Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Študentka editorstva a vydavateľskej praxe, s kúskami editorskej praxe a so záujmom o kvalitnú literatúru. Rozbiehajúca sa milovníčka (aj klasickej) slovenskej literatúry. Zanietená kávopička. Extrémna extrovertka, ktorá sa rada ponára do svojej introvertnej štrbinky - či už pri cudzích alebo vlastných textoch.
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Táto kniha rozhodne nie je pre každého čitateľa. O to viac ma teší, že pre mňa áno. Ako človek, ktorý sa tiež venuje umeleckému písaniu, rada hovorím, že ľudia, ktorí v skutočnosti žijú také najobyčajnejšie životy, sa potom chcú a svojím spôsobom i musia vybúriť. A ako extrovert, ktorý žije v oveľa menšej dedinke ako je hlavné dejisko poviedok, to hovorím obzvlášť.
Imponuje mi surovosť, s akou autor píše to, čo je prostým faktom. My ľudia sme svojim spôsobom šibnutí a každý z nás má nejaké tajomstvá, a niektorí aj tie zvrhlé. Nakoľko poznám aj tamojšie pomery, keďže mám rodinu na Vojvodine a s láskou nazývam túto oblasť svojím druhým domovom, o to lepšie sa mi kniha čítala. A priznávam, častokrát som sa usmievala pri dialógoch, ktoré obsahovali asi viac nadávok než akýchkoľvek iných slov. Ale to nie je výmysel autora, takí sú tam ľudia. A som rada, že autor túto autenticitu plne zanechal.
Knihu nebudem nijak špeciálne odporúčať, pretože verím, že tí ľudia, ktorí si ju majú nájsť, nech je to akákoľvek príležitosť, si ju nájdu. A obohatí ich čitateľský svet o množstvo vtipných, absurdných, ale stále ľudských zážitkov. :)
Pri pani Fulmekovej a jej knihe to bol príbeh trochu z iného konca. Skôr, ako som si od nej čokoľvek prečítala, som ju zažila na jednej besede. A už počas jej rozprávania som vedela, že po tejto knihe raz siahnem. Napokon to bolo oveľa skôr, než som si sama predstavovala. Keď som jej názov uvidela v zozname povinnej literatúry na jeden predmet, vedela som, že bude jedna z prvých, ktorá prejde mojimi očami. :)
K tejto knihe a jej hlavným predstaviteľom mám a aj som si vybudovala silný vzťah. Malacké prostredie mi je dôverne známe, keďže tam mám starých rodičov, a bolo zaujímavé sa ponoriť do jeho starobylých zákutí, ktoré poznal jedine ak môj dedo počas toho, ako vyrastal. A ako študentka som sa už viackrát stretla s menom Rudolfa Dilonga, no predsa len nie tak ako v tejto knihe. Je paradoxné, ako si človek všeobecne myslí, že dokáže spoznať niekoho dušu na základe toho, že si prečíta jeho tvorbu. Ja som tú Dilongovu spoznala až po prečítaní Konválie. A som rada, že sa tak stalo. :)
Knihu odporúčam priam každému človeku. Nemusí byť Záhorák a nemusí byť ani nadšenec poézie. Koniec koncov, ani ja veľmi nie som. Ale všetci sme ľudia a tento príbeh je jedným slovom ľudský. :)
Pri knihách pani Bystričanovej už za tých pár rokov nedokážem byť objektívna, takže sa ospravedlňujem. Alebo aj nie.
Žiaden autor, autorka, vo mne pri čítaní knihy doposiaľ nevedeli vyvolať také pocity, aké dokáže pani Bystričanová pri každej jednej, ktorú napíše. A úprimne ľutujem všetkých, u ktorých sa ten zvláštny pocit precítenia každého slova neprejaví. Vykresliť tak jednoducho, prosto, ale zároveň kúzelne niečo tak (ne)obyčajné, ako je život, dokáže len veľmi múdry a vnímavý človek. A pani Bystričanová každou knihou dokazuje, že takým je.
Na záver dodám už len jednu vec - každý človek by mal mať vo svojom živote dedka Melichara. :)
Túto knihu som mala možnosť čítať ešte pred jej oficiálnym vydaním, a keď som sa dozvedela, že vyjde aj knižne, úprimne som sa potešila. Na autorkinom štýle písania sa mi páči jedna vec, a to, že vcelku obyčajný svet vie vykresliť reálne, ale zároveň zaujímavo a dynamicky. Žiaľ, pri mojich skúsenostiach so súčasnou slovenskou tvorbou som nie síce vždy, ale často narážala na príbehy, ktoré mali od reality ďaleko, prípadne neboli dynamické (alebo boli dynamické až príliš, čo bolo na škodu celého príbehu). Denisa Hoffer má však zaujímavý štýl písania, ktorý čitateľa núti stále v čítaní pokračovať. Najviac oceňujem azda úlohy vedľajších postáv, pretože v dôležitej miere ovplyvňujú dej príbehu a dynamizujú ho, čiže príbeh nestojí len na dvoch hlavných protagonistoch a zdanlivo klišé príbehu o láske. Dej je naozaj realistický a každá postava v ňom má svoje právoplatné postavenie. Knihu odporúčam každému, kto hľadá kvalitnú ženskú literatúru, kde nie je všetko jednotvárne a kde nie je plynutie deja jasné už po prečítaní 15 strán textu. :)
