Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
Som stále ten istý jednoduchý a zvedavý chlapec, akým som bol keď som mal 6 :-)
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Veľmi zaujímavé a závažné závery oboch autorov. S mnohými sa dá plne stotožniť, i keď výskum sa primárne zameriaval na USA. Autori veľmi trefne poukazujú na mnohé neduhy súčasnej spoločnosti, hlavne priamo kritizujú konzum pornografie a hranie videohier. Zaujímavé sú však aj pasáže o diskriminácii mužov.
Kvalitné prevedenie publikácie a vcelku príjemný výber z najlepších barokových malieb, sôch a architektúry. Tej architektúry je samozrejme pomenej, keďže kniha sa venuje hlavne maľbe. Troška sklamalo nezaradenie Ruysdaela, od ktorého je v publikácii len jeden obraz (Krajina, 1660). A pritom je to autor, ktorý zásadne ovplyvnil krajinársku tvorbu. Škoda. Ináč kniha vo mne zaujala dobrý dojem a som rád, že som ju ešte našiel.
Nádherné dielo českej klasiky. Jirásek píše veľmi pútavo a v tomto prípade je text upravený do modernej češtiny. Pôvodné zostali len priame reči, tie sa čítajú hodne ťažko, keďže ide o miestne nárečie. Príbeh je ale veľmi zaujímavý, kniha je vytlačená na kvalitnom bielom papieri a grafika obálky je úžasná.
Séria Baedeker ponúka asi najlepší prehľad toho, čo sa v danej destinácii nachádza. Nie je to ináč ani v prípade Barcelony, i keď na rozdiel od Budapešti, či Viedne sú popisky mierne kratšie a Bedeker ponúka aj turisticky menej atraktívne miesta v Barcelone. Ale celkovo možno odporučiť. Navyše je priložená veľmi podrobná mapa a kopec praktických informácií a skvelo spracovaný základný prehľad o histórii Barcelony
autor síce používa zaujímavé prípady, na ktorých ilustruje svoje myšlienky, ale v zásade sa minul názvu knihy. Téma "adaptuje sa" je rozobratá len okrajovo a teda aj argumenty, ktoré predkladá, nie so príliš silné. Ale poskytuje zaujímavý pohľad na problematiku zlyhaní systémov (napr. tých bankových) a aj dosť zaujímavé nápady, ako zlyhaniam predchádzať.
Prečo niektoré myšlienky sa javia byť odstupom času také prelomové, s obrovským vplyvom na spoločnosti i jednotlivcov? Aké zákonitosti stoja za tým, že niektoré nápady, myšlienky, či presvedčenia získajú obrovskú popularitu, kým iné vyhasnú v ústraní, zväčša len v spoločnosti zopár zasvätených intelektuálov, či fanatikov? Kniha Malcolma Gladwella s názvom Bod zlomu sa snaží pozrieť sa na fenomén sociálnych epidémií analýzou hlavných faktorov, stojacich za ich šírením.
V mnohých čitateľoch prevládne pri prvotnom listovaní publikáciou a začítaní sa do úvodných kapitol veľké sklamanie. Názov knihy – Bod zlomu totiž len primálo opisuje to, čomu sa autor prvotne venuje. Skvelý marketingový ťah vydavateľa je dosť mätúci. Kniha sa totiž problematike bodu zlomu venuje skutočne len okrajovo. Podstata knihy spočíva v analýze sociálnych epidémií. Autor hľadá vysvetlenie ich výnimočnosti v špecifickej konfigurácii troch faktorov: v zákone jedinečných (šíriteľov), vo faktore lepkavosti (príťažlivosť myšlienky) a v sile kontextu. Postupne v jednotlivých kapitolách rozoberá vplyvy jednotlivých faktoroch na konkrétnych príkladoch, ktoré si ako pozorný žurnalista a korešpondent všimol. Brilantný vyjadrovací štýl autora sa však v niektorých kapitolách mení na dlhé a bezvýznamné analýzy ešte bezvýznamnejších javov. Najnudnejšou kapitolou je bezpochyby analýza faktoru lepkavosti, kde sa Gladwell venuje podstate úspechu detských relácií vysielaných v amerických televíziách v 70-tych a 90-tych rokoch.
Postupne autor predstavuje zákon výnimočných, v ktorom hľadá hlavné tri typy osobností, ktoré stoja za sociálnymi epidémiami. V prvom rade opisuje význam spájateľov, teda tých, ktorí vďaka svojim rozsiahlym kontaktom majú úžasnú sociálnu silu preposielať informácie a posolstvá do širokých sociálnych okruhov. V mavenoch vidí informačných špecialistov zhromažďujúcich poznatky, analyzujúcich jednotlivé aspekty informácií. V treťom type vidí predavačov – sociálnych expertov, či manipulátorov schopných ľudí presvedčiť o svojich myšlienkach a zámeroch. Práve interakciou týchto troch typov osobností vzniká jedinečná sila sociálnych epidémií, čo autor dokladá niekoľkými príkladmi z histórie.
Vo faktore lepkavosti vidí Gladwell určitú príťažlivosť informácie ako prvotný predpoklad epidemického šírenia medzi ľuďmi. Poukazuje na to, že zmena podania, či malé prispôsobenie obsahu môže zásadne zmeniť jej schopnosť upútať pozornosť ľudí. V sile kontextu ako tretieho predpokladu sociálnych epidémií vidí možnosti prostredia vplývať na chovanie ľudí, neraz totiž majú i malé javy v prostredí ohromnú silu vplývať na sociálne správanie jednotlivcov, tak ako to dokladá na príklade teórie rozbitých okien na pokles kriminality v New Yorku v druhej polovici 90-tych rokov.
