať ani na druhý deň po prečítaní, verte mi...
Ak čakáte príbeh na štýl Vi Keeland, sklamem vás. Obálka klame, pretože príbeh nie je situovaný do prostredia dnešnej doby, ale presunieme sa do historického Anglicka, kedy sa manželia hľadali na plesoch, manželky sa nahovárali pri dvorení a spoločenské postavenie bolo základom pre spokojný život.
Emily Meanwillová, Adam Blackburn, gróf Cranshaws - dvaja ľudia, ktorí na seba narazia na jednom takomto plese, no obaja naň prišli s iným úmyslom. Ona potrebovala nutne manžela, aby sa vymanila spod vplyvu mocného Nicholasa, on potreboval ženu ochotnú sa za neho vydať, aby skrz jej poníženie vyhral krutú stávku.
Autorka vytvorila výborný príbeh, v ktorom romantický trojuholník hrá hlavný prím, istú časť je z trojuholníka dokonca štvoruholník, no aj tak viete vždy presne definovať, kto má aké úmysly, vôbec nie ste zmätení z toho, čo sa v príbehu deje a hltáte ho stranu za stranou. Dynamiku príbehu zvládla autorka výborne. Čo sa týka "horúcich" scén, tie autorka tiež zvládla, žiadne morské prirovnania, či zelovoc sa nekonal.
Pristihla som sa však pri tom, že aj napriek nespochybniteľnej charizme hlavného hrdinu mi časom začal liezť na nervy pre jeho neústupnú hranú ľahostajnosť, až moc sa hral na nedostupného a občas som sa čudovala Emily, že ho už dávno nekopla do jeho ctenej grófskej zadnice. Miestami som dokonca fandila Nicholasovi, aj keď ani on nezvolil najšťastnejší spôsob dvorenia.
Záver nechala autorka otvorený, karta sa obrátila, a ten, čo sa zahrával s citmi druhých sám skončil so srdcom na kusy, a tá, čo ľúbila zatvrdla, ako skala, som preto zvedavá, ako autorka zamieša karty v ďalšej časti.
Backman to vie. Presne vie, ako napísať knihu tak, aby ste si 2/3 mysleli, že všetci sú blbci, a v závere vás osud každej jednej postavy zovrie za srdce a vy onemiete.
To sa stalo aj v tejto knihe. Najprv som si myslela, že príbehom nás bude sprevádzať babička, ktorá bola teda riadna rebelka, jej príhody s policajtami, alebo so susedmi ma veľmi bavili, no potom babička zmizla. Jej duch sa vznášal nad celým príbehom a spájal všetky postavy v jeden celok. Zanechala tu však sedem ročnú Elsu, ktorej prenecháva dôležitú úlohu - rozniesť vždy konkrétnym ľuďom list, v ktorom pozdravuje a za niečo sa ospravedlňuje. Tak Elsa zisťuje, kto bola vlastne jej babka, a koľkým ľuďom výrazne zasiahla do ich života.
Priznám sa, boli pasáže, ktoré ma nudili, a ktoré by tu podľa mňa byť nemuseli v takej miere, najmä tie z rozprávkového sveta Miamasu, ale chápem, že autor sa tak viac priblížil veku hlavnej postavy. Tá ma však mierne miatla. Elsa bola veľmi inteligentná, na svoj vek by som povedala až priveľmi, niekedy to bolo neuveriteľné, všetko študovala na Wikipedii a oproti iným deťom bola skrátka iná. Milovala však Chrabromil, takže u mňa má sympatie už len vďaka tomu.
Kniha je plná priateľstiev, porozumenia, ale aj nedorozumení, bolesti a predovšetkým takej tej obyčajnej ľudskej dobroty a láskavosti. Na mnohé postavy zmeníte počas čítania názor, pretože pochopíte, že každý človek nesie svoj osobný príbeh, ktorý dokážu ovplyvniť skutočne maličkosti. Raz plačete, inokedy sa smejete, pohltí vás svet detskej fantázie v realite života a Backman vás opäť presvedčí, že ľudskosť je potrebná v každom veku.
A nezabúdajte "Spidermanom môžu byť aj dievčatá!"
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Chrisitie, osamelá, opustená a rozbitá, si želala umrieť no na radu známej sa rozhodla vyskúšať nového terapeuta. Aké bolo jej prekvapenie, keď jej odporučil skupinovú terapiu - jej, ktorá sa ľuďom vyhýbala a nevedela si k ním nájsť cestu. Túžila iba po normálnom vzťahu, ktorý vydrží.
Zo začiatku tomu neverila, no napokon sa stala členkou troch rôznych skupín a z osamelej, opustenej ženy sa postupne, krok po kroku, stala osoba obklopená priateľmi, s milujúcim manželom a dvoma deťmi.
Kniha je rozdelená na tri časti a každá časť nás postupne prevádza cez inú terapeutickú skupinu a iné problémy Christie - aj cez všetky jej pády, ktoré ju stretli počas jej cesty hľadania samej seba. Miestami mi však prišlo, že niektoré myšlienky sú príliš rozhádzané, a občas autorka skákala z témy na tému, akoby zo seba potrebovala dostať naraz všetko, aj keď to spolu zdanlivo nesúvisí - nepotrebovala som napríklad čítať o jej hlístoch a škriabaní v zadku, či o jej prvej masturbácii sprevádzanej moderátorkou z rádia. V rámci terapie, kde sa učila hlavne otvoriť sa ostatným, bolo potrebné rozprávať aj o takýchto zážitkoch zo života, no neviem, či boli potrebné aj pre mňa, ako čitateľa.
Napriek tomu, veľmi ma bavilo čítať o jej ceste, o postupnom uzdravovaní a prekonávaní svojich vlastných hraníc, o jej tvrdých pádoch a sklamaniach, o jej bolestiach a hlavne o sprevádzaní jej terapeuta a ľudí zo skupín.
Kniha je výpoveďou o tom, ako človek nemôže byť iba sám so svojou hlavou, potrebuje dôverníka, potrebuje ľudí, aj keď si myslí, že nie. Kniha je o otvorení sa svetu, ale aj o pochopení načasovania nášho života, že nie všetko musíme stihnúť hneď teraz, na niektoré veci si musíme počkať a pripraviť sa na ne - vyliečiť sa. A ak nás má pri tom sprevádzať terapeutická skupina, nie je to hanba.
Knihe dávam 4*, jednu dávam dole za občasné odbáčanie od témy a niekedy mi aj vadilo prílišné opakovanie sexuálnych zážitkov, na ktoré sa až príliš často odvolávala.
