Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profil
Práve čítam
O mne
Som mamička a učiteľka slovenského a nemeckého jazyka. Už od detstva rada čítam a nikto šija ani inak ako s knihou v ruke nevie predstaviť. Svoj vzťah ku knihám som dlhšiu dobu prezentovala aj na svojom blogu, kam sa pri momentálnych povinnostiam veľmi ťažko dostanem (www.knihajemojalaska.blogspo.sk), no uverejňujem aj na instagrame pod @knihajemojalaska.
Rada sa nechám inšpirovať aj od ostatných :)
Obľúbené literárne žánre
Moje odznaky
2022
2023
2022
2021
2020
2019
2018
2017
2016
Moje aktivity
Tento rok sa vaša knižnica rozrástla už aspoň o 7 kníh... Tešíme sa spolu s tými, ktorí ich budú čítať :-)
Sú knižky, ktoré prečítame a takmer okamžite na ne zabudneme. Potom sú tu knihy, ktoré svojím príbehom, spracovaním alebo svojou odbornosťou dokážu obohatiť našu myseľ a srdce. A presne takéto knihy nájdete v našom výbere Knihy roka. Sme radi, že niektorý z titulov Knihy roka 2022 nájdeme aj vo vašej knižnici :-)
Tento rok sa vaša knižnica rozrástla už aspoň o 7 kníh... Tešíme sa spolu s tými, ktorí ich budú čítať :-)
Biografie, autobiografie…nevyberam si ich nejako na prvú. Aj keď množstvo inšpirácie sa nachádza práve v naozajstných životoch, nie len tých knižných. K tejto som sa dostala na základe mnohých odporúčaní a musím povedať, že za mňa je to top.
Trevor bol ako syn černošky a belocha v tej najhoršej možnej situácii, ktorá sa mu mohla počas apartheidu v terajšej Juhoafrickej Republike stať. Opisuje nám svoje zážitky prevažne z detstva. Mnohokrát som bola naozaj šokovaná, no on sa nikdy nestaval do roly obete a neprosil o ľútosť. Jednoducho rozprával veci, ktoré sa mu stali s takou ľahkosťou, akoby nič. Taktiež nečakajte žiadne povýšenectvo, jednoducho tie udalosti vníma ako súčasť svojho života.
Rozprávanie nie je chronologické. Vonkajšej kompozícii prispôsobuje aj poradie zážitkov. Mne sa to takto páči. Nevidím tam žiadne klišé typu: narodenie-detstvo-škola-dospelosť… Ale ako už aj obalka napovedá, ide o príbehy z detstva, takže sa nedozvieme úplne všetko o jeho živote, aj keď si myslím, že by to bolo zaujímavé.
Najviac sa mi páčilo, ako hovoril o svojej mame. Bola veľmi prísna, no spravodlivá. Občas som mala pocit, že je to taká čarovná bytosť. Videla aj za hranice svojich možnosti a bola by rada, keby Trevor tie hranice prekračoval. Dávala mu kopu lekcii a príležitostí. Jednoducho chcela pre neho lepší život, ako mala ona.
Z knihy som sa dozvedela naozaj veľa. Nie len o Trevorovom živote, ale najmä o spoločenských pomeroch, ktoré boli v case jeho detstva v jeho krajine. Ako sa menila politická situácia, ekonomika, kultúra… Opisuje nám, ako bol a stále je rasizmus úplnou samozrejmosťou a normálne sa na tej myšlienke dá vybudovať cely štát (hrozne). Ďalej sa dozvieme niečo o sociálnych pomeroch v krajine, sko žijú veľmi chudobní ľudia a ako je s tým spojena kriminalita. A potom domáce násilie. Na ženách je tam páchané bežne a nikto sa nad tým ani nepozastavil. Dokonca ani polícia mnohokrát ani prstom nepohne…
Jednoducho a skrátka, je to veľmi prínosná kniha. Zanechala vo mne toľko pocitov, otáznikov, zdesenia…
To, že sa to nedeje mne ani mne blízkym osobám, neznamená, že rasizmus neexistuje.
Keď som bola malá a niečo som vyviedla, nedokázala som pochopiť, ako mi mamina mohla poriadne nadať a udeliť mi nejaký trest a na druhý deň úplne v pohode a s najväčšou láskou mi servírovať moje obľúbené jedlo. Ale už to chápem. A chápem aj to, že moje dieťa napriek tomu, že som ho vyhrešila, nechce ísť večer spať s nikým iným iba “s maminkom”.
