Prečítané v roku 2023

Listy nie sú môj štýl. Listy, memoáre, monológy, vyžaduje to istú trpezlivosť, ktorú moja plot-driven myseľ nemá. Ale Mia šikovne prepašovala dej aj do listov, z pohľadu čitateľky tak zažívam prvé stretnutia a zahladenia a zaľúbenia spolu s rozprávačkou. Je to ťaživé čítanie, trvalo mi dlho a do poslednej strany sa mi nechcelo uveriť, čo všetko sa deje. Niežeby bola próza neuveriteľná, ale človek sa bolesti bráni (aj keď vraj podľa názvu raz prejde). Kratší formát sa na takýto príbeh, ktorý stojí a padá na (silne vyskladaných) postavách, hodí. No hoci slová ubehli rýchlo, pocit po dočítaní ešte chvíľu bude znieť. Odporúčam ľuďom, ktorí sa radi zamýšľajú, ktorých bavia sondy do duše človeka a hľadajú knižku, cez ktorú môžu prežiť istý spleen a potom sa vrátiť do farebného života. Krásny debut! PS, miestami mi vibes pripomenuli Smútok je tvor s krídlami (čo bol tuším tiež debut?). Takže ak to je vaša šálka kávy, odporúčam dvojmo.

Zaujímavé postavy, lákavý námet a tak akurát šteklivosti. Ale neviem, či to stačí. Magický systém je zaujímavý, vzťahy udržia pozornosť, ale celkovo sa príbeh trochu vlečie. Záver bol pre mňa trochu sklamaním a neviem, či chcem sériu dokončiť. Čítala som to však v audio podobe, výborná zostava hercov a herečiek mi zabezpečila príjemný zážitok z čítania. Keby som mohla, dám 3.5/5.

Piranesi som takmer nedočítala, ale som rada, že som sa hecla. Zvyčajne dávam knihám len 50 strán šance zaujať, no niečo na tom, ako divná spočiatku je, mi nedalo pokoja. Som za to vďačná. Áno, prvých asi sto strán je únavných. A štýl písania tiež spočiatku neohúri natoľko, aby človek mal naslepo chuť pokračovať. No ak sa vzdáte potreby mať pri čítaní kontrolu a všetko si pamätať, a len sa necháte vtiahnuť do Domu, užijete si záhadný, zasnený, magický príbeh. Vhodné len pre zvedavých. Iní sa asi úvodom neprekusnú.

Prečítané za pár hodín, ani po dvoch týždňoch neviem, čo iné okrem wtf povedať. Ale čítalo sa to skvele, čiže ak vám nevadia nechutné súčasti kanibalizmu, choďte do toho? Túto recenziu zrejme upravím časom.

Zvláštna kniha pre zvláštnych ľudí. Ak čakáte na Doors of Stone, táto kniha vám čakanie neuľahčí a neuspokojí hlad po pokračovaní Kvothovho príbehu. Ale bude sa vám páčiť, ak ste aspoň trošku zvláštni tiež. Mne sa páčila.

Knihu som prečítala veľmi rýchlo, no obávam sa, že jej jazyk je skôr pre ľudí z fachu, či pre tých, ktorí sú zvyknutí čítať literatúru faktu (to ja nie som, som však tiež novinárka). Oceňujem snahu vysvetliť novinársku prácu do detailov a tiež širší kontext, ktorý vie čitateľ o hnutí Me Too získať z jednej knihy namiesto študovania celého internetu v prípade, že nesledoval články v tom období. Kniha skvele ilustruje zložitosť práce so zdrojmi, najmä pri intímnych témach, a mohla by pomôcť objasniť úskalia novinárskej práce, ktorá v posledných rokoch schytáva na Slovensku viac kritiky.