Moje knižné darčeky Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
nájdete ma na instagrame @knihohry
Zbožňujem fantasy, ktoré dokáže človeka odpútať od problémov, starostí a všednosti reálneho sveta, ale nepohŕdnem ani históriou a geografickou literatúrou.
Momentálne čítam nemecké knihy v zmysle hesla : Dva v jednom (umenie a vzdelanie)
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Moje knižné darčeky Moje aktivity
Autor v závere píše, že chcel prekonať obraz o upíroch, ktorý sa zaužíval od dôb Stokerovho Draculu.
Nevyšlo.
Kniha je dlhá, no i tak budete mať pocit, že mnohé bolo vynechané. Žiaden dobrý "medziľudský" vzťah, ktorý by sa budoval od základov, nečakajte. I kvôli tomu vo vás môže ostať pocit plytkosti hlavnej postavy.
Autor sa pokúšal o tajomno, nevravím, že mu to v prvých kapitolách nevyšlo, ale vyvrcholenie knihy bolo, dovoľte mi anglický pojem, "lame", teda nevýrazne, priam babracké. Súrodenecká rivalita sa odrazu mení na bitku medzi nemŕtvymi, no napriek dlhé rozsahu knihy, nikdy nespoznáte jej začiatok. Odpoveď na "prečo" možno budete mať, ale i tak sa budete pýtať: "Prečo?" "Čo?"
Oceňujem spomenutie reálnych historických osôb a skutočností.
Ajrišov príbeh pokračuje, no rozhodne nie smerom, akým by si prial. Nielenže opäť skončil vo väzení, tentoraz si ani nepamätá, za čo.
Tentokrát však nie je sám. Jeho priatelia urobia aj nemožné, aby mu pomohli. A čo nepriateľ, ktorého "získal", keď sa zaplietol s mágmi? Ten určite neostane bokom...
Na rozdiel od prvej knihy série, ktorú som si zamilovala od prvej po poslednú stránku, Trestanec si ma tak jednoznačne nedokázal získať. Prišiel mi príliš (a zbytočne) veľký. Akoby už ani nebol o Ajrišovi, akoby sa z hlavnej postavy stal len pozorovateľ udalostí, ktoré sa okolo neho diali, čo je škoda, pretože Ajriš je veľký sympaťák.
V deji sa našlo zopár logických chýb - ako môže niekto niekoho objať, ak ma pevne zviazané ruky? A iné.
Nechýbali však pästné súboje, mágia lietala kade-tade.
Určite si prečítam aj nasledujúcu knihu.
Azoth je mladý chlapec, sirota vyrastajúca v najchudobnejšej časti mesta, kde sú vraždy len spôsobom obživy, nad smrťou sa nik nepohoršuje a krádeže bežnou súčasťou každodenného života. Je dieťaťom zlodejskej gildy, ktorú ovláda ten, kto je z nich najväčší a najkrutejší. Má sen a jedného dňa sa mu splnil. Z niktoša sa stala ústredná postava v udalostiach, ktorého prevyšujú a nerozumie im.
Nanešťastie, ani čitateľ.
Brent Weeks prišiel so skvelým nápadom a postavami. Durzo Blint, sarkastický wetboy, dokonalý vrah. Kylar Stern, mladý šľachtic, jeho učeň a podvodník. Zbytočný a zbabelý kráľ. Cenaria, hlavné mesto rovnomenného kráľovstva, kde nádej nikdy nebola oslnivo jasná. Sa'Kage, ktoré ovláda nielen podsvetie, ale i obchody a chod kráľovstva, na čele s tajomnou Shingou. Jej skutočnú identitu pozná len pár ľudí, a to z nej robí veľmi vplyvnú a nebezpečnú osobu. Mágovia vedení svojimi vlastnými ambíciami a proroctvom. Každý z nich má svoje malé i veľké tajomstvá. A každé tajomstvo je slabosťou a má svoju cenu.