A presne toto je to, čo nám táto útla knižka ponúka. Že Boh nás miluje, aj keď sme sa voči nemu previnili a my ho potrebujeme a milujeme, lebo je to náš otec. Je to malý návod na to, ako sa z dna nerestí, chorôb závislostí a nespravodlivosti možno vďaka životu s Bohom uzdraviť a ponúknuť sebe a aj okoliu lepšieho človeka. A začať treba tak, že si uvedomíme, akí sme, aké máme chyby, čo sme prežili v minulosti, ako nám bolo ublížené alebo ako sme ublížili my…
Sestra Miriam si liečila svoje rany pomocou alkoholu, sexu a večierkov. Túžila po uznaní, bohatstve a sláve, no nikdy sa necítila dobre, nikdy nebola dostatočne spokojná. A pritom je treba si uvedomiť, že Ježiš nás má rád takých, akí sme aj s chybami minulosti. Je dôležité, aby sme mu dali šancu…
Knižka bola veľmi poučná. Prečítala som ju na jeden hlt, netrvalo mi to asi ani hodinu. Každá kapitola je malým krokom k uzdraveniu vašej duše s Ježišom. Autorka ponúka svoje vlastné skúsenosti a nenútene približuje čitateľovi cestu, ktorou si musela prejsť. Na záver každej kapitoly je krátka modlitba a (a to oceňujem asi najviac) pár otázok k osobnému zamysleniu. Častokrát si vieme na veľa veci odpovedať sami, len potrebujeme trochu popostrčiť.
Čo mi veľmi chýbalo, ale to je len môj názor, je možno ten moment, ktorý ju donútil zamyslieť sa nad sebou a začať zmenu. Čo konkrétne to bolo? Kedy sa to stalo? Na toto neodpovedá a ja by som to zo zvedavosti rada vedieť. Ale to je len detail.
Knihu určite odporúčam ako pomôcku k zamysleniu a osobnej modlitbe. Ukázala mi, že nech som v živote urobila čokoľvek, som Božie dieťa a on ma nikdy neopustí. Dajte tejto drobnej knižke šancu. Nebude vás stať ani veľa peňazí a ani veľa času, zato Váš život stonásobne obohatí.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
K tejto knižke som sa dostala vďaka Čitateľskému klubu Martinus. Je so mnou z veľmi prozaického dôvodu: všetci ju chválili a ako kniha mesiaca bola v akcii, tak som si ju kúpila. Nemala som žiadne prehnané očakávania. Ale rada som veľmi, že som si ju prečítala.
Začiatok je možno trochu chaotický, ale keď sa dej rozbehne, neviete knihu pustiť z ruky. Vševediaci rozrávač nám ponúka úžasnú zápletku a vďaka Joye a jej zápiskom v denníku sa tešíte na ďalšiu kapitolu. Denník je tak familiárny a tak nenútený, že máte pocit, že ste pri nej a počúvate ju. Dej je veľmi dynamický, nenašla som žiadne prvky retardácie či opisy alebo info navyše.
Autor nám ponuka pohľad do sveta starých a chorých ľudí, ktorí si už prežili dobré časy a nič ich už nečaká. Teda aspoň z pohľadu spoločnosti. Oni ale neostali stať na mieste, skúšajú nové veci, učia sa moderné slová, snažia sa spriateliť s technológiou a mnohí z nich práve na sklonku života začínajú žiť ozajstný život.
Postavy sú naozaj zaujímavé a asi sa neviem rozhodnúť, ktorú mám radšej, či Joyce alebo Elizabeth. Obe mi pripomínajú osoby z môjho okolia a práve preto som Rona a Ibrahima možno veľmi nevnímala. Joyce je skvelá žena v domácnosti, bývalá zdravotná sestra a kde ju postavíte, tam bude. Sama o sebe hovorí, že do bandy zapadla a súhlasím s ňou. Ale Elizabeth je oveľa zaujímavejšia. Je energická, rozumná, ľudská a zvedavá, nedáva si servítku pred ústa, no je natoľko taktná a šikovná, aby sa dozvedela presne to, čo potrebuje. Myslím, že jej rýchlosť by mi v normálnom živote asi liezla na nervy, ale tu v knihe som ju mala rada.
