Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Veľmi rád čítam, ale aj píšem a tvorím (pc grafika, maľby obrazov, kreslenie, modelovanie a podobne...). Knižnému blogu a recenziám (INSTAGRAM: peterpanik_reviews) sa venujem takmer dva roky, takže všetky moje recenzie, pocity a mnoho ďalšieho nájdete práve tam či tu, na Martinuse. :)
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Začnem asi tým, že na čítanie tejto knihy som sa tešil. V poslednej dobe mám popri svojom knižnom komforte (čítaj fantasy) skutočne chuť aj na rôzne experimenty. Medzi tie teda môžem asi pokojne zaradiť napríklad aj literárne klasiky a v tomto prípade rovno Dr. Jekylla a Mr. Hyda.
Problém je, že som sa do toho akosi nevedel začítať. A to podotýkam, že kniha má fakt len 131 strán malého formátu, takže za normálnych okolností by som to mal zhltnuté tak do dvoch či maximálne troch hodín. Napriek tomu mi myšlienky často blúdili úplne inam a nedokázal som celkom nasať atmosféru, ale ani sa poriadne stotožniť s postavami. Spätne, ako tak nad tým uvažujem, to prisudzujem asi aj faktu, že kniha je preložená v českom jazyku (slovenskú som nezohnal). A to bol asi môj veľký problém. Nie, že by mi čítanie v češtine vadilo, ale nebudem klamať, ak môžem, vyhýbam sa tomu. Navyše, nie je kniha ako kniha a preklad ako preklad. Každý autor má predsa vlastný literárny jazyk, vlastný štýl a aj český jazyk má svoje konkrétne výrazy a celkovo spôsoby prekladu. Inými slovami, nie každá kniha v češtine sa číta ľahko. A toto je jeden z tých prípadov.
Nech je ako chce, kniha pozostáva z hlavnej novely, ale aj ďalších dvoch bonusových poviedok. A hoci dejovo boli všetky tri zaujímavé, kvôli spomínanému problému vyššie ich nedokážem v tejto chvíli hodnotiť nejako extra kladne. Som však presvedčený, že mať po ruke slovenský preklad, asi by som písal úplne inú recenziu.
Aby som však nekomentoval len pozlátko a zhodnotil aj jadro, musím spomenúť ešte nasledovné: Od novely venovanej práve Jekyllovi a Hydovi som čakal asi viac. Chápem, že na tú dobu, kedy autor tento príbeh napísal, to muselo byť niečo prelomové. Ale v dnešnej dobe som už asi trocha rozmaznaný. Nie nutne skrz fantasy či sci-fi všeobecne, ale priamo rôznymi filmovými/seriálovými spracovaniami tohto konkrétneho príbehu.
Mohol by som toho napísať viac, ale nepríde mi to z môjho pohľadu fér. Skrátka, aktuálne - not great, not terrible. Ale možno raz sa k tomuto ešte vrátim a moje pocity a vnímanie knihy budú podstatne lepšie.
Možno.
Keďže je to už nejaký čas od chvíle, kedy som dočítal Rytiera siedmich kráľovstiev, druhú novelu som si pamätal už len tak všeobecne. Avšak, na pocity a radosť z ďalšieho skvelého príbehu som nezabudol a tento grafický román ich len dokonale osviežil!
Opäť chcem teda vyzdvihnúť vizuál a síce samotné kresby i farby, pretože ‘Prísažný meč’ vyzerá rovnako dobre, ako predchádzajúci diel. A nielen to! Textová forma je znova využitá na úplné maximum a mňa veľmi teší, že je tu také množstvo scén vyňatých priamo z knihy. Nie všetci to tak pri podobných spracovaniach podľa predlohy totižto robia. Ak môžem súdiť na základe toho, čo mi dosiaľ prešlo pod rukami, tak mi napadá snáď len Zaklínač. Konkrétne komiksové spracovania knižných poviedok.
