Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Po prvej knihe som bol nadšený, čo v pokračovaní autor predvedie, ale prišlo sklamanie. Príbeh až na pár zaujímavých/napínavých momentov nezaujímavý, vývoj postáv minimálny, s výnimkou postupného úpadku Muad'diba, celkovo však za mňa neskutočne pomalá a rozvláčna kniha, ktorú som dokončoval skôr zo zotrvačnosti a nádeje, že sa aspoň ku koncu rozbehne. Nerozbehla. Týmto asi dávam zbohom celej Dune, bolo mi cťou, ale myslím, že stačilo.
Oproti predchadzajucemu dielu jednoznacne sklamanie. Prostredie metra je stale skvele, ale opisovanie putovania bolo nudne, vacsinou nezazivne, a starcove filozoficke uvahy casto skor vytrhavali z deja a otravovali, hoci mali asi posobit hlboko a vyvolat v citatelovi akesi hlbave pocity. Neviem. Niekomu to mozno sadne, ale mne to prislo miestami otravne a docitaval som to cele skor zo zotrvacnosti.
A Sasa ako postava je nieco hrozne, archetyp domyslaveho a dramatickeho dievcata. Od isteho momentu jej cesty som k nej uz jednoducho nebol schopny mat akukolvek empatiu, jej spravanie bolo tak hlupe a naivne.
Samotny zaver diela bol za mna akysi nemastny, neslany. Ak to malo fungovat ako vyvrcholenie pribehu celej knihy, tak to sklamalo. Namiesto velkolepeho ohnostroja to bola skor mdla prskavka.
Jednoznacne skoda. Snad to 2035 este zvladne vytiahnut z priemeru.
Tak a ide sa do finale. Opat je to Gibson, ale po prvych dvoch knihach trilogie som si bud na jeho styl zvykol, alebo bola tato kniha jednoducho napisana lepsie. Stale sa objavovali nove veci, ktore neboli nijak vysvetlene, tentokrat vsak narozdiel od prvych knih neposobili rusivo a akosi davali zmysel.
Ako sucast trilogie je tato kniha tym dlho ocakavanym vyvrcholenim, kde sa vsetky udalosti z minulosti konecne spajaju v jednom celku. Kniha konecne vysvetluje nezodpovedane otazky, previazava dejove linky, tahajuce sa uz od prvej knihy, a pocas jej citania mi konecne v hlave zapadli do seba vsetky tie rozbite kusky, ktore sa tam naukladali pocas citania prvych dvoch knih.
Samostatne je pribeh tejto knihy solidny, zabavny, svizny, vsetko v poriadku. Ale v kontexte trilogie je tato kniha uzasna - odkazuje sa na udalosti a postavy predchadzajucich knih a ten pocit, ked si konecne date dokopy suvislosti, prepojite udalosti zo vsetkych knih, a vam sa v hlave konecne vytvori dokonaly obraz toho, co sa vlastne cely cas dialo, a ako vsetko so vsetkym suviselo... Ten pocit je neskutocny a rozhodne stoji za tu namahu, ktoru musi citatel do Gibsona investovat pocas prvych dvoch knih.
Ach, opat raz Gibson. Jeho pisanie je zlozite, tazko sledovatelne, a jeho hodenie cloveka do deja bez vysvetlenia, co sa vlastne deje, je pre mna narocne. Po Neuromancerovi som uz tusil, do coho idem, ale ani to mi nepomohlo zorientovat sa a doslova prvu polovicu knihy som netusil co sa deje.
Z troch dejovych liniek som chapal jednu, v zvysnych dvoch sa niekto (neviem kto) snazil spravit nieco (neviem co) pre niekoho (neviem koho). V takomto duchu sa pre mna niesla prva polovica knihy. Len som prijimal pribeh o niecom, o com som vlastne nic netusil.
V druhej polke uz veci zacali davat vacsi zmysel a docitat to uz nebol problem, ale ten rozbeh bol neskutocne tazkopadny a zlozity - pripadal som si ako keby som cital technicky manual k niecomu, co je pre mna spanielska dedina - jednotlive slova som chapal, ale celok mi unikal.
Kazdopadne je dolezite tuto knihu brat ako sucast trilogie a ako taka obsahuje vela dolezitych informacii, ktore (aspon pre mna) zacali davat zmysel az v poslednej casti trilogie, kde zapadli spolu aj s nevysvetlenymi ulomkami prvej knihy. V tomto momente (pocas citania poslednej knihy) mi veci druhej knihy konecne dali zmysel a ako take boli skvele.
Ako samostatna kniha je to vsak narocne, a ak by som mal vybrat najhorsiu knihu z trilogie, vybral by som si urcite Count Zero.
Ako spomenuli viaceri ludia predo mnou, Gibson je... zlozity. Plne vrece novotvarov a divnych slovnych spojeni, pri ktorych som si nikdy nebol isty, ci ich vobec mam chapat a len mi nieco uniklo, alebo naozaj neboli nijakym sposobom vysvetlene a boli splechnute do textu len tak z nicoho. Takze ano, je to narocne citanie.
Ak by som mal komentovat knihu samostatne, ako uzavrety celok, tak je to... ok. Je to fajn kniha. Trochu zmatena, tazko citatelna, trochu ako sen s horuckou - je tazke sa zorientovat v tej spleti obrazov. Ale je to sucast trilogie, a budem teda ku knihe pristupovat ako k jednej tretine pribehu. A v tomto pripade je to ten nenapadny prvotny impulz, ktory da do pohybu cely zvysok trilogie a predstavuje postavy, s ktorymi sa este neskor citatel stretne.