Nakoniec ani neviem, koľko prípadov títo štyria priatelia vlastne vyriešili. A nakoľko hovoríme o konci, tak v podobe smrti ho tu zažijeme niekoľkokrát. Inak, skúšala som hádať vraha a uhadla som. V jednej recenzií som sa Dočítala, že sa dielo podoba na Agáta Christie, tak si asi konečne od nej niečo prečítam.
Tato kniha mi dala toho naozaj veľa. Život sa neskladá z veľkých veci a zážitkov, to je bonus navyše. Život sa skladá z drobných okamihov, ktoré by sme si mali vážiť. Milujme zimu, lebo čo ak sa nedočkáme jari.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Taká som rada, že som si najskôr prečítala trilógiu Griša a až potom som šla na vrany. Toto je totiž mega a Griša tomuto príbehu nesiaha ani po členky. Knihy ma zaujali hneď na prvý pohľad. Veľká vrana a v pozadí veže Ketterdamu (myslím, že je to to mesto). Krajšie vizuálne ako Griša. Určite áno. Hneď viete, že nejdete čítať rozprávku na dobrú noc, ale niečo temné, tajomné…
Leigh Bardugo v tejto sérii používala priameho rozprávača a musím sa mu pokloniť. Naozaj perfektne podaný príbeh a to aj vďaka tomu, že hlavných je až šesť postáv. Vidíme teda situácie z viacerých uhlov pohľadu. Okrem toho je zaujímavé aj prelínanie chronologického a retrospektívneho rozprávania. Dej je nepredvídateľný, každú chvíľu príde nový zvrat a určite som sa ani minútu nenudila. Zápletku hodnotím ako dokonalú a na svoje si prídu nie len milovníci napätia, ale aj romantiky.
Málokedy sa stane, že hlavné postavy sú záporáci, ale vlastne sú to pozitívne postavy a v konečnom dôsledku konajú dobro, aj keď sú to zločinci. Možno trochu zložitý opis, ale v podstate si myslím, že som ich všetkých vystihla. Každá postava si nesie niečo zo svojej minulosti, čo by mala nechať za sebou a priveľmi to ovplyvňuje jej terajšie správanie, no práve tie udalosti z Kaza spravili cieľavedomého zlodeja, ktorý nechce ukázať svoje slabosti či Wylana, ktorý sa za každú cenu snaží dokázať (a to viac sebe ako okoliu), že nie je chúďatko, ktoré bolo vedené ockom za ručičku, ale odvážny mladý muž. Najväčší rozvoj pociťujem pri Mathiasovi, keď sa z vraha stáva tolerantný človek s otvorenou mysľou. Mimochodom, jeho smrť ma prekvapila a nepáči sa mi veľmi, že práve on skončí takto.
Ďalej oceňujem náznaky vymysleného jazyka pre každú krajinu, na Tolkiena sa ale Bardugo očividne hrabať nechcela. Čo ale milujem je sarkazmus a irónia, ktoré sú používané snáď v každom dialógu a neraz som sa schuti zasmiala.
Séria v podstate skončí šťastne (až na chudáka Mathiasa) a no iné som ani nečakala. Celkovo sériu hodnotím pozitívne a určite neľutujem, že som ju čítala. Za mňa ale prvý diel podstatne lepší ako druhý.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Taká som rada, že som si najskôr prečítala trilógiu Griša a až potom som šla na vrany. Toto je totiž mega a Griša tomuto príbehu nesiaha ani po členky. Knihy ma zaujali hneď na prvý pohľad. Veľká vrana a v pozadí veže Ketterdamu (myslím, že je to to mesto). Krajšie vizuálne ako Griša. Určite áno. Hneď viete, že nejdete čítať rozprávku na dobrú noc, ale niečo temné, tajomné…
Leigh Bardugo v tejto sérii používala priameho rozprávača a musím sa mu pokloniť. Naozaj perfektne podaný príbeh a to aj vďaka tomu, že hlavných je až šesť postáv. Vidíme teda situácie z viacerých uhlov pohľadu. Okrem toho je zaujímavé aj prelínanie chronologického a retrospektívneho rozprávania. Dej je nepredvídateľný, každú chvíľu príde nový zvrat a určite som sa ani minútu nenudila. Zápletku hodnotím ako dokonalú a na svoje si prídu nie len milovníci napätia, ale aj romantiky.