Čo sa ale týka príbehu rytiera, tak je tu určitý časový skok. No nebojte sa, stále je to náš Dunkan a Egg, ktorí nestratili nič zo svojich sympatických osobností. Je z nich však cítiť, že sú spolu na cestách už dlhšie a ich vzájomné interakcie sú tak občas ešte o čosi prirodzenejšie. Veľmi príjemné je tu aj zakomponovanie histórie tohto sveta. George si totiž povedal, že by bolo fajn vystavať nenápadný príbeh aj okolo veľmi zaujímavej dejovej linky viažucej sa ku Targaryenovcom. A tak sme dostali možnosť trocha nahliadnuť do minulosti, kde proti sebe stáli červení i čierni draci a ich verní. A aby toho skutočne nebolo málo, prečo nepridať aj červenovlasú, pehatú a zelenookú mladú lady Rohanne. Ženu, ktorá poriadne zamieša kartami, ale aj srdciami.
Úprimne, koniec príbehu ma istým spôsobom sklamal rovnako, ako aj po dočítaní knihy. Alebo teda, ani nie sklamal, ale skôr... “zarmútil”? Nie preto, že by nebol dobrý, práve naopak! Bol vynikajúci! Len je to skrátka taký ten typ konca, kde chápete, že k istým veciam dôjsť jednoducho nemohlo. Proste nemohlo. Ale to vám predsa nebráni v tom, aby ste sa tej predstavy trochu odlišného záveru nevedeli zbaviť.
Pre mňa je toto pomimo Zaklínača a superhrdinov presne ten typ komiksu, ktorý mi osobne veľmi vyhovuje. Kiežby ešte z Martinovho sveta toho vzniklo (Viem, že Hra o tróny takto spracovaná bola) viac.
Dokonalé!
‘Potulný rytier’ je prvou novelou z knihy ‘Rytier siedmich kráľovstiev’, ktorú mám naozaj veľmi rád. A to hneď z niekoľkých dôvodov. Nielen, že sa odohráva vo svete, do ktorého sa jedného dňa narodia Jon Snow, Tyrion Lannister či Daenerys Targaryen, ale zároveň sa drží v ústraní od všetkých tých neustálych kráľovských a politických intríg. Namiesto toho sa trochu komorne zameriava na príbeh Dunkana Vysokého a jeho malého panoša Egga. Skúma ich vzťah a teda aj rodiace sa puto i priateľstvo. No a popritom tu George R.R. Martin veľmi šikovne využíva kombináciu akcie, drámy, ale aj humoru či niekedy nefalšovanej krutosti reálneho života.
Dovolím si teda tvrdiť, že komiksové spracovanie vydané u Crew je absolútnym vizuálnym odrazom knihy! Ba čo viac, takto spätne po dopozeraní hraného seriálu od HBO môžem taktiež skonštatovať, že samotný seriál je pre zmenu dokonalým vizuálnym odrazom knihy i komiksu. Tu asi pochopiteľne nie je iná možnosť, iba zložiť obrovskú poklonu všetkým trom verziám!
A čo ďalšie plusy? Nuž, dialógy vytrhnuté z knižnej predlohy tu odrazu získali pekný vizuálny sprievod, ktorý rozhodne posúva zážitok z čítania na vyššiu úroveň. Nádherné farby, kresba, ale aj skvelá a prehľadná kombinácia storyboardov dokážu neuveriteľne potešiť! A ak ku tomu všetkému prirátame aj veľmi vydarený príbeh, sú presne tým, čo som potreboval. Kiežby takýchto počinov vznikalo viac.
Povedzme si totižto úprimne: Kniha je kniha a ľudská predstavivosť nemá hraníc. Na tom sa určite zhodneme. Lenže, mať občas po ruke kvalitne napísaný príbeh spracovaný do grafického románu/komiksu - a to ešte s vizuálom, ktorý niekedy možno pokojne označiť za umelecké dielo - je skrátka celkom iný zážitok. A je to zážitok, ktorý viem vždy s radosťou oceniť.
Okrem toho, kvalita sa pozná niekedy aj z detailov. Napríklad z rozhodnutia vopchať tento skvost do pevnej väzby s prebalom.
Odporúčam teda všetkými desiatimi a ja sa rovno vrhám na druhú novelu z pôvodnej knihy!
Nuž, toto bola naozaj zaujímavá kniha, ktorá určite má svoju kvalitu. A hoci je vskutku originálna, predsa úplne neviem, čo si o nej myslieť.
