samojed

Uprimne, cakala som viac. Podobne ako pri Nanits, recenziu je potrebne rozdelit na 2 casti - graficku a pribehovu.
Ta prva je bez akejkolvek debaty dokonala a u mna sa radi k takym vizualnym skvostom ako Watchmen alebo Klece. Samozrejme, ani jeden z tychto komiksov sa z hladiska vizualu neda porovnavat, avsak kazdy z nich ma nieco do seba. Nieco, co sa do mna poriadne zahryzlo. K Chladu sa casto vraciam, listujem si nim a kocham sa tym, ake vsetky nechutnosti dokazal Ferreyra dostat na papier. Za vizual teda nemozem inak ako udelit 5/5
No a potom je tu pribeh a ten je... a teraz ocakavam nejake prilietajuce kamene a vlnu nesuhlasu... zalostny. Nechapte ma zle - napad je to skvely. Ale cosi v tom, ako ho autor podava, ma neskutocne zerie. Mozno to, ze Declan a Reece su neuveritelne nesympaticke postavy, mozno to, ako nerealisticky sa sprava okolie a ako infantilne su mne ako citatelovi podavane informacie. Pri jednej z uvodnych scen, kde policajtka Reece po utoku odprevadi domov a tam vidi Declana, ma az skrucalo od toho, ako neobratne je to cele podane a ako nerealisticky to cele posobi. Pritom, same o sebe tie bubliny nie su zle, aj ked podla mna je to taky vysvetlovaci grc, avsak ako celok mi absolutne nefunguju. A to je len jeden priklad z mnohych. Casto su vysvetlovane uplne ocividne veci - vidime nakreleneho chlapika, ktory meravo sedi na gauci a cuci pred seba a na to prileti komentar: "Pani, ten je ale mimo!" To ale ja vobec nepotrebujem vediet, to predsa vidim. Vo vseobecnosti maju charaktery z pozadia casto neuveritelne silne nutkanie utrusit v priebehu komiksu konstatovanie totalne zrejmych veci, ktore ale dej nikam neposuvaju, nedavaju mi ziaden nahlad na situaciu z nejakeho ineho uhla pohladu, nedavaju mi nic, iba vtieravy pocit z toho, ze ti ludia sa extremne pchaju inym do zivota. Dalsim takym prikladom by mozno mohla byt vsetecna predavajuca palaciniek, ktora ma asi sluzit ako nejaky mudry hlas zvonku, ale miesto toho mi to lezie na nervy, rusi ma to a je to priserne klise. Ano, ja predsa viem, ze Declan miluje Reece, ja viem, ze maju byt dokonaly par, bla, bla, bla...nepotrebujem ziadnu tetu palacinkarku. A dalsi priklad - kolegyne Reece, ktore nad Declanom bez prestavky vzdychaju - bud nad nim vzdychaju pre jeho blond vlasy alebo preto, ze je opat v komatoznom stave a Reece je tak statocna, ze sa o neho stara alebo pre x inych dovodov a ja sa iba pytam: Na co? Kam ma to posuva? Co mi to dava? Odpoved: Na nic. Nikam. Nic. A ani tieto vsuvky nijak nezachranuju to, ze vztah medzi Reece a Declanom je asi tak prirodzeny a uveritelny ako to, ze zem je plocha a visi na spagate, ktory za sebou taha sob stojaci na korytnacke.
Vo vysledku sa potom ovela viac tesim na vycinanie monstier, nez na panely s hlavnymi postavami. Cely pribeh, resp. postavy a ich vztahy su tak zvlastne sterilne. Autor sa to mozno snazi nejak zachranit prave vsuvkami postav "z pozadia", ani neviem, ci ich mozno nazvat vedlajsimi, a nimi to nijak nezachranuje, pretoze k sterilite tak pribuda este aj tarbavost. A musim sa tiez priznat, ze ani tie hororove prvky na mna nejak nefungovali. 3 z 5

Chlad

• Paul Tobin

3,0

65,80 €