Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Moje srdcovky
Moje aktivity
Pamätať si znamená byť opatrný, pretože minulosť sa môže znovu zopakovať, počnúc ideologickými myšlienkami, ktoré chcú pomôcť národu,no napokon národ i samo ľudstvo zničia."
Lidiin príbeh je jedným z mnohých príbehov o deťoch, ktoré deportovali aj s ich rodinou do koncentračného tábora Birkenau. Jej spoveď, ktorú dala na papier vyšla presne v deň, ktorý je Medzinárodným dňom pamiatky obetiam holokaustu a to 27. januára 2022.
Príbeh v ktorom na jeho pozadí sa odohrávajú udalosti 20.storočia. Hrozné zážitky, ktoré sa vykonávali vo vyhladzovacích táboroch. Ktoré nejednému zdravému človeku hlava nebere...
Spoveď dievčatka menom Ljudmila, pochádzajúce z Bieloruska,ktoré by sa malo vo svojich štyroch rokoch hrať s deťmi a nie rozmýšľať nad tým,čo ďalšie si nielen pre ňu ale aj ostatných obyvateľov tábora pripraví každý ďalší deň, ktorý prežijú v tábore.
Luda,ako ju prezývajú doma prichádza spolu so svojími rodičmi a starými rodičmi do koncentračného tábora Birkenau v decembri 1943. Tábor je obrovský. Desiatky barakov naľavo i napravo.
Po príchode nemecký vojaci rozdeľujú ľudí z vagónov do dvoch radov. Jeden vpravo a druhý vľavo. Jeden rad v ktorom "dostanete šancu žiť " a do druhého priraďujú starších a nevládnych.
Z čista jasna sa pri nej zrazu objaví vojak, ktorý ju oddelí od jej mamy a odvedie do baraku kde sú samé deti, natlačené vedľa seba...Nikdy nezabudne na meno tohto vojaka, ktorý si okrem nej vybral desiatky detí na ktorých chcel skúšať svoje experimenty...Jeho meno je Josef Mengele... Nacistický lekár, ktorý sa sám podieľal na triedení väzňov a vykonával na nich morbídne, sadistické a miestami až nehumánne zverstvá.
Keď sa nemci dozvedia že sa Rusi blížia, tak 21.decembra 1944 začnú búrať v tábore elektrické ploty, strážne veže a ničia všetky dôkazy, ktoré by ich dosvedčili.
Luda márne hľadá svoju mamu,nikto ju však nevidel a tvrdia jej že jej mama je vraj mŕtva. Ale jej sa tomu nechce veriť, cíti že jej mama je stále nažive.
S príchodom Rusov prichádzajú do tábora aj ženy z neďalekej dediny a chcú si adoptovať deti, ktoré ešte zostali v tábore.
Ludu si vezme Bronislawa, mladá žena, ktorá sa bohužiaľ nemôže stať matkou.
Napriek tomu sa snaží svoju adoptívnu dcéru vychovávať ako najlepšie vie.
Neskôr sa dozvie, že jej mama žije, ale v ZSSR, bohužiaľ politická situácia v tej dobe nebola veľmi ružová...
Poďte si spolu so mnou prečítať tento dojímavý príbeh nabití emóciami...
Autorka knihu Poslední útočiště slovenským čitateľom predstavila už v roku 2019 pod názvom Tu si v (ne)bezpečí...Aj keď mám od autorky čo to prečítané, táto mi nejak ušla a o to som radšej že som mala možnosť si ju práve teraz prečítať...
Lena, ktorá robí ilustracie si potrebuje po nepríjemnom zážitku trošku oddýchnuť na samote a tak zareaguje na inzerát v novinách...
Zlákaná vidinou pokojného miesta verí, že práve tu sa jej podarí psychicky zotaviť. Načerpať nové sily a inšpirácie ohľadom ilustrácií...
Bohužiaľ nový začiatok sa neodvíja práve podľa jej predstáv. Postupne prepadáva hlboko do priepasti v ktorej sú klamstvá,strach a hlavne veľa otázok, na ktoré nevie ani ona sama odpovedať...
Spoznáva dievčatko menom Amélie. S ktorou sa snaží spriateliť. Podarí sa jej to? Nájdu si k sebe s Améliou cestu?