To všetko spolu vytvára dokonalý podklad pre dobrý príbeh.
Lenže...
Celá kniha má (bez záverečného poďakovania a krátkeho rozhovoru s autorom) 339 strán, z čoho sa udalosti 11(!) rokov odohrávajú len na zhruba 150tich z nich. To je príliš malý priestor na rozpísanie všetkých intríg, obzvlášť, ak sa dej má sústrediť hlavne na postavu majstra a jeho učňa. Dajú sa na takomto obmedzenom priestore vykresliť postavy a interakcie medzi nimi tak, aby im čitateľ uveril? Aby si ich obľúbil a vytvoril si ku nim vzťah? Navyše, ak do deja neustále prichádzajú nové?
Český preklad celkovému dojmu nepomohol. Niektoré dialógy nedávajú zmysel a samotné slovo wetboy znie v kontexte príbehu naozaj vtipne. Ak môžete vždy radšej čítajte knihy v originálnej verzii. Nielenže urobíte niečo pre seba, ale viac sa dokážete vcítiť s autorovým svetom, postavami... .
I napriek tomu knihu neodsudzujem. Je to autorova prvotina a nakoľko som už čítala jeho druhu sériu Světlonoš, viem, že sa postupne zlepšoval, vypracoval lepší systém mágie a dal si záležať na tom, aby čitateľa vtiahol do deja.
Trilógiu Noční Anděl odporúčam skôr mladším ľuďom (YoungAdult), tým, ktorí sa chcú nájsť v obyčajnom chlapcovi túžiacom ochrániť svojich priateľov, majú radi mágiu, boje a hrdinov s nadprirodzenými schopnosťami.
Ďalšie recenzie na IG @knihohry
V druhej knihe sa vraciame ku Kyllarovi, Nočnému anjelovi, jedinému žiakovi legendárneho wetboya Durza Blinta. Necháva svoj starý život v dobytom meste, v jeho horiacich uliciach, medzi troskami domov, v tieňoch ktorých sa kedysi ukrýval – či už ako dieťa utekajúce pred bitkou, alebo ako učeň, čakajúci na svoju obeť. Táto cesta je však preč. Elene za to stojí. Je ochotný predstierať manželstvo, spať vedľa milujúcej ženy, ale nie s ňou, ostávať frustrovaný z nenaplneného zväzku a snov, čakajúci na vhodnú príležitosť. Nanešťastie je prvá polovica práve o vzťahoch, nie príliš podarených, trochu detinských. Udalosti, ktoré autor opisuje, presahujú i schopnosti dospelých a vyzretých osobností a čitateľ často zabúda, že hlavné postavy (Kyllar, Logan, Vi...) sú mladí, plus-mínus dvadsaťroční mladí ľudia, a preto môže prvých pár desiatok kapitol knihy pôsobiť nudne a neprirodzene.
Väčšinu postáv čitateľ pozná už prvej knihy (Cesta stínů) a aj vďaka tomu sa číta lepšie a plynulejšie ako predchádzajúci diel. Nebojte sa, budete mať možnosť využiť papier na poznámky, pretože autorov svet je veľký a každý národ si chce uchmatnúť kúsok cudzej zeme pre seba. A tak sa zoznámime s novými mágmi, generálmi, bohmi a bohyňami, rádmi a spoločnosťami, odnožami magických zoskupení. Ich množstvo dej zbytočne komplikuje, zahlcujú ho nadbytočnými postavami a informáciami. Iste, autor tak vytára dojem bohatého a živého sveta, ale občas pôsobia rušivo. Čím viac postáv, tým menej priestoru pre ich vykreslenie. Čím viac rádov a spoločenstiev, tým menej priestoru na vysvetlenie pravidiel, podľa ktorých sa riadia.
