Čo som už čítala Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Čo som už čítala 
Práve čítam Moje aktivity
Posledny den v praci, pred vianocnym lockdownom, som neodolala a kupila si 6 deti. Malokedy vidite kupovat dospeleho cloveka rozpravky len tak pre seba, vzdy ich ludia pytaju pre svoje deti, ci vnucata... Ale mne jednoducho knizky, ktore som videla zatial len na Instagrame ucarovali, a ked som ju drzala v rukach a letmo ju prelistovala, bola to laska na prvy pohlad. A tak isla so mnou domov. Nie je to taka ta klasicka rozpravka, ake vsetci pozname. Je ina a musim vam povedat, ze je to dobre. Az raz budem mat deti, chcem im citat prave taketo rozpravky, ako pise Veruska. Zatial si ich budem citat sama pre seba, pre radost. Uz dlho som rozpravku necitala len pre seba, vzdy to bolo nejakemu dietatu. Rozpravky vacsinou skatulkujeme len pre deti a to je velka chyba. Aj my dospeli si predsa mozeme raz za cas nejaku precitat. Nedavno, ked som este radila v knihkupectve ludom s kniznymi darcekmi, hladali manzelia dve knizky pre babicku, jednu vraj romanticku a druhu rozpravkovu, lebo pani si stale rada precita rozpravku. Rozpravkovy svet je predsa krasny.
“Myslím si, že prvé pravidlo lásky je, že nikdy nesmie spôsobovať utrpenie druhým. Nikdy! Ak láska vedie k utrpeniu, je to znamenie, že ju treba rýchlo opustiť…” Na úvod jeden trošku dlhší ale za to veľmi pravdivý citát z tejto knihy, ktorý by sme si všetci mali zobrať k srdcu.
No a teraz už samotná recenzia. Príbeh sa odohráva v malebnom francúzskom mestečku Úzes a hlavnou postavou je Natália, bývala profesorka literatúry, matka dvoch dospelých detí a manželka Nathana, s ktorým opustia Paríž a na Bylinkovom námestí kúpia malé kníhkupectvo. Autor nám ponúka niekoľko príbehov rôznych ľudí, ktorí zablúdili do Natáliinho kníhkupectva a predstavuje nám tak ich životné príbehy.
Od tejto knihy som ale čakala niečo úplne iné, ako mi ponúkla. Čo sa mi na knihe páčilo, bolo to, že obsahuje veľké množstvo knižných tipov. Ale, má to jeden háčik… Pri väčšine z nich musíte vedieť po francúzsky a sú to diela, ktoré neboli úplne mojou šálkou kávy. Samotné príbehy ľudí boli zaujímavé, čo ma v podstate aj motivovalo knihu dočítať. Čo mi ale prekážalo, bola samotná Nátalia. Jej neustála potreba starať sa do druhých, analyzovať ich a často im až vnucovať svoje názory. Niekedy som z nej mala pocit, že si myslí, že všetko vie najlepšie, hoci sama mala svoje vlastné problémy, ktoré nevedela sama vyriešiť. Inak je kniha takou “reklamou” na Francúzsko a francúzsku literatúru. Je to také pohodové čítanie ale miestami som mala pocit, že čítam skôr ezoteriku ako román.
Ale, ako na konci každej mojej recenzie to nechávam na vás. Pri knihách, ktoré mi zrovna nesadli, im chcem dať ešte šancu, aby sa dostali aj do vašich rúk, a čo ja viem… možno sa vám predsalen zapáčia ?? Viete ako sa hovorí - 100 ľudí - 100 chutí.
Príbeh sa odohráva na Aliaške, kde sú zimy neskutočne dlhé a studené. Je o starenke a starčekovi, ktorí si zo snehu postavia dievčatko. Knižka bola pre mňa dychberúca, bola veľmi milá, pohľadila na srdci i na duši, magická ale aj smutná. Zobrazovala príbeh bezpodmienečnej lásky medzi dvoma ľudmi s ťažkým životom a magickom dieťati, ktoré sa objavovalo s prvým snehom a mizlo, keď sa roztopila aj posledná troška, ktorá na zemi zostala. Tento čarovný príbeh si určite prečítajte. Ukazuje to, že život nie je ľahký ale vždy môžete nájsť šťastie.