Miesto, ktoré na prvý pohľad pôsobí očarujúco, skrýva však veľa tajomstiev, ktoré sa v príbehu postupne odhaľujú...
Priznám sa, že Frederika mi bola nesympatická už od samého začiatku,ale ani jej muž Roberto za ňou veľmi nezaostával...
Aj keď má kniha pomalý začiatok,ale keď sa rozbehne stojí to potom rozhodne za to... Od určitého momentu som knihu nedokázala odložiť a prestala som dokonca aj dýchať, taká som bola napätá čo sa stane a čo si pre nás autorka v príbehu prichystala a aký zvrat nastane...
4,5*/5*
#odporucam #spolupráca #fortunalibricz #ivanaondriova
#posledniutociste #tusivnebezpeci #recenzie #recenzia
#kniznarecenzia #kniznizavislaci #books #book #ilovebooks #bookstagram #cocitas #cocitam #slovenskyautor #podpormeslovenskychautorov
Keď sa mi dostala po prvý krát táto kniha, alebo skôr prírodopisný komiks do rúk o týchto úžasných zvieratách nevedela som sa doslova vynadívať na tú krásu...
S akou dokonalosťou dokázali autori vytvoriť tento poučný príbeh o zvieratkách, ktoré sú v rozprávkach zobrazované skôr zápornymi vlastnosťami a ktoré navyše zúrivo ceria svoje tesáky a zjedia starú mamu a potom aj červenú Karkulku...
V knihe nájdete skutočné príbehy nielen vlkov: Szeliny,Luny,Kampinosa,Junga,Mika ale aj ďalších...
Príbeh rozpráva autor @michalfigur.a , ktorý už dvadsať rokov sleduje a skúma vlky a rysy spolu s poľskými grafikmi,ilustrátormi a dizajnérmi @hipodaniel , ktorí okrem atlasu Mapy (ktoré vydalo @hostbrno 2016) vydali kopec ďalších fascinujúcich a hlavne poučných knih pre deti...
Zoznámi nás s vlčími rodinami Grapa a Halna, ktoré žijú priamo za oknami jeho domu...
Vedeli ste, že vlčí krok je dlhý 60-80cm? Dozviete sa ako funguje obojok a prečo sa im vôbec dávajú. Aké veľké sú ich teritória, čím sa živia a dozviete sa aj o vlčom vytí, ktoré je počuť aj na vzdialenosť desať kilometrov...
Kniha obsahuje krásne ilustrácie,mapy a kopec zaujímavostí,ktoré nielen vás ale aj vašich drobcov pri čítaní komiksu okrem zábavy zároveň aj poučia o živote týchto fascinujúcich zvieratách a zistite, že nie sú až také zlé ako o nich hovorí...
Knihu môžem len odporučiť ....
5*/5*
#odporucam #hostbrno #komiksovyhost #komiks #komikspredeti #vlci #vlciskutecnepribehy #michałfigura
#aleksandradanielmizielinscy #recenzie #recenzia #milujemknihy #ilovebooks #cocitas #cocitam #knihypredeti #kniznarecenzia #books #bookstagram
#kniznizavislaci
Niekedy čitateľ musí vyjsť aj zo svojej "čitateľskej"zóny a prečítať si knihu, ktorá nie je z jeho súdka. Občas zvyknem siahnuť aj po biografiách a som veľmi rada že som mala možnosť si prečítať práve túto knihu o jednej úžasnej žene, manželke,mamine a predovšetkým ako ju pozná svet ,vedkyne, ktorá aj napriek tomu že žila v dobe,kde ženy neštudovali šla za svojím snom...
Mária prezývaná Majka,Maruška alebo "Ančovička" je najmladšia z piatich súrodencov manželov Władislawa a Bronislawi Sklodowskích. Najstaršou dcérou bola Žofia, prezývaná Zoška,Bronislawu nazývali Broňou,Helenu Helou a Jozefa Jožo...
Keď mala Mária desať rokov,jej mamina zomrela na tuberkulózu a neskôr aj najstaršia dcéra Žofia...
