Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Moje aktivity
Ako mnohých z vás aj mňa najviac zaujala kniha práve spôsobom akým je písana. Príbeh vznikol spojením piatich autoriek v tzv. autorskej štafete. Keďže každá autorka už neraz dokázala, že písať vie inak to nebolo ani teraz. Síce ma vždy zaujímalo kto práve píše, nemala som autorku na ktorej kapitoly by som sa tešila alebo netešila.
Prvá skoro polovica knihy mi prišla ako cestopis. Naše postavy cestovali z jednej krajiny do druhej a všetko sa dialo tak nejak moc prirýchlo.
Taktiež prehupnutie našich hlavných postáv do dôverného vzťahu bolo vzhľadom na okolnosti trošku neuveriteľné. Viem si predstaviť pomalší priebeh, možno nádych haters to lovers. Zachránili to však ich osobnosti a najmä minulosť o ktorej by som si kľudne prečítala aj viac aj keby to bolo pre príbeh zbytočné.
Kniha ma prehupla do roku 2020 kedy vypukla pandémia čo vôbec nebolo,vzhľadom na to čím sme si prežili, príjemné. Celé to premyslenie ako Azael vznikol, ako pracoval, aké protilátky trebalo ma však až fascinovalo čítať.
Tým, že každá autorka chcela dať zo seba vo svojej kapitole čo najviac, sa stávalo, že som si nestíhala od toľkej akcie, zvratov a informácií oddýchnuť a neustále sa pridávali ďalšie, takže som sa miestami cítila zmätená. Nevravím, že mi to vyslovene prekážalo ale mohlo sa na to opäť ísť pomalšie a radšej pár strán pridať.
Kniha bola zaujímava a jej čítanie ma bavilo ale … no sú tam tie ale čo som spomínala vyššie. Napriek tomu by som nezaváhala a s radosťou a zvedavosťou siahla po pokračovaní keby vyšlo.
Neznášam ten pocit, keď si uvedomím, že prítomnosť bude raz minulosťou.”
“ Neboj, príde krajšia prítomnosť.”
Ďakujem Miške (dovolím si tvrdiť) v mene každej čitateľky za možnosť nahliadnuť do jej života, pochopiť súvislosti a odhalovať jej najskrytejšie a najtajnejšie pocity, sny a túžby. Ďakujem Denimu, že naviedol Mišku k písaniu a ďakujem každej jednej osobe, ktorá sa ti mihla v živote, že ťa či už priamo alebo nepriamo doviedla k tejto etape tvojho života a že môžem byť jej súčasťou aspoň ako čitateľ a fanúšik.
Miška snívala o vydaní tejto knihy roky a tak si všetko podstatné zapisovala. Zážitky, konverzácie, myšlienky, emócie. Vďaka tomu je to všetko prežité na 100% a každá jedna reakcia pôsobí prizodzene.
Nehladajte v knihe klasický, romantický klišé príbeh kde všetko dopadne len pozitívne. Miška tentokrát nenapísala o vyfantazírovaných reakciách a dokonalých hlavných hrdinoch. Ukázala nám realitu. Niekedy tvrdú a nepríjemnú ale inokedu krásnu a vysnívanú.
Bol cítiť obrovský rozdiel medzi prvou a druhou časťou a teda rokmi medzi písaním čo ale vôbec nevadí a každá časť v sebe mala to potrebné čaro na úplné podľahnutie príbehom. Čítanie Miškiných kníh na mňa pôsobilo ako rozprávanie sa s najlepšou priateľkou a tak som to prežívala ešte o to viac.
Ťažko sa mi o knihe hovorí bez toho aby som niečo dôležité neprezradila a tak vám poviem len toľko, že sú to krásne, dojemné ale najmä reálne knihy, ktoré stoja za váš čas.
