Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Moje aktivity
Autori jednotlivých kapitol monografie spracovali ucelený pohľad na štvorročné časové obdobie slovenských dejín v problematike, ktorá je často posudzovaná veľmi rozporuplne a rôznorodo najmä z dôvodu, že skúmaný hospodársky vývoj prebiehal v špecifických podmienkach svetovej vojny a extrémnych tlakov z externého prostredia. Na 589 stranách je množstvo zaujímavých informácií, rozširujúcich obzor o ľuďoch, ich správaní a ich schopnostiach pracovať a vytvárať hodnoty v náročných situáciách. Dôležitý je uhol pohľadu a meradlá. Vypovedacia schopnosť (aj kvantifikovaných) ukazovateľov hospodárskeho rozvoja v absolútnej podobe nie je preto (najmä pre súčasnú generáciu) veľmi vysoká. Určite by som privítal pomerné ukazovatele a komparáciu s vývojom v iných štátoch ovplyvnených vojnovým konfliktom, najmä štátoch (vrátane protektorátov), ktorých hospodársky vývoj a hospodársky potenciál bol podobný vývoju a potenciálu predvojnovej 1. ČSR. Taktiež som očakával odborný komentár k štatistickým údajom, ktorý by dával aj námety pre manažovanie hospodárstva, resp. organizačných jednotiek v súčasnosti, napr. v čase rôznych obmedzení technického, či politicko-spoločenského charakteru z externého prostredia. Monografia je rozdelená do 6 hlavných kapitol. V 1. kapitole sa autor zaoberá rozkladom hospodárskeho veľkopriestoru Nemeckej ríše v rokoch 1942 - 1945 a úlohou Slovenska v tomto procese. V 2. kapitole autori hodnotia slovensko - nemecké hospodárske vzťahy v rokoch 1941 - 1944. V 3. kapitole skupina autorov v piatich podkapitolách zameraných na hospodársku politiku a vývoj priemyslu, na zahraničný obchod, na vývoj vybraných priemyselných podnikov, na poľnohospodárstvo a na infraštruktúru hodnotí hospodárstvo Slovenska v období kulminácie vojnovej konjuktúry v rokoch 1942 - 1943. V 4. kapitole autori popisujú niektoré aspekty arizácie majetku židovskej komunity. V 5. kapitole dávajú do súvislosti sociálne aspekty vývoja ako dôsledok hospodárskeho vývoja a v 6. kapitole popisujú autori hospodárstvo Slovenska na konci 2. svetovej vojny.
Celkove vyznieva hodnotenie skúmaného obdobia skôr negatívne. Skupina autorov si mohla dať viac práce s hľadaním pozitívnych prvkov a pozitívnych odkazov obdobia a tiež s vyzdvihnutím mnohých osobností, ktorí sa podieľali na tom, že primeranou hospodárskou politikou a pozitívnym synergickým pôsobením týchto osobností (bez rozdielu predchádzajúcej politickej príslušnosti, či náboženského vyznania) sa ľuďom na Slovensku nežilo (v porovnaní s okolitými štátnymi útvarmi) zle.
R. Letz charakterizuje slovenské dejiny 20. storočia ako dejiny "silno poznačené fenoménom tragickosti". V kontexte tejto charakteristiky je spracované aj obdobie medzi dvomi svetovými vojnami, aj keď sa žiada doplniť, že čitateľ môže pozitívne vnímať v podaní autora aj nádych "nádeje a viery v schopnosť národa a jeho predstaviteľov" uspieť v zložitom období svetových dejín a v období "detských nemocí" politických vodcov. Autor sa preniesol ponad čiernobiele videnie historikov "čechoslovakistov" či "hejslovákov" a piliere hrdosti a harmonického rozvoja slovenského národa a ďalších národov žijúcich na Slovensku vidí v kultúrno-duchovných tradíciách a hodnotách. Z textov vyplýva, že (až na ojedinelé výnimky) naši lídri nemali veľmi jasnú predstavu o stratégii a taktike, ako sa k cieľom dopracovať. Javí sa to ale ako pochopiteľné nielen z dôvodu ich minimálnych praktických skúseností, ale najmä z dôvodu silných turbulencií na európskej a svetovej scéne.
Autor rozdelil v publikácii skúmané obdobie do dvoch etáp: obdobie 1. svetovej vojny (Hlava I, cca 60 strán) a obdobie 1. československej republiky (Hlava II, cca 230 strán). V prvej hlave výstižne charakterizoval situáciu tesne pred vojnou a počas vojny, analyzoval domáci a zahraničný odboj až po finálny rok 2018. V druhej hlave popísal vznik česko-slovenského štátu a pomerne zložitý proces začlenenia Slovenska do tohto nového štátu, charakterizoval politický systém a politické strany v novom štátnom útvare. Pomerne podrobne popísal zápas o autonómiu Slovenska, kritické fázy a aktivity tohto zápasu až po vyhlásenie autonómie Slovenska v októbri 1938. V závere zhrnul výsledky z pôsobenia Slovenska v rámci 1. ČSR v hospodárskej a kultúrnej oblasti. Oceňujem štruktúru, obsah a rozsah diela. Moje očakávanie nebolo naplnené len v jedinej oblasti - analýze úlohy Židov a židovstva pri tvorbe politickej a hospodárskej mapy sveta počas 1. svetovej vojny tiež v medzivojnovom období a tiež pri hlbšej analýze ich pôsobenia na Slovensku ako faktora vývoja na Slovensku po roku 1938.
Celá publikácia je napísaná veľmi (aj pre nie celkom veľkého odborníka v historickej vede) zrozumiteľným štýlom, s racionálnymi nadväznosťami kapitol a podporená množstvom kvantitatívnych ukazovateľov doby. Ako historika, - amatéra a národovca ma veľmi obohatila a rozšírila spektrum mojich poznatkov, z ktorých sú mnohé aplikovateľné aj v dnešnej dobe.
