Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
Mám rada knihy, rada ich čítam a mám rada keď si môžem vychutnať pri nich aj dobrú kávu. Niekedy si len tak sadnem k svojej knižnici a rozíjmam v blízkosti kníh.
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Kniha Dievča vo vojne je román, ktorý čerpá zo skutočných udalostí odohrávajúcich sa počas vojny v Juhoslávii. Autorka využila viaceré skutočne príbehy, ktoré spojila do jedného románového príbehu, ktorý rozpráva z pohľadu malého 10 ročného dievčaťa Anny, čo zažívala počas vojny, čo si také dieťa myslelo o všetkom čo sa okolo nej dialo, o utrpení pri popravách civilného obyvateľstva, strate najbližších, o emigrácii do Ameriky, o dopadoch na obyvateľov, o návrate z Ameriky v dospelosti a vysporiadania sa s démonmi vojny. Aj keď je to v podstate vymyslený románový príbeh má skutočnú kostru a je postavený na skutočných udalostiach a utrpení, čo si pri čítaní človek pomyslí, že radšej keby to bola všetko len fikcia, ale bohužiaľ, nie je to tak. Je to taká ľahšia alternatíva pre ľudí, ktorí neradi až tak čítajú odbornú literatúru, pretože tu sú zosumarizované všetky fakty podané v jednom ľudskom príbehu. Aj keď, osobne sa mi to ľahšie čítalo a chápalo po tom, ako som si o tejto problematike už čo to prečítala, preto si dovolím tvrdiť, že komu sa nechce lúskať odborná literatúra, nech smelo siahne po tejto knihe a dozvie sa všetko. Len treba brať s rezervou fakt, že samotný príbeh je pospájaný z viacerých čiastkových príbehov, ktoré autorka len prepojila v knihe na jednu hlavnú postavu.
Ani neviem ako začať s recenziou kniha Beara je faktami nabitý dokumentárny román o genocíde v Srebrenici (Bosna a Hercegovina) počas vojny v Juhoslávii, kde bolo brutálne popravených srbskými vojenskými jednotkami 8000 bosniakov a pochovaných v masovom hrobe. Autor zozbieraval informácie niekoľko rokov a rozhodol sa ich podať v dokumentárnom románe, čo znamená, že pomedzi fakty, je možné pozorovať aj zamyslenia a úvahy autora, prečo to jednotliví účastníci masakry robili, čo si pri tom mysleli a čo asi cítili, keďže tieto informácie známe nie sú, ale každý kto si túto knihu prečíta, bude si klásť presne tie isté otázky, ako autor. Je nepredstaviteľné, aké hrôzy sa diali a ako si to vykonávatelia ospravedlňovali, ako verili demagógii a nechali sa zmanipulovať, až k takým brutálnym činom. Celkom viem pochopiť pohnútky veliteľov, ako získanie uznania, postavenia, hodnosti, ktorí by sa na konci dňa tvárili, že oni ctihodní občania s tým nič nemajú, ale nedokážem pochopiť tých, čo tie popravy tak masovo vykonávali, čistá psychiatria, najsmutnejšie na tom je, že len niektorí zodpovední za tieto masakry boli potrestaní a mnohí unikli trestu. Hlavne je zarážajúce, že v takom vyspelom svete to niekto dopustil a o to viac zarážajúcejšie je, že história sa opakuje a nepoučíme sa z nej nikdy. Je jasné, že chyba bola na obidvoch stranách barikády, aj Chorváti a Bosniaci sa dopúšťali vojnových zločinov ale rozsah masakry zo srbskej strany bol brutálny, ale nech si každý urobí vlastný názor sám. Samotná kniha sa ťahšie číta, nakoľko je v češtine a obsahuje množstvo odborných slov a kopec mien, ktoré sa v texte často objavujú.