Stretla som sa s tým, že knihy od Sandry Brown buď ľudia zbožňujú alebo im nesadnú. A keďže rada dávam takýmto autorom šancu, bola po zaujímavej anotácií, Vražedná pomsta jasná voľba. Tento príbeh bol môj prvý ale už som si vytipovala aj pár jej predchádzajúcich kníh, ku ktorým by som sa rada dostala.
Začiatok bol pre mňa náročnejší na sústredenie a 1/3 knihy mi prišla veľmi naťahovaná. Mala som pocit, že dookola opakujeme rovnaké informácie všetkým možným postavám. Príbeh však mal zároveň v sebe výbornu dávku napätia a v spojení so zaujímavými témami ako boj o dcéru, zakázana láska, neľahká minulosť a smrteľný strach ma nedokázal prinútiť knihu odložiť.
Autorka sa s nami počas 400 strán poriadne vyhrá a zakaždým keď budete mať pocit, že ste na niečo prišli to otočí o 360stupňov a začne sa celé pátranie odznova.
Síce vám vďaka našej hlavnej postave texaského rangera Crawforda Hunta dôjde dosť skoro kto za všetkým je, odhaľovanie dôvodov vás pohltí rovnako a finále vás síce neohromí ale určite veľmi prekvapí.
Hlava ako dôkaz je už piata šloserovka zo série Páchateľ neznámy, ktorá vám opäť rozprúdi krv v žilách a donúti mozgové bunky dôkladne spravovávať informácie.
Autor nám znova odhaľuje niekoľko prípadov, ktorých spojitosť nám pomaly prepletá, pričom vyvrcholenie vás opäť oberie o slová. Tentokrát sa zaoberáme naozaj nepríjemnými a dosť násilnými témami ako sú prepady žien a nájdenie tela bez hlavy.
Autor nás zoberie do známeho policajného prostredia v ktorom samozrejme nechýbajú intrigy a boj o spravodlivosť. Každou knihou ma čoraz viac prekvapuje čo ešte si naše záporné postavy dokážu vymyslieť na Tvrdého a spolok a o to viac ma teší každé Tvrdého vilťazstvo.
Pred asi 2 týždňami som tu ospevovala Spolok Judášov ako najlepšiu knihu od autora. Hlava ako dôkaz je však ešte lepšia ako najlepšia čo svedčí o autorovom talente nechať čitateľov žiť pre príbeh.
Dá sa povedať, že príbeh Delily Greenovej sa ničím nelíši od rôznych romantických kníh. Až na to, že ide o queer príbeh dvoch žien. Bola to moja prvá skúsenosť, ktorá dopadla veľmi pozitívne.
Autorka vytvorila veľmi sympatické postavy, ktorých príbeh si hneď obľúbite. Bolo to svižné, vtipné, láskavé ale aj vážné. Veď zaľúbiť sa do najlepšej kamarátky svojej nevlastnej sestry znie dobre nie ?
Stránky ubiehali rýchlosťou blesku a napriek predvídateľnosti, ako to už pri takýchto príbehoch býva, si udrží vašu pozornosť až do konca.
Nemajte strach. Príbeh sa netočí len okolo vzťahu našich dvoch hlavných hrdiniek ale aj okolo vzťahov, ktoré sú hetero, toxické alebo rodičovské. Ukazuje nám ich pekné stránky ale aj strasti. Preto ak stále zvažujete queer knihy, túto môžete zaradiť medzi prvé, ktoré prečítate.
Viete však čo ma na knihe najviac udivovalo? Tá prirodzenosť. Dovolím si tvrdiť, že Slovensko je stále dosť homofóbna krajina a tak sa na všetko díva spomedzi prsty ale v Bright Falls sa všetci rešpektovali a v takom NYC bola dokonca queer výstava čo na mňa pôsobilo úplne úžasne.
Pre mňa, ako človeka, ktorý sa moc nevyzná v politike, fuknciách alebo fungovaní tohoto štátu a vie len také základné informácie, sú Šloserovky prínosom nie len do čitateľského ale aj osobného života. Autor vďaka týmto “príbehom” nenápadne čitateľovi všetko vysvetľuje a veľmi pomáhajú aj vsuvky na začiatkoch kapitol, ktoré nám vždy podajú malé info ako funguje práve to, čomu sa kapitola venuje.
