Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tuto seriu Julie Klassenovej som nasla nahodou ked som kupovala vianocne darceky. Obe knihy som zbodla za par dni a je to velmi zaujimavy pribeh so skvelym vyvinom postav. Jedine co ma fakt hrozne v druhej knihe zacalo stvat bolo, ze vzdy VZDY ked mal prist nejaky dolezity rozhovor medzi osobami alebo nebodaj bozk, prerusil to nejaky zvuk z vonku alebo niekto kto vosiel. Ak sa to stane raz, dvakrat, je to ok. Ak je to furt - uz je to otravne. Som zvedava na tretiu cast...
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Narazila som nahodou na tuto knihu a kedze boli recenzie velmi dobre, autorku som doteraz nepoznala a ze som fanusik romanov z historickeho prostredia, tak som si tuto knizku zakupila
1. Nie je to roman. Je tam jedna dejova linia, ktora sa odohrava na dvoch miestach, to je vsetko. Chybaju aj konkretnejsie popisy fyzickych ci charakterovych crt postav a popisy miest. To sa vymyka literarnej charakteristike romanu. Dielo by som skor charakterizovala ako novelu, kde je na konci aj povestny novelovy obrat a na konci pointa a vyvrcholenie pribehu.
2. Okrem laxnych popisov nejakych hradov a miest a osob, nevidim tam nic co by inak oznacovalo alebo zvyraznovalo historicku stranku tejto novely. Urcite by som knihu nenazvala historickou a vid bod 1. ani ako roman. Je to proste novela zasadena do tipujem prelomu 14-15. storocia kedze sa spomina kral Zigmund, ktory akoze sidli v Prahe - mozno az po jeho korunovacii za ceskeho krala po roku 1419. Inak pokial viem mal sidlo v Norimbergu
3. Dej - velmi jednoduchy, autorka pouziva prirovnania a adjektiva, ktore su ako vystrihnute z prirucky o tvorivom pisani. Vety su velmi jednoduche, rovnako aj rec. Dve hviezdicky davam preto, ze to hned nebolo ako ze zili stastne az kym nepomreli, ale trosku sa tam objavila odchylka v podobe toho ze si Ariana mala vziat toho Viliama - alebo ako uz som zmienila - povestny novelovy obrat
4. Menom Ariana som mala dojem, ze autorka chce v citatelovi zbudnit nieco nezvycajne, fantazijne atd. Skor mi to prislo neadekvatne historii, hoci je Ariana meno talianskeho povodu, v stredovekom Uhorsku by sa slachticna menom Ariana hladala tazko. Kebyze sa vola Zofia, bolo by to pre mna lahsie na prekusenie. Takto to vyznelo lacno.
Zhrniem to: Som narocny citatel a proste tato kniha pre mna nebola to prave orechove. Nesadol mi ani styl autorky ani pribeh, hoci sa nebranim lubostnym pribehom.
Citam tuto seriu zaradom od #1 a ako uz bolo velakrat povedane, Nesbo sa knihu od knihy zlepsuje. Vrchol uplny je urcite Snehuliak a prve momenty deja mi dali pocit ze uz je Nesbo za zenitom, ale napriek tomu kniha prekvapila. Co sa mi az tak nepaci je to, ze niekedy ten dej konci uplne sialene, ako napr v tejto knihe. Citat budem urcite dalej a dufat, ze Nesbo nezabije moju oblubenu postavu Beate Lonnovu.
Do serie o Kapitanovi Bathorym som sa pustila kvoli tomu, ze som si chcela skratit cakanie na 6. knihu zo serie Stein a Barbaric, avsak sposobila som si tym to, ze som vsetky styri Bathoriovky zhltla do mesiaca a teraz mi Kornel chyba este viac ako Stein s Barbaricom. Nielen on, ale cele to prostredie, vedlajsie postavy, tie kratke prijemne exkurzy do dejin ci uz vojenskych, politickych alebo lokalnych. Kapitanom Bathorym si u mna Cervenak zabezpecil post "jedna z najlepsich kniznych serii ktore som citala" aj ked Branou Irkally sa mi miestami (hlavne pri tych plavbach po mori) prehryzavalo tazsie. Beletriu nezvyknem citat opakovane, avsak uz teraz viem, ze sa k tejto serii v buducnosti este raz vratim.
Do Stein-Barbaric serie som sa zamilovala na prve citanie hoci som Jurajovu tvorbu dovtedy nepoznala, avsak neboli mi cudzie jeho clanky (hlavne z casopisu Pevnost). Tato seria sa pre milovnika historie a detektivok neda nemilovat aj preto, ze sa odohrava na miestach, na ktorych uz jeho citatelia boli, resp. su "po ruke" a v dejinnom kontexte, o ktorom viac ci menej vsetci nieco vieme. Vlk a dyka slubovala novy vietor v podobe Barbaricovho ja-rozpravania co dalo serii a aj knihe trosku iny raz.
Tym, ze sa dej odohrava na hrade Sitno a vysetruje sa zmiznutie dcery kastelana, chyba klasicke vysetrovanie sprisahania a popravde, je to daleko zaujimavejsie. Mozno tym, ze tych sprisahani uz bolo celkom vela.
Dej je putavy, pestry a citatel si cim dalej tym viac uziva rast postav a ich pochody vramci celej serie.
Kniha ma jedno jedine minus - je prilis kratka a zhltnete ju za par hodin a jej docitanim sa zacina dalsie nekonecne cakanie na dalsiu Stein-Barbaricovsku knihu.
Nie som ktovieaky fanusik motivacnych knih a podobnych veci, ale knihy od Miguela Ruiza mam rada a sama vlastnim okrem tejto este dve. Don Miguel Ruiz pise inak a o inom ako zvysni motivacni autori. Nesnazi sa vtierat nejake mantry, afirmacie a podobne. Ludsky, putavo pise o roznych aspektoch poznania. V tejto knihe su okrem toho nacrtnute aj jeho styri dohody, su celkom pekne aj vysvetlene, takze kto 4 dohody necital, pochopi snad aj tak.
Pred touto knihou som od Irvinga citala knihu Stvrta ruka, ktora ma velmi neoslovila, ale rozhodla som sa dat mu sancu znova a vyber padol na Zasady mustarne. Kniha je vtipna, smutna, romanticka, dramaticka, plna zvratov a vyberov, uvazovani medzi hodnotami a nad zmyslom veci. Pri knihe si oddychnete, je to jedna z tych, ktora vam chyba ked ju prave necitate. Samozrejme nechyba Irvingov zmysel pre drsne detaily ako postav, tak aj prostredia. Kto si tuto knihu precita, toho urcite nesklame.
A nema skutocne daleko ku velkoleposti troch Kritik. Fakt odporucam, moje top od Kanta...male dielo rozsahom, ale velke obsahom
Ale neodporucam tento preklad. Pasaz o slobodnej voli je tam prelozena strasne zle a len okrajovo...radsej ceske vydanie tusim z roku 1991 ci 1992
