Moje knižné darčeky Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
"Miestnosť bez kníh je ako telo bez duše."
- Marcus Tulluis Cicero
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Moje aktivity
Dobrý deň.
Chcela by som sa opýtať, či sa niekedy do budúcna chystá tlač aj v pevnej väzbe?
Ďakujem.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Ako začať...
Prvú polovicu som sa celkom nudila, už som si myslela, že to bude len o dvoch zamilovaných vlkoch, ktorý veľmi radi jedia. Naozaj. Každú chvíľu tak niekto jedol a ja som bol z toho celkom hladná už (haha). Ale Musím uznať, že romantické časti sa mi páčili.
Na druhú stranu z chodu celého spoločenstva som bola dosť zmätená. Pre mňa to nebolo dosť vysvetlené. Chcela som sa dozvedieť viac. Našťastie sa kniha čítala rýchlo a ľahko, ani som sa nenazdali a bola som v polke.
Keď som si hovorila "dobre, dočítam to, keď som už začala" , začalo to byť dobré. Prišla som k časti 2. Čakala som tam síce širší opis ako bol, nevadí. Každopádne dlhý pobyt v zajatí bol vlastne i cez očakávanie dosť krátky. Hneď potom sa to vrátilo späť na romantickú vlnu.
Ale druhu časť knihy som si užila rozhodne viac ako prvú.
I keď ma príbeh nenadchol úplne, som zvedavá na pokračovanie
Druhá časť románu sa mi veľmi páčila. Obrovský zvrat na Thannede ma vyviedol z miery. Cesty všetkých postáv sa rozdelili. Tešila som sa na tú dlhú cestu, kým si nájdu cestu k sebe.
Geralt bol na tom naozaj zle a Yennefer zmizla. Ale väčšina bola o Ciri, ktorá zažívala už v tak mladom veku veľmi zlé veci. Hneď po prečítaní chytám do rúk pokračovanie.
Prvá časť románu ma veľmi nadchla.
Keďže sme sa o prvom stretnutí Ciri s Geraltom dočítali už v predošlej poviedkovej časti, dej pokračuje na Kaer Morhen. Ciri je ešte dieťa a veľa veciam nerozumie, Geralt zase nemá s ničím takým skúsenosti. Cirina šikovnosť pri učení sa v boji je prekvapujúca, i jej narastajúce, a pre okolie neznáme, schopnosti.
Po príchode Yennefer som bola trocha sklamaná, že sa s Geraltom musia rozdeliť. Po príchode do kláštora Nenneke to začalo byť ešte zaujímavejšie.
Dej sa mi čítal ľahko a rýchlo, vďaka predošlím dvom poviedkovým častiam som už bola celkom oboznámená s prostredím a postavami. Preto som sa do deja vžila skutočne rýchlo.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Úprimne, túto knihu som čítala asi najdlhšie (rok). Zatiaľ čo cesta Ciri bola neočakávaná a bola som z nej skutočne napätá, Geraltové blúdenie svetom moju myseľ trocha ubíjalo.
Tešilo ma, že sa k nemu a Marigoldovi pridala Milwa. S ňou to bolo o trocha zaujímavejšie. Musím uznať, že pôvod a identita Cahira ma prekvapila, trocha som nechápala ako ho Geralt nechal s nimi putovať (áno, zo začiatku bol proti). Najviac sa mi z ich skupiny páčil nový prírastok: tichý, vždy pokojný a múdry Regis.
Dlhé rozhovory o politike (chápem, že bolo treba vysvetliť situáciu v krajine), v ktorých sa Sapkowski skutočne vyžíva, ma uspávali a odrádzali od príbehu. Ale vždy vulgárny trpaslíci mi do politických rozhovorov pridávali kúsok humoru.
Najviac z celej knihy ma asi pobavilo, keď bol Geralt pasovaný na Geralta z Rivie. Konečne to bolo aspoň oficiálne. Hneď na to ma ale zarmútila Milwina ujma na zdraví, ktorá im trocha skomplikovala ich púť. Celkovo v tejto kapitole som aj slzičku uronila. Celá bola veľmi pútava, pre príbeh a postup ich cesty veľmi dôležitá.
I časť o Yennefer ma napĺňala úžasom a adrenalínom. Ale bola som prekvapená, keď šlo o jej vyslobodenie. Asi som po tom dlhom čase zabudla ako sa do toho dostala. Ale vďaka nej som zistila čo sa stalo Dunymu a Pavette, a bol to pre mňa naozaj šok.