Najkrajšou izbou v ich dome je pracovňa,kde stôl a kreslo sú vo francúzskom štýle v mahagónovéj farbe, potiahnuté nezničiteľným červeným zamatom. Práve tu ju záujme tlakomer, ktorý visí na stene,jeho pozlátené ručičky sa ligocú na bielej stene,o ktorý sa profesor pravidelne a s láskou stará...
Druhá vec, ktorú Máriu záujme je polička s niekoľkými priehradkami, ktorá je zaplnená podivnými a pôvabnými predmetmi,ako sú sklenenné skúmavky, jemné váhy,vzorky minerálov a práve tu sa zrodí jej láska k chémii a k fyzike...
Mária v sedemnástich rokoch ovláda nemecký, ruský, francúzsky, poľský a anglický jazyk a niekoľko rokov pracuje ako učiteľka v rodine...
V roku 1891 odchádza na parížsku Sorbonnu,kde urobí ako prvá žena v histórii prijímacie skúšky z fyziky a z chémie,tu v roku 1894 spoznáva Pierre Curieho, svojho budúceho manžela,za ktorého sa vydá o rok na to...
Pierre Curie sa narodil 15.apríla 1859 v Paríži ako druhorodený syn lekára Eugéna Curieho...
V 16. rokoch maturuje,v 18. má diplom a v 19. rokoch ho menujú laborantom na prírodovedeckej fakulte...
Zostrojí ultracitlivé váhy "Curieovy váhy". Neskôr sa pustí do bádania o magnetizme a podarí sa mu objaviť základný zákon "Curieho zákon"...
Svadobnú cestu obsahujú manželia Curieovci za šlapaním do pedálov,kde si doprajú prepych v podobe samoty vo dvojici za kúzelných nocí a dní...
V roku 1987 sa im narodí dcérka,ktorej dajú meno Irene, ktorá pôjde tiež v šlapajách svojich rodičov...
O dva roky neskôr manželia Curieovci objavujú prvok, ktorému dajú meno Polónium a neskôr objavia aj Rádium...
Po vyčerpávajúcej bitke sa Márie konečne podarí v roku 1902 izolovať od 1/10g čistého rádia a po prvýkrát určuje aj jeho váhu - 225...
V roku 1903 získavajú Nobelovú cenu v oblasti fyziky a v roku 1911 získava Mária Nobelovú cenu za chémiu...
Piere Curie zomiera pod kopytami konského záprahu v roku 1910 a Mária v roku 1934 na dlhodobé pôsobenie rádiových paprskov...
"Čeho všeho jsou spisovatelé schopni, aby si zajistili úspěch?"
Autorka "zavŕta" do zákulisia vydania kníh...a všetko čo sa deje vo svete autorov a čo všetko sa deje kým kniha uzrie svetlo sveta. Či je to kritika,besedy,reklamy ale predovšetkým sa venuje téme autorstva...
Athena Liu má hádam všetko čo si začínajúci autor môže priať: zmluvu na niekoľko kníh s veľkým nakladateľstvom, uzavretú zmluvu hneď po promócií, diplom z kurzu tvorivého písania,životopis plný prestížnych rezidenčných pobytov, nominácie na ceny...
Vo svojich dvadsiatich siedmich rokoch má už tri vydané romány a každý bol väčší hit ako ten predošlý a momentálne by mala podpísať zmluvu s Netflixom...
Za to o jej spolužiačke June Haywardovej sa to povedať nedá...
June a Athena chodili spolu do jedného ročníka v Yale a spolu začínali aj na kurze profesorky Natalie Gaines "Úvod do poviedky". Ale dráha spisovateľky sa každej rozišla úplne iným smerom...
Zatiaľ čo Athena žala jeden úspech za druhým,Junina kniha sa nedočkala ani vydania v brožúre. Svoj prvý román Za platanem ponúkala približne päťdesiatim literárnym agentom,ale bohužiaľ bezvýsledne...
Jedného dňa pozve Athena June k sebe domov, ktorá sa stane svedkom nešťastnej nehody,pri ktorej vyhasne Athenin život a kým prídu záchranári June sa rozhodne vziať rukopis, ktorý mala Athena pripravený pre vydavateľstvo...
Prídu čitatelia na to, že štýl písania nepatrí June? Alebo jej všetko zhltnú aj s naviakom?