Ako som spomínala, Hranice Stínů sa číta relatívne dobre, zopár častí, hlavne tie, ktoré sa venujú putovaniu Solona, Feira alebo Doriana, pôsobia, že by tam ani nemuseli byť, sú to presne tie postavy, ktoré by pre dej ani nemuseli byť, pôsobia ťažkopádne. Iste, autor pre nich vymyslel ich vlastné cesty, ktoré sa prelínajú s dejom, ale odpútavajú pozornosť zlým spôsobom.
I napriek tomu, že sa nejedná o najlepšie fantasy, sledovať Kyllara, jeho osud a tých, ktorých stretáva, nie je strata času. Postavy sa riadia vlastnými „morálnymi kompasmi“, reagujú na dianie okolo seba. Tým sa nedá nič vyčítať. Samotné fungovanie sveta, mágia a „tajomno“ sú už vysvetlené ťažkopádnejšie a príliš prekomplikované.
Ak ste sa prehrýzli cez jednotku, dvojka vás určite nesklame.
Viac recenzií na IG @hnihohry
Krv, vnútornosti, rozštvrtené telá – to je len slabý náznak toho, čo vás v knihe čaká. Nevhodná pre deti, slabé povahy, ľudí trpiacimi nočnými morami. Občas som mala pocit, že sledujem akčný film z tých oných 80tych rokov, kde hviezdil Arnold Schwarzenegger či iný svalovec v hlavnej úlohe v roztrhnutom tričku na tých správnych miestach, navretými bicepsami, s blikajucími a svietielkujúcimi efektami na úkor samotného deja.
Všetci (no dobre) veľa z nás miluje, keď všetko „svieti a trúbi“ (rozumej: funguje), silná hlavná postava zachraňuje rozkošné deti a nevinné mladé dámy.
A presne to Ajriš je – je akčným hrdinom z filmov tých čias, keď chlapi chodili špinaví od všetkého možného, obvod ich hrudníka dvíhal obočie prítomných žien, so správne (viac-menej) nastaveným morálnym kompasom, dôvodom prečo robí, čo robí. Drsňák, za konaním ktorého sa ukrýva takmer dojemný motív – či už ide o pomstu, snahu zachrániť niekoho blízkeho (zvyčajne nejaké dievča) či napraviť osobné zlyhania z minulosti.
Ako to v takýchto akčných filmoch (knihách) býva, isté klišé musí byť. V tomto konkrétnom prípade, je hlavná postava úplne zničená, mučená niekoľko dní, nevládze, nemôže sa ani len pohnúť, ale v tom správnom okamihu v sebe nájde presne toľko sily, aby sa vyslobodila.
Vadilo mi to? V zmysel, akom bol príbeh napísaný, nie. Vulgarizmov tam bolo naozaj veľa, na môj vkus až príliš, ale slovo „nadužívanie“ by som nepoužila. Situácie boli vypäté, veľa sa zomieralo, kričalo, a teda i nadávalo.
I napriek všetkému, nejde o lacný brak. To vôbec nie. Autor sa inšpiroval súčasnou slovenskou situáciou (nikto ma nepresvedčí o tom, že sa tam nemihol reálny, našťastie v tomto čase už bývalý, parlamentný poslanec), opísal rôznorodé postoje nášho malého, dobrosrdečného, pohostinného národa, len namiesto istej skupiny ľudí použil mágov. Čítať knihu bolo takmer ako čítať si diskusie pod niektorými článkami na sociálnych sieťach. (Knihu odporúčam, to druhé nie.)
Viac recenzií na IG @knihohry
Pred prečítaním tejto knihy som netušila, že zbožňujem historické detektívky.
úžasné postavy, dobrý a logický dej, z ktorého dýchala história. Až ľutujem, že som Červenáka "objavila" až teraz.
Každopádne, ide o knihu, ktorú si jednoznačne musíte prečítať. Aj sa zabavíte, aj sa niečomu priučíte, aj si zamilujete zásadového Steina a jeho spoločníkov.
