Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Veľmi rád čítam, ale aj píšem a tvorím (pc grafika, maľby obrazov, kreslenie, modelovanie a podobne...). Knižnému blogu a recenziám (INSTAGRAM: peterpanik_reviews) sa venujem takmer dva roky, takže všetky moje recenzie, pocity a mnoho ďalšieho nájdete práve tam či tu, na Martinuse. :)
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
'Šťastíčko' patrí ku knihám, ktoré rozhodne zaujmú už svojou nádhernou obálkou a ilustráciami! Podstatné je však to, že rovnako zaujímavý a kvalitný je aj samotný obsah.
Príbeh, ktorý napísala Marta Debowska je skutočne veľmi milý. A ako istotne vidíte, je to aj rovno príbeh vianočný. Pravda, do recenzie sa ešte stále iba púšťam, no jej koniec vám prezradím už tu: Toto je nepochybne ten najideálnejší knižný darček s vianočnou tematikou pre vaše deti! (Darčeky pod stromček treba predsa hľadať v predstihu... )
Poďme si však knižku predsa len trocha priblížiť. Hlavnou postavou je tu malý handrový panáčik, ktorý ako ozdoba len vysedáva v kvetinárstve u Floriána a Kvetky, aby prinášal šťastie. Je tam už pravdepodobne veľmi dlho, no na nič si poriadne nespomína. Napríklad na svoje meno a dokonca ani na to, odkiaľ sa vlastne vzal. Jedno však vie celkom isto - jeho túžba spoznať okolitý svet a byť súčasťou života nejakého dieťaťa, je priveľká.
Vplyvom rôznych okolností, vrátane náhod či pomoci od jeho novozískaných priateľov, sa mu podarí z kvetinárstva odísť. A veru, cestou necestou ho postretnú rôzne výzvy, strasti i dobrodružstvá!
Niektoré pasáže dokážu následne chytiť za srdce svojim hlbokým posolstvom. Dostaneme napríklad možnosť zistiť, že nie je všetko zlato, čo sa blyští. Náš panáčik so štvorlístkom na čapičke totiž narazí taktiež na bytosti, ktoré svojim zjavom dokážu pomýliť aj oči patriace čistej, nezištnej či dobrosrdečnej dušičke. Kritické myslenie, je teda v tomto prípade iba jednou z vecí, na ktoré sa kniha zameriava. A popravde, práve toto v dnešnej dobe chýba toooľkým ľudom! Škoda, že Šťastíčko neuzrelo svetlo knižného sveta podstatne skôr. Ale ako sa hovorí: Nikdy nie je neskoro!
Nájdeme tu tiež prejavy lásky, priateľstva, radosti, ale aj ľútosti či nostalgie. No všetko v takom tom správnom množstve. Avšak! Pre mňa je to v neposlednom rade o otváraní ľudských sŕdc, napríklad patriacim aj tým, ktorí sú možno pridlho osamelí.
,,Ponáhľaj sa!"
Nuž, toto sme v živote už počuli všetci asi tak milionkrát. Či už takto niekto volal na nás, alebo sme pre zmenu rovnakým spôsobom volali na niekoho my. Mohlo to byť preto, že sme sa až príliš motali a boli sme pomalí, alebo sme skrátka niekde kvôli niečomu/niekomu zaostávali.
Rovnaký problém tu má aj Franklin. Vzhľadom na to, aké je to zvieratko, tú pomalosť má už v sebe prosto zakorenenú. Lenže teraz je nezvyčajne pomalý ešte aj na korytnačku! Prečo? Pretože sa stále s niečím zábava, alebo je veľmi zvedavý a všetko musí preskúmať. Lenže to je v poriadku, veď deti sú už raz také. Popri dospievaní predsa objavujú svet vôkol seba a tak neustále prichádzajú do kontaktu s novými vecami. Je iba prirodzené, že z toho následne pramení aj množstvo otázok. No niekedy sa stane, že nás na našej ceste životom vyruší aj niekto iný. Niekto konkrétny.