Ľahký a rozvláčny pisateľský štýl autora dokáže rýchlo upútať pozornosť čitateľa, a to vo väčšej miere ako zneužitý marketingový ťah s názvom knihy. Predostrené myšlienky však dobre opisujú podstatu sociálnych epidémií, i keď sa autor miestami značne rozpisuje a odvádza pozornosť čitateľa smerom k podrobnej analýze menej podstatných faktov. Ľahké čítanie však môže spríjemniť ináč dlhé jesenné, či zimné večeri jednotlivcom zaujimajúcim sa o behaviorálnu ekonómiu, či pop-psychológiu.
Dejiny myslenia sú preplnené menami filozofov. Ich citácie napĺňajú väčšinu moderných publikácií venujúcich sa témam, ako je poznávanie, myslenie, rozhodovanie v ekonomických disciplínach. Nutne však nielen v nich. Medzi nimi sa však málokedy objavuje meno Nassim Taleb, čo na škodu ochudobňuje ináč intelektuálne úvody väčšiny ekonomických publikácií. Napriek tomu nemožno povedať, že by meno Nassima Taleba bolo úplnou neznámou, slovami autora je to tak skôr len pre generáciu nedovzdelancov, kvázi intelektuálov, manažérov v modrých oblekoch s červenými kravatami a snáď aj pre Francúzov (nepochybný doklad toho, že Taleb je silne vysadený proti príslušníkom tohto unikátneho ekonomického zjavu v Európe).
Kniha Čierna labuť, ktorá patrí medzi najväčšie bestselleri v dejinách ekonomického myslenia, však nie je len obyčajným vynikajúco predávaným titulom plnom ekonomických poučiek, čo duchovného rozjímania autora. Taleb sa so svojským rozprávačským talentom snaží rozpovedať príbeh o tých jedinečných a vzácnych udalostiach, ktoré svojou silou ohromujú a úžasne menia naše životy. Vo svetle pozitívnom i negatívnom. Čiernymi labuťami totiž nazýva tie málo pravdepodobné udalosti, ktoré naše životy ovplyvňujú najväčšmi. Nielen tým, že sú nepredvídateľné, ale aj tým, že ich poznanie je pre človeka takmer nemožné.
Na viac ako tristo stranách občas ťažkopádneho textu plného filozofických odbočiek prezentuje svoju neskutočnú fundovanosť a vysoký intelekt pri vysvetľovaní onej podstaty vplyvu týchto málo pravdepodobných udalostí. Vtipnými odbočkami, či polemikami s kritikmi predstavuje svoj pohľad na vec, neraz podporený vycibreným citom štatistika a matematika. Nuž, z prejavu možno medzi riadkami čítať intelektuálne pozadie i praktické skúsenosti stojace za autorom. Sám totiž ako finančný matematik, rizikový investor, či v neposlednom rade filozof, prežil turbulencie finančných trhov od polovice 80-tych rokov. V polemikách, ktoré spestrujú nejednu kapitolu ináč fundovaného výkladu podporeného množstvom argumentov, možno cítiť silný vplyv Karla Poppera, Fridricha Hayeka, Henriho Poincarého, Benoita Mandelbrota, či Fréderica Bastiata.
Ťažko možno zhodnotiť vplyv Čiernej labute na súčasné myslenie, najmä v ekonómii, ktoré značne utrpelo finančnou krízou. Aplikovanie Talebových jedinečných poznatkov (často podporených početnými psychologickými výskumami psychológov spomedzi ktorých najčastejšie cituje Kahnemana, Tverského, Goldsteina, či Slovica) v širokom spektre životných udalostí, ktoré nás postretajú v našich životoch, je nespochybniteľné. Všeobecné rady vyplývajúce z množstva trefných príkladov nútia zamýšľať sa nad skutočne racionálnym modelom tohto sveta, v ktorom žijeme naše životy, postretáme životné vrcholy a čelíme zároveň tvrdým pádom. Autor nás svojim prístupom nechce vyvarovať pred tým, ako sa im vyhnúť. Vhodne mienenými a nevynútenými pohľadmi na ne sa nás skôr snaží pripraviť na to, že život nie je len prechádza ružovou záhradou (on by však najskôr povedal, že nie sme ako krocan v klietke, ktorého tisíc dní kŕmia, až jedného dňa v domnení chápania sveta príde jeho osudný deň) a pripravenosť na zlomové udalosti, ktorých predpovedanie je takmer nemožné, je kľúčové pre to, aby sme ich prekonali.
V rámci širokej diskusie a množstva polemík, ktoré sprevádzali vydanie knihy, či obdobie krátko po ňom, sa viacero sporných myšlienok ukázalo v neprospech autora, celkovú hodnotu jeho práce to však ani prinajmenšom neznižuje. Ba práve naopak, je to kľúčové pre pochopenie fungovania sveta i spoločnosti (kniha sa nedá chápať len čisto ekonomicky, či matematicky). Preto ju možno odporučiť každému, kto má dostatok chuti prelúskať sa stovkami strán náročných myšlienok s množstvom odbočiek do filozofie, histórie, ekonómie a matematiky.
