Obľúbenosti Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Obľúbenosti Moje aktivity
Talianski autori si postupne získavajú moje srdce. Tento skvost s ľúbivou obálkou od vydavateľstva Inaque je nepochybne jednou z mojich kníh roka. A to je len február. Bavíme sa tu o veľmi intímnom, bolestne pravdivom diele z dvoch úplne odlišných svetov, ktoré nám autorka približuje prelínaním rozprávania dvoch základných postáv a ďalších vedľajších postáv, ktoré sa navzájom ovplyvňujú. Silvia Avallone nám ponúka dej prestúpený fyzickou i psychickou bolesťou veľmi drsne avšak úderne, bez žiadneho zľahčovania. Obrovská túžba po dieťati, ktoré neprichádza a prehlbuje zášť medzi manželmi z bohatej štvrte. Na druhej strane nechcené tehotenstvo 17 ročného dievčaťa žijúceho v biede so svojou neúplnou rodinou, ktorá doteraz nepoznanú situáciu zvláda len veľmi obtiažne. Prekvapuje ma, ako sa toľko príbehov a myšlienok zmestilo do priemerne dlhej knihy. Pri čítaní som si spomenula na Elenu Ferrante a jej Geniálnu priateľku. Táto kniha je vhodná pre čitateľov vážnych tém, ktorí čakajú, že sa ich príbeh má dotknúť a chcú sa nad ním zamýšľať ešte dlho po dočítaní.
Netradičný názov, avšak vo všeobecnosti nešlo o výnimočné dielo. Hlavná hrdinka Zoe píše listy vrahovi, ktorý čaká vo svojej cele na trest smrti . Predpokladá, že si listy ani neotvorí, napriek tomu s ním sympatizuje a rozhodne sa mu vyrozprávať svoj príbeh. Pretože ich niečo spája. A niečo úplne odlišuje. Napríklad Zoe za svoj čin nikdy pykať nebude, jediným sudcom ostane jej vlastné svedomie. Kniha bola písaná formou listov, ktoré Zoe odosielala do texaskej väznice odsúdenému Stuartovi. Zoe sa zapletie s dvoma mužmi súčasne, oboch určitým spôsobom zradí. A nakoniec bude participovať na smrti jedného z nich. Nikto z jej okolia nemá najmenšie tušenie, čo sa vlastne stalo a Zoeine správanie pripisujú trúchleniu. Zoe má však vlastné problémy, nedokáže znášať ťaživé svedomie a súcitné pohľady to len zhoršujú. Napriek tomu, že príbeh mal potenciál, mám z toho pocit, že samotné vyvrcholenie príbehu bolo veľmi rýchle a stručné. Bolo by fajn dopriať poslednej časti knihy viac strán, možno viac rozpracovať rozprávanie zo strany Zoeiných najbližších. V knihe som našla zopár pekných myšlienok, pridávam jednu: ,, V skutočnosti sa veci nestupňujú do klimaxu. V skutočnosti sa momenty zrazu objavia, bez varovania.“
Milujem! Jedna z najlepších kníh, aké som kedy čítala. Čítala som ju už niekoľkokrát a napriek tomu, že do kníh nerada píšem, u tejto to neplatí a obsahuje nemálo podčiarknutých viet a odkazov. U Giordana a jeho spôsobu písania má človek pocit, akoby každé slovo a každá veta mala svoje presne určené miesto. Žiadny opis naviac, žiadna neužitočná fráza. Všetko spolu skladá bolestne krásny príbeh o dávnych tragédiách, ktoré formovali dve mladé mysle úplne rozličným spôsobom. Tematika osamelosti je prítomná naprieč celým príbehom a aj po dočítaní knihy vo Vás zanechá silný dojem. Neodporúčam ako oddychové čítanie s očakávaním šťastného konca. Je to vážna literatúra, ktorá rozširuje obzory a nedá Vám spať.