Málokedy sa stane, že hlavné postavy sú záporáci, ale vlastne sú to pozitívne postavy a v konečnom dôsledku konajú dobro, aj keď sú to zločinci. Možno trochu zložitý opis, ale v podstate si myslím, že som ich všetkých vystihla. Každá postava si nesie niečo zo svojej minulosti, čo by mala nechať za sebou a priveľmi to ovplyvňuje jej terajšie správanie, no práve tie udalosti z Kaza spravili cieľavedomého zlodeja, ktorý nechce ukázať svoje slabosti či Wylana, ktorý sa za každú cenu snaží dokázať (a to viac sebe ako okoliu), že nie je chúďatko, ktoré bolo vedené ockom za ručičku, ale odvážny mladý muž. Najväčší rozvoj pociťujem pri Mathiasovi, keď sa z vraha stáva tolerantný človek s otvorenou mysľou. Mimochodom, jeho smrť ma prekvapila a nepáči sa mi veľmi, že práve on skončí takto.
Ďalej oceňujem náznaky vymysleného jazyka pre každú krajinu, na Tolkiena sa ale Bardugo očividne hrabať nechcela. Čo ale milujem je sarkazmus a irónia, ktoré sú používané snáď v každom dialógu a neraz som sa schuti zasmiala.
Séria v podstate skončí šťastne (až na chudáka Mathiasa) a no iné som ani nečakala. Celkovo sériu hodnotím pozitívne a určite neľutujem, že som ju čítala. Za mňa ale prvý diel podstatne lepší ako druhý.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Trilógia Griša sa ku mne dostala po uverejnení seriálu Shadow and bone na Netflixe a keďže ja som vždy toho názoru, že kniha je lepšia ako film, tak som si ju, samozrejme, musela prečítať.
Obálka ma zaujala hneď na prvý pohľad a myslím, že najviac sa mi páčila tá z prvej časti. Príbeh je veľmi pútavý, nie je to nuda, aj keď druhá časť sa mne osobne vliekla a nepáčila sa mi až tak veľmi. Najviac ma oslovil dej tretieho dielu. Rozprávanie je veľmi dynamické, nevyrušujú ma tam žiadne zdĺhavé opisy a v tretej časti ani nič, čo by dej spomaľovalo.
Keďže je dej zasadený do prostredia cárskeho Ruska, je tam pár výrazov, ktoré nie sú preložené. Vždy sú vyznačené kurzívou a myslím, že nepotrebujú pre čitateľa nejaké zvláštne vysvetlenie, pochopí ich význam aj bez pomoci. Text tvoria jednoduché vety a jednoduché súvetia.
Postavy sú vlastne vo všetkých troch častiach rovnaké, žiadne prekvapko novým hrdinom sa nekoná. Hlavná hrdinka Alina by ale nebola moja kamarátka, veľmi som ju nemusela, lebo sa z nej vykľula chamtivá a prelietavá žena…jednoducho som mala nervy z toho, že sa nevie rozhodnúť, koho vlastne chce. Kto sa mi ale inak javil v každej knihe bol Mal. V druhej časti mi dosť liezol na nervy, lebo sa urazil fakt na všetko, no v tretej časti sa javí ako pokojný, rozvážny a obetavý mládenec ochotný zomrieť pre lásku a krajinu. Záporák Temnan je ústrednou postavou skôr asi prvej časti, v tretej som ho registrovala vlastne až na konci. No mne bol veľmi sympatický, najmä keď som po prečítaní bonusových textov nahliadla trocha do jeho detstva. Znova sa mi osvedčilo, že rany z detstva dôkazu v dospelosti napáchať nezvratné škody.
Záver celej trilógie je taká klasika, dobro víťazi, zlo je potrestané, no najviac je pre mňa, že aj keď je Alina na strane dobra, jej chamtivosť je potrestaná. Nič teda nie je len čierne či len biele, za všetko zlo príde nejaký trest.
Knihy z tejto série určite odporúčam prečítať a to nie len milovníkom fantasy. Pozor, ak hľadáte romantickú knihu, tak tu sa romantickou šetrilo a ani šteklivé scény nečakajte. Jednoduchá príjemná oddychovka pre nenáročného čitateľa.
Tento rok sa vaša knižnica rozrástla už aspoň o 7 kníh... Tešíme sa spolu s tými, ktorí ich budú čítať :-)