Už aj predchádzajúce autorove knihy patria k mojim obľúbeným ale Spolok Judášov si ma od začiatku získal ešte akosi viac. Totižto prípad bomby pod autom mafiána a následné dôsledky toho ako strach a paranoja boli pre mňa také zadosťučinenie, že aj tvrdého a nebezpečného chlapa ide dolapiť.
Okrem toho tu riešime aj ďalšie prípady, pričom všetko ostáva výborne prehľadné a vďaka krátkym kapitolám sa stíha neustále niečo diať. Z konečného rozuzlenia mi spadla sánka. Bolo to nepredvídateľné a výborne poprepletané.
Nechýba ani dávka nespravodlivosti z ktorej sa vám bude dvíhať tlak a tak čítať len na vlastné riziko! Našťastie sa k tomu naše hlavné postavy postavia priamo a ich čisté úmysly a zdravý úsudok nechajú neprajníkov pekne sa zapotiť pri vymýšlaní ďalších klamstiev.
Spolok Judášov je zatiaľ moja obľúbená Šloserovka a teším sa na všetky ďalšie prípady.
Rebelka opisuje reálny príbeh mladej Rahaf, ktorá túži žiť normálny život. Spoznávame jej minulosť, vďaka ktorej nám približuje vieru a praktiky s ňou spojené. Život ženy v Saudskej Arábii nie je jednoduchý a určite ste už čo to o ňom počuli, čítali alebo učili. Keď vám to však porozpráva niekto, kto si to reálne zažil naberá to zas o niečo intenzívnejšie pocity.
Bolo to poučné, zaujímavo napísane, takže som sa nestihla pri knihe nudit aj napriek tomu, že niektoré veci sa tam opakovali. Veľmi ma spôsoby žitia v iných krajinách zaujímajú aj keď, bohužiaľ, aj v dnešnom storočí, dokážu ľudia žiť v strachu a ponižovaní.
Slovné urážky, ponižovanie, mlátenie, zabitie. Poručníctvo, zahalovanie, znásilňovanie. Bičovanie, sťatie, vraždy. Toto všetko je povolené pokiaľ sa žena niečim previní. Niečím, čo je vo väčšine svete normálne. Napríklad si chcete zabicyklovať.
Cítim obrovskú nespravodlivosť za každé jedno dievča, pretože zatiaľ čo ja si tu slobodne píšem tieto riadky je niekde nejaká žena bitá lebo si dovolila vlastniť gitaru alebo znásilnená lebo si dovolila vyjsť von bez svojho poručníka…
O kniha sa ťažko hovorí, treba si ju prečítať a prežiť spolu s postavou.
Ruta Sepetydová sa touto knihou zaradila medzi moje obľúbené autorky a na príbeh tak skoro nezabudnem. Autorkin neskutočne čtivý štýl písania vás vezme do roku 1957 do Španielska, ktoré je pod diktátorskou vládou Francisca Franca.
Autorka nám každú kapitolu predstavuje život jednej z postáv, ktoré sú pre príbeh dôležité a teda bola som z toho spočiatku nesvoja. Mala som obavy, že sa to bude ťažko pamätať a čítať. Ale viete čo? Ja som sa začítala a zorientovala okamžite! Kapitoly sú krátke vďaka čomu nemáte problém si zapamatať čo sa práve v živote postavy deje a každá z nich je niečím jedinečná aj keď sú všetci jedna la familia.
Nepreložené španielské ( krátke) vety dotvárali atmosféru a uveriteľnosť príbehu. Avšak mohli byť aspoň pod čiarou preložené, pretože nie každý tomu musí rozumieť a môže to zničiť autenticitu príbehu . Ja som knihu čítala v štafete kde jedna štafetárka našťastie vety preložila.