Tak táto knižočka ma úplne dostala. Je to len taká malá útlá knižka, ktorá obsahuje komickotragické poviedky odohrávajúce sa prevažne na chorvátskom pobreží, kde autor zobrazuje príbehy rôznych ľudí, závisť, nešťastný život, zamyslenia o živote, ktoré netrvajú dlhšie ako ,,pičkin dim”. Niektoré príbehy obsahujú aj zamyslenia na koniec, niektoré autor uzavrel s otvoreným koncom a ponechal na fantázii čitateľa, čo sa vlastne s postavami ďalej stalo a čo mal vlastne príbeh symbolizovať. Páčilo sa mi že v knihe boli dialógy medzi niektorými osobami v chorvátštine, kde ma však mierne vyrušovalo, keď vo vete autor preložil nejaké slovíčko do zátvorky, čo mi trochu trhalo danú vetu, keď som sa chcela sústrediť na jej pochopenie v chorvátštine, ale chápem, že autor sa snažil aj rôznymi spôsobmi v texte tieto dialógy preložiť a priblížiť ich obsah aj ľuďom, čo po chorvátsky nevedia. Je to prvá knižka od tohto autora, ktorá ma zaujala a určite siahnem aj po ďalších jeho skvostoch. Asi najlepšia bola poviedka, kde prebiehal v chorvátštine rozhovor nahnevanej hlavnej postavy s Bohom o tom, že mu nadelil malý p… (inštrument). Tam som sa celkom nasmiala.
Kniha Pani plukovníková sa odohráva v búrlivom Americkom pohraničí v období 1779, kde bojovali Američania s Britmi o nadvládu nad kolonizovanými územiami s pomocou pôvodného obyvateľstva. Jedná sa o historickú romancu, kde hlavná hrdinka prichádza do Americkej pevnosti za otcom, ktorý bol zabitý nešťastnou náhodou, pričom sa ocitá v pevnosti na dlhšiu dobu z dôvodu jej obliehania nepriateľmi, kde sa začne vytvárať romantická linka medzi ňou a plukovnikom riadiacim celú pevnosť. Pripadalo mi to trochu ako mix rozprávky kráska a zviera s pocahontas. Dej sa miestami zbytočne naťahoval a správanie osôb bolo strašne detinské. Kniha sa celkom dobre čítala, ale dej ma výrazne nezaujal, miešalo sa tam aj nejaké to tajomno, láska, zrada, odpustenie, proste taká ľahká historická romantika na večerný oddych.
Trochu oheň, trochu voda, kniha, ktorá sa číta naozaj ťažko, nie kôli štýlu písania, ale kvôli obsahu. Kniha zachytáva rôzne pohľady na vojnu v Juhoslávii, hlavne zo strany priamych aktérov tejto krvavej hrôzy. Je smutné vidieť ako nezmysly, klamstvá a prehnaná propaganda dokázala zmanipulovať mysle ľudí, ktorí dokázali takým krutým spôsobom zabíjať iných ľudí. O to smutnejšie to je, že história sa opakuje, a tak ako teraz z hrôzou pozeráme na to, čo sa pred 30 timi rokmi dialo, budeme sa pozerať aj na aktuálnu vojnu u našich bezprostredných susedov. Neuveriteľné je ako niektorí ľudia dokážu ešte aj po takom čase veriť hoaxom, ktoré vojnu v Juhoslávii sprevádzali aj v súčasnosti a ospravedlňovať tak, to čo sa ospravedlniť nedá. Kniha prináša pohľad hlavne na oblasti Albánska, Kosova a Srbska, v menšej miere zachytáva aj udalosti v Bosne a Hercegovine a len okrajovo udalosti v Chorvátsku, ale je celkom dobrým doplnením k tomu, čo som si doteraz prečítala. (Odporúčam knihu Fjaka od Alexandri Wojtazsek a knihu Vyšetrovateľ od Vladimíra Dzura).
Celkom výstižne je na poslednej strane v tejto knihe napísaný takýto výstižný úryvok:
,,Milá čitateľka, milý čitateľ, keď pôjdeš v lete autom do Chorvátska, skús zvoliť jednu z trás, ktoré ti navrhuje Andrej Bán. Vyhni sa diaľnici a pozri si steny s dierami po guľkách. Ešte sú teplé. Všimni si ľudí, všimni si mestá, predstav si obrovskú krajinu zvanú Juhoslávia, ktorej rozpad sprevádzalo niekoľko hrozných krvavých kúpeľov. Často sme sa pýtali, kde sa v ľuďoch berie všetka tá nenávisť, ako nenápadne sa začína šialené vraždenie, a prečo je také ťažké zastaviť ho. Na tieto otázky hľadá Andrej Bán odpoveď už takmer dvadsaťpäť rokov. A my všetci spolu s ním. “
Veru, odporúčam navštíviť tieto miesta, je to naozaj silný zážitok, keď pri tom stretnete miestnych plačúcich pri týchto pamätníkoch, či z budov ulíc na Vás pozerajú namaľované portréty padlých, alebo na Vás pôsobí, len ticho sálajúce zo stále rozstrieľaných budov.
