Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilMoje aktivity
Tak po prvej knihe "Je to inak, mami" som sa dostal aj k tomúto pokračovaniu ako neknihomol. A zase raz musím tlieskať Tamare za knihu ktorá mi dokázala potlačiť moju nechuť ku knihám zo školských čias a dala mi znova a zas pocit, že knihy majú zmysel. (A to mám 20 r.) :) Ale poďme ku knihe. Tu nemám čo vytknúť. Tamara v nej rieši občas bežné situácie alebo potom aj situácie ktoré nie všetci vidíme a často krát nie všetci dokážeme pochopiť. Postava Sofi je priam neoddelitelná od tej postavy Borisa. Musím povedať že táto kniha mi nedala len príbeh ale aj veľa ponaučení a rád do života. Som rád že sa niekto konečne odhodlal písať o takých veciach ako sú v tejto knihe. Mám rád veci, z ktorých ide nejaká emócia alebo dobrá myšlienka. A to sa Tamare určite podarilo. Dúfam, že aj tretie voľné pokračovanie na blogu autorky, ktoré akosi "zastalo" pred asi rokom, bude mať svojú plnú a knižnú podobu. :) (A špeciálne ďakujem autorke za postavu Áron-a, nebudem rozpitvávať)
Ja nie som knihomol a ne-technickú knihu som nemal v ruke ani nepamätám. Možno som mal k ním nechuť asi zo školy kedy bolo povinné čítanie a mňa to z donútenia nikdy nebavilo. Ale táto kniha ma zaujala a tak som si ju kúpil a za 3 dni prečítal. Je super, asi ma zaujala práve tým že sa istým spôsobom dotýka aj mňa. Ale ako ostatní tiež musím vyzvihnúť to, že aj napriek tomu že to písala autorka-žena, je to napísané velmi verne a naozaj dobre. A tak isto ako ostatní, trocha ten koniec je "odseknutý" ale to asi bolo marketingovým ťahom Tamary, aby si ľuďia museli kúpiť aj pokračovanie, čo si aj určite kúpim a prečítam :) Takže, Ďakujem.