Mne sa kniha a aj samotný príbeh, ktorý Vás povedie zákutiami vydania knihy páčil,aj keď som tam miestami našla hluché miesta, príbeh ma neustále držal v napätí,bola som zvedavá ako sa to nakoniec celé vyvinie...
Moja prvá kniha od autorky,ale určite nie posledná. Na poličke na mňa čaká kniha Babylon,na ktorú som obzvlášť zvedavá...
4,5*/5*
#hostbrno #odporucam #spolupráca #nažluto #yellowface #rebeccakuang #recenzie #recenzia #books
#book #bookstagram #cocitas #cocitam #mojtip #kniznizavislaci #ilovebooks #tipnaknihu #booklover #bookworld #skbookstagram
Ahojte
"Láska dospievajúcich je najviac bolestivá zo všetkých. Naučí Vás, akú moc majú iní ľudia, aby Vás zničili."
Na Valentína sa stredoškoláčka Charlotte Richardsová rozhodne ukončiť svoj mladý život skokom z budovy školy. Nedokáže sa vysporiadať s minulosťou, ktorá ju veľmi trápi. A myslí si, že práve samovraždou sa všetko vyrieši...
Ale osud má s ňou však iné plány a na streche stretne čudáka Kellana Marchettiho. Ktorý uvažuje tiež o skoku z budovy...
Rozhodnú sa, že ani jeden z nich neskočí a uzavrú spolu dohodu, že každý rok pokiaľ neskončia školu sa budú na Valentína kontrolovať,v rovnakom čase a na rovnakom mieste...
Kellan svoj sľub bohužiaľ nesplnil a rozhodol sa vziať svoj život do vlastných rúk...
Charlotte to veľmi trápi, že neurobila všetko pre to,aby zabránila Kellanovi vziať si svoj život...
O niekoľko rokov neskôr stretáva Kellanovho staršieho brata Tate za trošku zvláštnych okolností...
Postupne sa jeden o druhom dozvedajú tajomstvá s ktorými museli dlhé roky žiť a vysporiadať sa s nimi ako najlepšie vedeli...
Tento príbeh bola teda riadna jazda,to Vám teda poviem...Riadna emočná nálož, ktorá vaše srdce rozžuje a potom vyflusne jak nič...
Príbeh plný emócií, zúfalstva, smútku,bolesti, napätia ale nájdete tu aj smiech a lásku. Citáty na ktoré som v knihe natrafila vo mne budú ešte riadnu chvíľku rezonovať...
Napriek tomu, že má kniha cez 500 strán čítala sa s ľahkosťou a som veľmi rada, že som mala možnosť si ju v rámci štafetky prečítať...
Rozhodne odporúčam...
5*/5*
#stafeta #odporucam #darlingvenom #parkershuntington
#mojtip #mojkniznysvet #mojkniznytip #vydavatelstvopandora #kniznarecenzia #booklover #books #bookstagram #milujemknihy #cocitas #kniznizavislaci
Ahojte.
Keďže milujem históriu a všetko okolo nej,tak som samozrejme neodolala a musela som sa do knihy pustiť hneď ako mi prišla. Okrem toho milujem aj návštevy hradov a ich históriu, či sa to týka majiteľov hradov, zámkov alebo legiend, s ktorými sú hrady už od nepamäti úzko späté...
Síce som ešte nenavštívila Ľubovniansky hrad,ale o to viac som si užila čítanie práve tejto knihy a túžba po návšteve hradu vzrástla ešte viac ...ale dosť bolo už o mne... poďte sa spolu so mnou preniesť do 19. storočia a presnejšie do 18. a 19. novembra 1885, dňa kedy sa konala parížska kráľovská svadba Andreja Zamoyského a Karolíny de Bourbon, princeznej Dvoch Sicílií...
*Andrej Zamoyski (1852-1927)
Narodil sa ako najstarší syn grófa Stanislava Kostku Zámoyského ml. a jeho manželky Rózy v Modrom paláci vo Varšave...
Dostalo sa mu prísnej katolíckej výchovy a získal vynikajúce vzdelanie, špecializoval sa na poľnohospodárstvo,aby mohol prevziať škôlku drevín, ktorú založil jeho otec v roku 1800...
