Moje knižné darčeky Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
nájdete ma na instagrame @knihohry
Zbožňujem fantasy, ktoré dokáže človeka odpútať od problémov, starostí a všednosti reálneho sveta, ale nepohŕdnem ani históriou a geografickou literatúrou.
Momentálne čítam nemecké knihy v zmysle hesla : Dva v jednom (umenie a vzdelanie)
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Moje knižné darčeky Moje aktivity
Určite si najprv prečítaje The first law.
Kniha je sama o sebe veľmi dobrá a ľahko sa číta. Autor ju postavil na úžasne vykreslených postavách (ako to bolo v spomínanej trilógii).
To, čo začína ako priamočiara túžba po pomste, kde čitateľ neočakáva, že sa dej skomplikuje, sa postupne mení na mocenské boje v najvyšších kruhoch. Nie, nie je to nič, čoho by ste sa mali obávať. Kniha len dokresľuje politiku, ktorú autor už skôr načrtol, buduje svoj svet do hĺbky. Najlepšie na tom je, že postavy, ktoré sú nositeľmi deja, sú vtipné a svojrázne a nedovolia čitateľovi ani na chvíľu sa nudiť.
Od tohto autora som zatiaľ zlú knihu nečítala.
Každý, kto sa prehryzol cez začiatok predchádzajúcej knihy (Promise of blood), si túto skutočne užije. Zatiaľ čo ta prvá bola presýtená neustále pribúdajúcimi novými postavami, politickými a geografickými skutočnosťami, ďalšími a ďalšími skupinami a podskupinami “mágov” a bohov, táto kniha z toho už len ťaží. Pribudlo len zopár charakterov a autor sa venoval lepšiemu vykresleniu známych postáv, predovšetkým Tamasovi, Tanielovi (a jeho vernej Ka Poel), Adamatovi a, na moje prekvapenie, aj Vlore, takže všetci, ktorí sa pred tým (neodôvodnene) sťažovali na nedostatok ženských hrdiniek, si prídu na svoje. (Aj väčšinu nových postáv tvoria práve ženy.)
Sledujeme tri dejové línie, ktoré sa navzájom nekrižujú, v podstate na seba len málo naväzujú, ale dokopy vytvárajú solídny príbeh postavený na logike, vojne a politických machináciách. Nie, nemusíte sa báť zložitých dejových zvratov, ktoré by vás poplietli. Narozdiel od prvej knihy už ani nie je potrebné robiť si poznámky. Číta sa rýchlo, prechody medzi jednotlivými nositeľmi deja (či už Adamat v Adre, Taniel na fronte a Tamas na území ovládanom nepriateľskou armádou) sú plynulé, časovo na seba naväzujú.
Podarí sa Adamatovi získať späť svoje deti? Stotožní sa mladý Taniel so svojimi novonadobudnutými schopnosťami, ktoré prevyšujú už aj tak nadľudsky schopných powder mageov? Nájde Tamas a jeho nemalá, no v porovnaní s prenasledovateľmi nepočetná skupina vojakov, spôsob, ako sa vrátiť späť do svojej krajiny?
Alebo budú mať ich snaženia nie veľmi šťastný koniec?
Priznám sa, že po prvých desiatkach strán som chcela knihu odložiť. Prečo? Z jedného jednoduchého dôvodu: autor na čitateľa v rozmedzí pár strán (v kontexte hrúbky knihy, ktorá je naozaj štedrá) vysypal nekonečnú záplavu mien, mocenských skupín, politicko-geografických faktov...bolo to veľmi zmätočné. Čitateľ sa vžije s jednou mocnou skupinou „čarodejov“ len preto, aby sa o niekoľko strán ďalej dozvedel, že existuje ešte niekto mocnejší a nad tým je ešte niečo viac.
Občas som mala pocit, že všetko v tomto príbehu je „too much.“ Až mám otázku, koho/čo autor predstaví v ďalších knihách z jeho sveta (ktorých je hneď viacero). Nemyslím si, že je dobre, keď autor vyzradí v jednej knihe príliš veľa, obzvlášť, keď má pripravené pokračovanie (a nie jedno)
Na druhej strane si autor dal námahu a vytvoril živý a bohatý svet s vlastnými bohmi, politickými súbojmi, rôznymi rasami a podobne. Atmosféra príbehu bola skvelá (len škoda, že som si najprv musela vytvoriť niekoľko A4 strán s poznámkami, aby som sa nestratila v tom, kto je kto a kto kam patrí), bola nasýtená strelným prachom, cez ktorý si cestu razili dôstojníci v naškrobených uniformách.
Kdesi na internete som čítala recenzie, kde sa zopár ľudí sťažovalo na nedostatok ženských postav, s čím zásadne nesúhlasím. Bolo ich presne toľko, aby nepôsobili rušivo, vykreslené boli tiež dobre a zasadil ich do deja logicky. Treba si uvedomiť, že dej je sústredený doprostred vojenského prevratu, sústredí sa na blízky okruh najvyšších dôstojníkov a podobne.
Záver: Knihu odporúčam, nie však ako oddychové čítanie a určite si prečítam pokračovanie.
Je to skôr 3,5/5.
Veľmi dobré ukončenie skvelej trilógie, ktorú môžem (priam musím) oporučiť.
vojna na severe naďalej zúri a núti vytvárať spojenectvá v mene víťazstva, neustále hladní nasledovníci proroka stoja pred dverami Aduanu a Union nutne potrebuje kráľa, ktorý by zjednotil národ a upokojil rebelujúcich sedliakov. Uprostred udalosti, ktoré presahujú osudy všetkých ľudí, stoja naši obľúbení hrdinovia.
V porovnaní s ostatnými knihami sa mi zdalo, že autor venoval menej pozornosti rozvoju postáv, ale neubralo to z cekového dojmu a vynahradil to pokusom o tajomno a väčším počtom intríg
Je presne taká istá ako prvá, no predsa úplne iná.
Zatiaľ čo The Blade itself bol skôr veľmi dlhý úvod, kde sa veľa nedialo a dej bol výsostne o postavách (čo vôbec nebolo zlé, práve naopak), Before they are hanged je dynamickým opisom udalostí, ktoré naši hrdinovia prežívajú.
Či už na chladnom severe, či kdesi na konci sveta, či pod ostrým južanským slnkom. Autor pokračuje v živom opise všetkých postáv, nedáva im vydýchnuť, stavia na ich silných stránkach, no nebojí sa poukázať na ich slabosti, chyby.
Samotný dej nie je zložitý, žiadne spletité intrigy, prekvapenia vyskakujúce z každej stránky...a predsa. Autor stavia svoju trilógiu na postavách, na ich vzájomnej interakcii, vďaka ktorej sú uveriteľní a ľudskí, vtipní a tragickí.