Úvod príbehu začína z pohľadu Thomila, ktorý pôsobí sympaticky a aj charakterovo sa javí ako dosť silná postava. V kombinácii s tým, čo všetko sa navôkol neho zrazu deje, som sa dostal do tohto knižného prostredia prakticky okamžite od prvých riadkov. Skrátka, autorka ma lapila hneď v úvode! Lenže potom nastáva rýchly obrat a už po pár stranách zisťujeme, že hlavnou postavou knihy napokon nie jen on, ale žena menom Sciona. A hoci to neberiem ako úplný krok vedľa, práve tu u mňa nastalo také to prvé maličké sklamanie.
Druhým sklamaním bola jej osobnosť. Samozrejme, počas čítania postupne dokážete jej správanie ako tak pochopiť, keďže autorka vám na to dá priestor. Uvedomíte si, že v tomto snobskom a trocha šialenom svete, respektíve meste Tiran, by asi inak nemohla ako žena len tak prežiť a už vôbec nie uspieť. No v niektorých prípadoch dokáže byť pomerne dosť otravná a možno i jemne iritujúca, pretože napriek všetkému, občas sa správa fakt totálne nelogicky.
Veľmi sa mi však páčil ten vymyslený a originálny príbeh, kde Wangová použila svojsky spracovaný štýl mágie. A nielen jej spôsob využitia, ale aj podstatu. Celý ten nápad s čarografom, alebo písaním kúziel a podkúziel, ktoré sa spájali do kúzlosiete bol nevídaný.
Problém u mňa nastával v tom, že asi viac, ako jednu tretinu knihy sme strávili niekde v magistériu, kde Sciona vymýšľala a písala rôzne kúzla a snažila sa dokázať, že ako žena toho môže zvládnuť veľa. Že sa nenarodila len preto, aby mohla byť matkou a stáť za sporákom. A to je super, pretože takto by to nemalo fungovať nikdy a nikde! Sciona sa teda snažila ostatných mágov zaujať a pohrávala sa aj so svojím egom i ambíciami. Lenže popritom všetkom sme sa fakticky nikam neposúvali. Druhá tretina sa trocha priestorovo obmieňala a Sciona zavítala napríklad aj ku tete a sesternici, no stále sme sa v prvom rade venovali písaniu kúziel a rozhovorom s jej asistentom Tommym. Až v úvode poslednej tretiny som mal pocit, že autorka začína naozaj skúmať potenciál sveta, ktorý stvorila. No dovolím si tvrdiť, že na to už bolo tak trocha neskoro, pretože príbeh sa z pohľadu počtu strán knihy pomaly chýlil ku koncu.
Nebudem zapierať, niektorými rozhodnutiami a odhaleniami ma dokázala veľmi prekvapiť. Nielen počas plynutia príbehu, ale i samotným koncom, ktorý som teda vôbec nečakal - Dávam zaň uznanlivo palec nahor! Taký zaujímavý horkosladký koniec, ktorý by som od autorky nečakal bol osviežujúci. Nehovoriac o tom, akým spôsobom niektoré situácie príbehu vykreslila a spracovala. Celkom odvážne! Ibaže, aj keď ma to striedavo bavilo viac a inokedy zase o trochu menej, mám pocit, že sa mohla zamerať aj na iné postavy. Mohla sa venovať o čosi viac svetu ako takému, než iba tým "trom-štyrom" ľuďom a návrhu na rozšírenie akejsi bariéry. Niekedy to jednoducho pôsobilo trocha “lajdácky” v tom zmysle, že sa upínala skutočne iba na maličký počet postáv v obrovskom meste, alebo teda rovno svete.
Vadilo mi aj správanie a vyjadrovanie niektorých postáv, ako napríklad Carra, ale aj Sciona. S tým súviseli dokonca aj niektoré dialógy, ale aj opisné vety, ktoré niekedy pôsobili pomerne krkolomne. Nehovoriac o množstve chýb, na ktoré som pri čítaní narazil. Hoci, to nie je samozrejme chyba autorky, ale korekcie. Nečítal som však anglický originál, takže nedokážem posúdiť či, alebo do akej miery boli, alebo neboli, rovnako krkolomne napísané aj jednotlivé časti pôvodného textu.