Pútavosť príbehu je neskutočná a vyvolala vo mne túžbu zistiť si viac o tomto néľahkom období, plného smútku, strachu a strát. Celý príbeh napriek tomu vyznieva vďaka mladej láske celkom pozitívne s trpkou pachuťou reálnosti v pozadí.
Postavy sú príjemné, získajú si vás a budete si pre nich priať len to najlepšie. Príbeh lásky vás okamžite okúzli aj napriek neľahkým okolnostiam, ktoré vám neraz vženú slzy do očí. Autorka nad získavaním informácií o danom obdobi strávila osem rokov a tak jej môžete veriť každé slovo.
Túto útlu knižočku, ktorú zhltnete na jedno posedenie, by som odporučila v dnešnej dobe prečítať každému. Či žene alebo mužovi, či mladému alebo starému.
Autorka sa venuje téme pyramídovej práce do ktorej sa pri neopatrnosti a naivite môže dostať každý z nás. Autorka nám vysvetluje ako to funguje, čo bolo pre mňa ako človeka čo takéto spravy vždy odignoruje, zaujímavé.
Príbeh sledujeme skrz dve hlavné postavy, pričom pohľad Mie, zakladateľky takejto práce na SK, nám ukázal osobnostnú premenu a pyramídu skrz chamtivosť a prefíkanosť. Pohľad Richarda, nového zamestnanca Netcorp, skrz nespokojnosť a zaslepenosť. Vykreslenie psychiky postáv pri vidine ľahko zarobených peňazí alebo naopak pri obrovskej strate sa mi páčilo. Bolo o dosť zaujímavejšie všetko sledovať cez Miu a aj keď Richard mal čo povedať, miestami to stagnovalo.
Nerobilo mi problém sa hneď do knihy začítať a prečítala som ju na jeden ťah, keďže som bola zvedavá na vývoj deja a konečné rozuzlenie, ktoré bolo mimochodom výborné. Prišlo mi však, že sa dej v knihe opakoval. Naozaj je to skôr zamerané na pyramídu, než na dej ako taký.
Ako varovanie pre spoločnosť veľmi dobré ale ako príbeh to hodnotím ako priemer.
Toto bolo čo?? Odpadávam z tejto častí! Vyrazila mi dych a vyvolala nepredstaviteľné emócie, ktoré mi zvierali vnútro.
Hneď na začiatku nás autorka vtiahne do deja v ktorom ide o život. Hrá sa s nami, intriguje a necháva nás na pochybách. Prináša nám zvraty a zrady, ktoré zabolia ale možno ste ich očakávali.
Potom nabiehame na pomalšie tempo kde sa skôr zameriavame na informácie. Spoznávame Atlantiu. Jej krásy, problémy a učíme sa viac chápať fungovanie tohoto sveta. Nechýba ani zisťovanie kto Poppy v skutočnosti je a čo v sebe skrýva. Je to úžasne zamotané, autorka nám pomaly dosť odhaluje ale zároveň toho stále dosť zostáva zahalené.
Máme tu mnoho skvelých a veľmi vzrušujúcich momentov Poppy a Casteela. Musím priznať že mi ale tá ich “nenávisť” a popieranie chýbali aj keď konečne som sa dočkala aj milujúcich momentov. Úplne z nich vyžarovali ich spriaznené duše aj keď vyskytli sa aj scény kedy to bolo až príliš zromantizované.
V preschadzajúcej časti som si zamilovala Kierana ale v tejto som sa naučila zbožňovať celú vlčiu svorku. Ich oddanosť, priateľskosť a humor si ma celú získali.
Ach, bohovia moji … čo mala znamenať posledná tretina knihy?? Oberala ma o dych svojimi odhaleniami, sprisahaniami, zvratmi, bolesťou, nespravodlivosťou, láskou a nenávisťou. Zhltla som ju so zatajeným dychom a napätím v celom tele. Bolo to veľkolepé!