Ovládal plynule francúzsky,anglicky a nemecky...
Mal dve sestry:
Célinu (1855-1921) a Terezu (1858-1912)
*Karolína de Bourbon, princezná Dvoch Sicílií
(1856-1941)
Karolína sa narodila ako štvrtá zo šiestich detí Františka de Paule a Márie Izabele Habsbursko-Toskanskej...
Prijali ju do Inštitútu Kongregácie Najsvätejšieho srdca Ježišovho v kláštore Trinitá dei Monti, vyučovalo sa tu len vo francúzskom jazyku...
Neskôr pokračovala v štúdiu Kongregácie Najsvätejšieho srdca Ježišovho v zámku Biron v Paríži,kde sa v roku 1885 zosobášila s Andrejom Zámoyským...
Na začiatku roka 1884 prichádza Andrej na návštevu k rodinným príbuzným do Cannes,kde sa spoznáva s Karolínou...
Zásnuby sa konali v Grand Hoteli National v Luzerne vo Švajčiarsku...
Mladomanželia vlastnili tri sídla: kaštieľ v Podzamczi vo Varšave, kaštieľ vo Vyšných Ružbachoch a kaštieľ pod hradom Ľubovňa, ktoré nazývali aj "naše hniezdočko lásky"
Stali sa rodičmi ôsmych detí: Mária Jozefa, František Jozef, Stanislav Kostka, Mária Izabela Róza,Gašpar, Mária Tereza, Mária Karolína, Ján Kanty...
Prežili spolu štyridsaťjedna rokov, milovali a vážili si jeden druhého...
Andrej zomrel ako prvý v roku 1927 a Karolína ho nasledovala o štrnásť rokov neskôr,v roku 1941, keď vo svete zúrila 2.sv.vojna...
"Ak niekedy nadíde deň, keď nebudeme môcť byť spolu,uchovaj si ma vo svojom srdci. Tam zostanem naveky."
Autorka patrí do siene slávy spisovateľov ocenených v rámci Christy Award...
Od autorky mám zatiaľ prečítanú len jednu knihu a to Vianoce v Carntone...a nepýtajte sa ma ako to je vlastne možné,lebo ani sama netuším a pritom som o autorke vedela...
Ale čo viem určite, že si od autorky prečítam aj jej ďalšie knihy, ktoré napísala...
Claire a Stephen Powellovci prechádzajú ťažkým obdobím, keď sa Claire dozvie, že jej manžel s ktorým tvoria pár už dvadsaťdva rokov prizná, že skoro podviedol svoju manželku...
Claire sa tak zrúti celý svet a ešte k tomu všetkému sa dozvie, že sa budú musieť sťahovať, lebo Stephen prijal pracovné miesto v inom štáte,kde kúpil aj dom bez toho,aby sa vopred dohodol s Claire...
Časť príbehu je zasadená do roku 1863,kde časť príbehu rozpovie Charlotte Thursmannová, ktorá býva v dome, ktorý o niekoľko desiatok rokov kúpi Stephen Powell dúfajúc, že tým svojej manželke Claire urobí radosť...
V knihe autorka strieda prítomnosť s minulosťou a postupne sa tak čitateľ dozvedá viac o Thursmannovom panstve a čo všetko Charlotte robila pre to,aby ochránila ľudí, ktorí pre ňu a jej manžela pracujú...
Čo všetko spája tieto dve ženy, ktoré žijú každá v inom storočí?
Viem, že sa budem asi opakovať,ale v poslednej dobe mám pocit, že siaham po knihách, ktoré Vás chytia riadne za srdce, srdcervúce, plné emócií ako práve táto kniha, ktorá bola za mňa teda riadne silná a musela som si ju dávkovať postupne. Kniha, ktorá Vás donúti sa zamyslieť nad niektorými životnými etapami...a preto ju nemôžem hodnotiť inak ako:
5*/5*
#odporucam #i527net #miliondrobnychrozhodnuti #tameraalexander #cocitas #cocitam #milujemeknihy
#spolupráca #silnypribeh #kniznarecenzia #kniznizavislaci #kniznitip #milujemknihy #ilovebooks
#booklover #books #bookstagram #kniznizavislaci
#knizniklub
