Obľúbenosti Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Obľúbenosti Moje aktivity
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
,,Zvláštne, akú moc nad sebou dáva človek ľuďom, ktorých miluje. Shawn mal nado mnou väčšiu moc, než som si vtedy dokázala uvedomiť. Rozhodoval o tom, ako budem vnímať samu seba, a väčšia moc nad to neexistuje“
Konečne som sa dostala aj k tejto knihe. A vyslovene ma nasrala. O to silnejší dojem to bol, keďže ide o autobiografiu autorky, ktorá sa dokázala vymaniť zo silného vplyvu patriarchátu pretkaného náboženským fanatizmom. Tara a jej rodina musela všetko podriadiť presvedčeniam schizofrenického otca s vlastným výkladom mormónstva. Gene žil v presvedčení, že sa vláda snaží ľuďom vymývať mozgy a že svet ako taký čoskoro skončí. Celý svoj život preto zasvätil odmietaním prakticky všetkého, čo moderná spoločnosť ponúka, a systematicky sa pripravoval na koniec sveta zhromažďovaním zásob, a miesto vzdelania v škole svoje deti učil, ako držať zbraň a kam utiecť, keď si po ne vláda nakoniec príde. Neveril na medicínu a preto on a jeho rodina nikdy nebola u doktora.
Tara je jedným zo siedmich detí, a v knihe sledujeme jej prechod od poslušnej dcéry, ktorá nikdy slová svojho otca nerozporovala, cez mladú dámu, ktorá postupne nachádza svoju túžbu študovať, až po dospelú ženu, ktorá vďaka novozískaným vedomostiam zisťuje, že jej nábožensky založený otec je vlastne psychicky chorý a príliš zaslepený, aby svoje dcéry ochránil pred svojim násilníckym synom. Kniha ma úprimne šokovala, nechcelo sa mi veriť, že sa niečo takéto ešte stále v spoločnosti môže vyskytovať. Človek si uvedomí, aké ma šťastie, že sa mu môže dostať kvalitného vzdelania.
Čerstvá novinka Lada u Ledu ma zaujala obálkou (nebudem klamať, je to nápadité). Je to moja prvá skúsenosť s Emou Labudovou, ale po dočítaní tejto knihy sa veľmi teším na jej prvú knihu Tapetář, ktorou na seba v čitateľskom svete upozornila. Lada u Ledu je román zasadený do Československa na konci sedemdesiatok. Sedemnásť ročná Lada trpí anorexiou alebo teda ,,Silvestrovskou chorobou“. Práve výber tohto obdobia vnímam ako veľmi dobrý krok, keďže vtedy sa povedomie o tejto chorobe len rozvíjalo, a nikto úplne s určitosťou nevedel, čo robiť. Ladiny rodičia sa snažia úbohé dievča z choroby dostať po svojom, čím Lade síce pomáhajú fyzicky, ale jej psychické zdravie ostáva nezmenené. Lada je veľmi melancholické dievča, hĺbavé, vo vnútri veľmi smutné a sklamané. Jej nevyrovnaný vzťah so sebou jej ostáva až do dospelosti. Zaujímavý bol spôsob rozprávania z druhej osoby. Mala som z toho pocit, akoby to k Lade prehovárala sama anorexia sformovaná v rozprávačovi prehovárajúcim k Lade.