Franklin sa tu totiž ponáhľa za svojim kamarátom Mackom, ktorý má narodeniny. Jeho oslavu samozrejme nechce zmeškať. Ibaže po ceste stretáva mnoho kamarátov, ktorí sa s ním chcú zahrať a zabaviť. No a Franklin... sa nimi nechá ľahko zlákať. Žiaľ, zvieratká si celkom neuvedomujú, že ich rýchlosť je rozdielna a preto aj vnímanie času a vzdialenosti v tomto prípade u nich pôsobí celkom rozdielne.
Ako dobre vieme, nie všetci sme rovnakí. Každý má trocha iné fyzické zdatnosti, vlastnosti aj schopnosti. Je preto jasné, že pokiaľ sa niekde ponáhľame, je dôležité, aby sme dokázali zhodnotiť naše možnosti a prispôsobiť sa im tak, aby sme všetko stihli včas. Aj Franklin to napokon zisťuje a veru, je len na ňom, aby si dokázal určiť priority.
Deťom, by tak kniha mala odovzdať asi toľko, že nemusia byť rýchle a hnať sa niekde v živote nezmyseľne ako o preteky. Je fajn občas spomaliť, alebo rovno zastaviť. Ba nezaškodí sa rozhliadnuť a niektoré zaujímavosti aj poriadne preskúmať. Ale treba si tiež uvedomiť, že ak nás čaká nejaká dôležitá udalosť, alebo niečo podobné, mali by sme si určiť svoje priority. Mali by sme vedieť, čo je skutočne dôležité a vedieť sa prispôsobiť okolnostiam a zvážiť, koľko času budeme potrebovať na to, aby sme sa niekde a za niekým dostali včas.
Dobre, uznávam. Freide to tentokrát naozaj vyšlo. Myslím, že môžem nadšene napísať, že 'Frajer' je skutočne veľmi dobre napísaná kniha!
Ten úvod bol trocha pomalší (dajme tomu 70-80 strán), pričom nejako extra veľa sa tam toho zase nestalo. Ale! To samozrejme neznamená, že nebol dôležitý. Freida nás totiž zoznámila so svojimi hlavnými postavami a predstavila nám hneď dve dejové línie - prítomnosť a minulosť. Tu by som zároveň rád podotkol, že hlavne retrospektíva bola absolútne perfektná! Dokonca by mi nevadilo, keby bola rozpracovaná aj na samostatnú knihu. Ďalším plusom boli krátke kapitoly, vďaka čomu získal príbeh neskôr na intenzite. A aj vďaka tomu sa tieto dejové línie striedali medzi sebou tak dobre a hlavne plynule.
Dá sa taktiež povedať, že veľa vecí vám bude odhalených/naznačených už v prvej tretine knihy. Freida vám podstrčí hneď niekoľko nápadných aj nenápadných návnad, ktorými vás sprevádza dejom a postrkáva presne tam, kde vás chce mať. Takže áno, čo-to z príbehu je trocha predvídateľné, len čo je pravda.
Jediná vec, ktorá mi trochu vadila boli drobnosti v nelogickom správaní niektorých postáv. Napríklad hlavnej postavy Sydney z prítomnosti (ako môže byť niekto taký hlúpy), alebo tiež matky Toma Brewera, okolo ktorého sa pre zmenu točila retrospektíva. Pardón, ja viem, že autorka vyskladáva puzzle príbehu do detailov podľa svojich spisovateľských potrieb. Ale predsa len, niektoré momenty boli strašne na zamyslenie. Neviem si napríklad predstaviť, ktorá príčetná matka by ostala so svojim synom v spoločnej domácnosti s manželom/otcom, ktorý pije a je schopný zraniť vlastného syna kutáčom až do krvi. Ale čo už. Príbehu to poslúžilo...
Samotný dejový zvrat ma však na konci vážne dostal. Niektoré drobnosti som síce uhádol, v iných sa zmýlil, ale ten plot twist... Ej, veru! Toto fakt vyšlo!
Samozrejme, keby sme sa chceli vŕtať v detailoch, asi by sa toho dalo vypichnúť podstatne viac. Takto však treba jednoducho skonštatovať, že to bola naozaj super čitateľská jazda, ktorou si u mňa Freida napravila renomé po mojej prvej skúsenosti v podobe 'Za zamknutými dverami'. A teraz viem, že určite siahnem aj po jej ďalších dielach.