Odhodlanie Yennefer zistiť pravdu a dostať sa k Ciri, ju dostalo do problémov. Zato jej dobrodružstvo som plne prežívala s ňou.
Ak by som mala niečo povedať k údajnej Lóži, ktorú pripravovali čarodejnice, tak nemám čo. Úprimne mi moc zmysel nedávala. Táto časť sa mi spájala s menej zábavnou politikou, ktorá ma tak veľmi nudila.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Táto časť ma veľmi bavila. Knihu som otvorila v momente po tom ako som zatvorila piatu časť. Cirina cesta sa odohrávala vo vyprávaní pre starého Vysogota. Príbeh bol tak iný a pre mňa zaujímavejší. Putovanie so známymi Potkanmi pod meno Falka bol dobrodružný, Ciri v ňom bola ako pubertiačka. Drzá a bez zábran.
Geralt mal na svojej ceste tiež zábavu. Prenasledovaný půlelfom na ceste k Druidom. V tejto časti ma jeho časť príbehu veľmi bavila. Príbeh bol rýchly bez zbytočných debát a plný akcie. Keď stratil svoj amulet, zaujímalo ma ako to autor vyrieši ďalej. Geralt ostal zaklínačom i bez svojich zaklínadiel.
Tvrdohlavá Ciri sa vydala na cestu a Vysogota nechala samého v pustinách. Očakávala som, že ju hneď vystopujú ale na jazere pri veži im ukázala ako dobre bola vycvičená. Krásny opis pohybov a jej obratnosti. Keď zmizla i s vežou, hneď som siahala po ďalšej knižke. Bola som napätá a plná očakávania.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Príbeh sa mi opäť čítal ľahko a svižne, i keď v češtine to pre mňa bolo trocha náročnejšie. Geniálne rozdelenie príbehu na kapitoly, pričom sa v každej odohrával príbeh inej postavy, mi pomohol sa v deji orientovať. Vďaka tomu (a mojej nedočkavosti) som knihu zhltla za 3 dni.
Jemne ma mýlilo plelínanie času a identita Pani Jezera. Po celý čas som si myslela, že je to Ciri.
Elfovia boli vždy opisovaný ako najstarší a vznešený národ. V ich svete sa, ale ukázalo, že boli len povýšenecký, namyslený a zbytočne hrdý. Spojenie Ciri a jej praprapra...praotca mi prišlo celkom nechutné. Každopádne to celé zachránil návrat jednorožcov do príbehu. Spolu s nimi aj Koník, ako ho Ciri volala.
Vďaka nemu lepšie ovládala schopnosti, ktoré sa u nej objavili takmer z ničoho nič. Cestovanie časom a svetmi mi, ale prišlo už trocha sci-fi. Malo to však svoj zmysel.
Cesta Geralta, Marigolda a ich bandy ma v tejto časti nebavila až tak ako v šiestej časti. Čarodejnice pre svoje plány dej naťahovali a robili ho pre mňa nudným. Geraltove slová ku Fringille ma nenadchli, keďže Yenefer mala byť jeho najväčšia láska. Alebo som to len skutočne nepochopila.
Opäť dosť riešili politiku a postavy mali dlhé úvahy. Zato na hrade u Brenny bolo celkom rušno. Bála som sa, čo, predsa len bude so Ciri, keď sa jej konečne podarilo utiecť od Elfov.
Keď započala bitka tešila som sa na tú medzi Bonhartom a Ciri. Sapkowského fantázia a zmysel pre detail mi umožnil sa do súboju vžiť. I keď bolo jasné kto vyhrá, bola som napätá.
Nástup Emhyra mi radosť trocha prerušil. Jeho identita mi bola bohužiaľ odhalená už dopredu od jedného neohladuplného známeho. Tiež ma, ale rozhorčilo, keď sa vojna trvajúca toľko rokov a len pre jednu jedinú osobu, skončila hysterickým detským plačom práve tej osoby (v podstate).
Úplné zakončenie sa mi nepáčilo. Bolo akoby nedokončené a podľa mňa napísané narýchlo, akoby autor nevedel, ako to celé ukončiť. Alebo to len chcel nechať na našej fantázií a predstavivosti.