Poďme však na zhrnutie. Viem, že som sa v recenzii nakoniec tak nejako zameral skôr na to viac negatívne, ale nechcem, aby to vyznelo tak, že kniha sa mi nepáčila. Pretože pravdou je, že bola fajn! Celé ma to skutočne zväčša bavilo, ale niektoré vážne tip-top momenty v knihe občas striedali také tie udivené "hhh?!” chvíle. Jednoducho, niekedy som dostal viac, ako by som bol vôbec čakal a inokedy zase podstatne menej, než som mohol dúfať. Keby som z toho mal urobiť hodnotiaci priemer, tak ide napokon o slušné priemerné fantasy s nadpriemerným nápadom.
Nechcem nikoho uraziť, ale ak by nad autorkou stáli možno ešte iní ľudia, je možné, že by ju dokázali trocha viac usmerniť a postrčiť k tomu, aby svoje dielo naozaj vyšperkovala. Napriek všetkému, kniha si zaslúži pozornosť, len asi nie až takú, akú skutočne dostala.
S prižmúrením očí tomu asi môžem dať tie 4/5*. Ale asi skôr práve za tú originalitu a jedinečný spôsob, akým autorka uchopila mágiu, než za postavy či všetky možné ďalšie detaily.
Pán Tragáčik je knižná séria, ktorá ma dlhé roky obchádzala a až do vydania prvej časti u Slovapress som ani nevedel, že existuje. No už jednotka si ma získala a veľmi ma bavila, pričom u dvojky to nebolo inak. Vlastne, povedal by som, že to bol príjemný návrat ku známym postavám, ktorých už tak nejak beriem ako svojich priateľov, hoci oni ma vôbec nepoznajú.
Táto séria je podľa mňa celkom jasne určená pre vekovú kategóriu už od, dajme tomu, 10 rokov. Avšak, neurazí ani dospelých! Práve naopak, dokáže skutočne pobaviť a zároveň z nej aj napriek istému napätiu a detektívnym prvkom cítiť aj akúsi ľahkosť. V istých momentoch je trochu detinská, v iných pre zmenu viac dospelá. Asi aj preto mi to tak sadlo. Jasné, keby sme sa v tom ako dospeláci chceli veľmi vŕtať, dalo by sa autorovi vypichnúť občasné, niekedy až príliš, naivné správanie postáv. Dalo by sa povedať, že svet, v ktorom žije pán Tragáčik je až priveľmi priateľský. A to aj napriek tomu, že v ňom vsetci nie sú priateľmi. A niekedy si chcú naozaj ublížiť - dokonca smrteľne. Ale to je možno aj obraz doby, počas ktorej spisovateľ tvoril svoje diela. Nie je to však výčitka, veď kto chce hľadať dobrodružné či detektívne knihy zamerané vyslovene na dospelých, určite si niečo nájde. No toto by v knižnici nemalo chýbať nikomu.
To, čo sa nedá v tejto sérii prehliadnuť, je aj prítomnosť edukačných prvkov. Autor v prvej i druhej časti zakomponoval do deja hneď niekoľko poznatkov, ktoré naozaj dokázali čitateľovi dať viac, než by sprvu čakal. Ťažko posúdiť či to predstavuje doslova veľké plus, alebo občas aj malé mínus. Priznám sa, že tie vsuvky o histórii Templárov boli naozaj zaujímavé a obohacujúce, ale chvíľami aj trocha brzdiace dej. Nebolo ich však tak veľa a rozhodne nie toľko, ako v predchádzajúcej časti.
A hoci som skutočnú identitu hlavného záporáka odhalil dávno pred koncom knihy a koniec sa mi zdal mierne urýchlený, bavilo ma to! Nie však asi úplne vďaka hľadaniu toho templárskeho pokladu, ako skôr kvôli interakcii postáv a ich dobrým i horším zážitkom, ktoré ich tu postretli. Verím, že séria bude pokračovať ďalej a určite si rád prečítam aj ďalšie diely.