Určite nie som sám, kto si pri spomienke na detstvo vybaví nejaké konkrétne spomienky, ktoré ho zahrejú pri srdci. Ale nemusia to byť nutne iba spomienky či zážitky ako také. Možno je to nejaká osoba, alebo dokonca materiálna vec. Obľúbené autíčko, bábika, superhrdina, prívesok, kniha, vankúšik, alebo... prikrývka? Každý si v tejto chvíli prirodzene vybaví to svoje, a to je úplne v poriadku!
Vo Franklinovom prípade je to teda jeho modrá prikrývka, ktorú má už veľmi dlho a má ju naozaj rád. Používa ju prakticky každý deň a ani trochu mu neprekáža či je už stará, vyblednutá, alebo dokonca pozašívaná. Problém nastáva v momente, kedy ju kdesi zapotroší a nevie si spomenúť kde. Hľadá ju vo svojej izbe, v celom dome, ba o pomoc požiada aj svoju rodinu i priateľov. Oteckovi je Franklina napokon dosť ľúto a tak mu ponúkne na chvíľu svoju obľúbenú žltú prikrývku.
Je veľmi pekné, ako kniha deťom podsúva myšlienku, že každý z nás môže mať nejaký svoj obľúbený predmet, ku ktorému si môžeme vytvoriť citový vzťah. Môže nám pripomínať naše minulé časy, detstvo, určitý zážitok, alebo konkrétnu osobu. Je preto prirodzené, že aj ľudia v dospelosti majú niečo takéto ešte stále kdesi odložené a vždy, keď sa im to dostane do rúk, pookrejú. Detičky, pre zmenu, môžu takéto predmety vnímať vo svojom veku aj ako zdroj upokojenia. Alebo teda pomôcku, ktorá im prinesie napríklad aj pocit bezpečia či pomôže im zaspinkať.
No a zároveň je to tiež príbeh o tom, ako so treba na takéto veci dávať pozor, prípadne po sebe upratovať. Franklin a jeho príbehy je naozaj milá knižná séria, ktorá fakt dokáže potešiť nielen deti, ale aj dospelých.
Na knižky o Franklinovi si spomínam ešte z môjho detstva, takže mať možnosť prečítať si vydanie od @slova.press bol skutočne výnimočný zážitok. Vďaka tomu som tak mohol trocha zablúdiť do minulosti a pripomenúť si dávne časy.
Čo je však na týchto príbehoch pre deti v skutočnosti také pekné? Že sa tu spracovávajú bežné témy, niekedy aj strachy, s ktorými bojujú malé ratolesti. Napríklad tento diel sa venuje búrke a veľkým obavám, ktoré z nej má Franklin. A nie, už to nie je žiaden drobec! Veď je už pomerne naozaj veľký, múdry i šikovný. Napriek tomu, stále sa nájdu situácie, v ktorých ešte tápa. Hoci je pravda, že to platí kedykoľvek aj u dospelých.
Franklina však vnímam ako dokonalú pomôcku, pri búraní veľkých stien, múrov, alebo čohokoľvek, čo majú vo svojich mysliach vystavané deti. Čohokoľvek, čo im bráni v prekonaní strachu. Veď ako sa hovorí, aj po búrke napokon vykukne slnko a rozžiari oblohu (Pokiaľ teda nie je noc ). Nie všetko, čo je na prvý pohľad neprijmné musí byť preto aj nutne zlé.
Príbeh nám teda hlavne pripomína, že treba byť odvážny, a pokiaľ máte po svojom boku i rodinu či priateľov, je to o to lepšie. Aj vďaka nim môžeme prekonať niečo, čo nás trápi a tiež zistiť, že naše prekážky vznikajú len a len v našich hlavách. Je fajn deťom ukázať, že báť sa je v poriadku. Ale zase ukázať im, že ich to nemá či nemusí v ničom brzdiť, je nemenej dôležité!
Mimochodom, kniha je menšia, takže sa dá ľahko prenášať, alebo aj brať na výlety. A čo sa týka vizuálu, tak obsahuje fakt veľmi pekné ilustrácie. Určite preto poteší aj takýmto spôsobom! Uzavrel by som to asi už len tým, že ak sa tu predsa len ešte nájde niekto, kto Franklina nepozná, a má deti, je na čase to napraviť.
