Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Táto kniha ma dostala. A hneď surovým úvodom opisom udalosti, ktorá bola šokujúca - vlk alebo vlci napadli a usmrtili svoju ošetrovateľku. V zoo. Ako sa to mohlo stať? Prečo sa to stalo? Kto za to môže? Na tieto otázky sa snaží autor nájsť odpovede. Okrem hlavnej myšlienky sa dočítame aj mnoho ďalšieho, ale zostaneme v téme - veľa informácii o vlkoch, o začiatkoch zoologických záhrad, o možno až zneužívaní divých zvierat v prospech človeka a zárobku. Mnohokrát je to smutné čítanie. Pre mňa silná kniha, ktorá mi veľa dala.
Ladislav Ballek ma prekvapil. Má veľmi podmanivý, čitateľsky zaujímavý štýl. Dielo Pomocník, kde je hlavnou oblasťou život mäsiara (veru porážanie býka mi bolo také nepríjemné, že som celú časť preskočila), nie je niečo čo by som obdivovala, ale podanie autora tomu pomohlo. Štefan Riečan sa z Horniakov presťahoval s manželkou a dcérou do jemu neznámeho prostredia na južné Slovensko do mesta Palánk. Spolu s mäsiarstvom zdedil aj pomocníka, miestneho občana Volenta Lančariča. Ten mu pomáha so zabehnutím novootvoreného podniku, aj pri remesle. S jeho pomocou sa rýchlo vyšvihne. Všetko robí pre svoju rodinu. Postupne Volent začne za majstrovým chrbtom robiť nezákonné kšefty, pridá sa k nemu aj jeho žena, z tej sa stane nenásytná harpya. Vinou jej honby za majetkom a aj osobnostnými rozdielmi medzi manželmi sa pokazia rodinné vzťahy, aj dcéra od otca bočí kvôli minulým previneniam. Pekné plány na rodinný život sa končia viac-menej tragicky. Dobre mi padlo čítať "južnoslovanské" vyjadrovanie pomiešané s maďarizmami.
Veľmi sa mi to páčilo. Bolo to svieže a VTIPNÉ. Áno, aj napriek tomu, že sa schyľuje ku koncu sveta. Azirifal a Crowley sú moja nová obľúbená knižná dvojka. Súčasné problémy sveta mixnuté so solídnymi predpoveďami čarodejnice zo 17. storočia (v dobovom nárečí!) plus (padlí) anjeli pokúšajúci sa nájsť strateného Ancikrista. A ešte pár fest zaujímavých postáv. To znie dobre, že?
Ilona Wiśniewska mi/nám v tomto diele približuje Grónsko. Nie je to obvyklá destinácia pre turistov, myslím si, bežne o ňom ľudia asi nemajú príliš veľa poznatkov. Čitateľsky bolo pre mňa veľmi zaujímavé stretnúť sa s touto knihou. Všetko uvedené v nej bolo pre mňa nové, prvýkrát počuté. Niektoré veci vlastné pre grónsku kultúru mi prišli nepochopiteľné a zvláštne. Okrem iného som si odniesla aj, že správne je pomenovanie pôvodných obyvateľov je Inuiti (nie Eskimáci). Určite stálo za prečítanie.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Tešila som sa na túto knihu! Je to predsa rovnaký svet do akého patria moji obľúbení Eragon a Zafira <3 Hlavnými postavami v tomto diele sú Murtagh a jeho drak Tŕň. Počas celého čítania mi FAKT VEĽMI chýbali informácie z predchádzajúcich častí (áno, čítala som ich, ale bolo to veľmi dávno a podrobnosti si ozaj nepamätám...), Paolini občas niečo vysvetlil, ale to mi ani zďaleka nestačilo. Toto som vnímala ako veľké mínus. Murtagh s Tŕňom sa vydávajú na nejakú divnú cestu, ani oni sami poriadne nevedeli kam a za čím, prišli mi takí osamotení v celom tomto pátraní a trápení. A tak celkovo, sú (neprávom) považovaní za zloduchov a nepriateľov, bolo mi to ľúto. Čo mi prišlo veľmi kruté boli opisy týrania draka počas Galbatorixovho vplyvu a takisto aj všetko čo si museli vytrpieť s tou sprostou "zvestovateľkou". Nezaslúžili si to. Dozvieme sa viac z minulosti Murtagha. Celá tá časť s Nal Gorgoth a "Veľkým Spáčom" ma nejako nepresvedčila, prišlo mi to skôr ako kult na vymývanie mozgov, než ako skutočná hrozba pre krajinu. Páčila sa mi postava Uveka. Boli časti, ktoré ma nebavili, nesúhlasila som s nimi, nechápala som konanie postáv, a preto celkové hodnotenie je u mňa priemer. A možno som mala len prehnané očakávania.
Ďalší skvost z pera mojej obľúbenej Hany Zelinovej. Zvláštnosťou knihy je, že príbeh je vyrozprávaný v priebehu od šiestej hodiny rannej do jedenástej večer v rámci jedného dňa, avšak hlavná hrdinka Petronela Simonidesová v knihe vyrozpráva retrospektívne udalosti celej generácie rodinných vzťahov. Odohráva sa v Košiciach, kedy ako mladá chovankyňa kláštornej starostlivosti sa privydá do meštianskeho domu, kde železnou a krutou rukou vládne Otília von Nietzsche-Simonidesová, známa ako Grande Mama. Postupne vyplávajú na povrch všetky protivenstvá, ktoré zo svojej neohrozenej pozície vykonala Grande Mama a nebolo ich málo.
Pobavil ma opis z anotácie z prebalu knihy (vyšla v roku 1965) - "ostatné partie sú retrospektívnym pohľadom už nie najmladšej Petronely na vlastný život" - Petronela mala v tom čase 44 rokov :D
Myslím si, že názov knihy je trochu nepresný a zavádzajúci. Táto kniha je viac ako "Burgessovi chlapci", súrodenci Jim a Bob. Je v nej aj sestra bratov Susan a jej syn Zach. Sú v nej bývalá manželka Boba, manželka Jima a trošku aj ich deti. Je v nej imigrantská komunita Somálčanov. Je v nej New York aj Maine. Je v nej minulosť, aj súčasnosť. Spočiatku ma dej nebavil, súrodenci sa k sebe chovali fakt odporne - áno, aj napriek tomu, že sa po rokoch spojili, aby pomohli Susaninmu synovi, ktorý sa dostal do maléru a bratia ako právne ostrieľaní, sa na chvíľu vrátia do domovského štátu. Prekvapilo ma kritizovanie Mainu, nepríde mi to moc americké :D, navyše toto nebolo prvé dielo autorky, kde sa vyjadrila negatívne o určitej časti Ameriky... Ale postupne som sa do toho nejako dostala, začalo to byť zaujímavejšie, dej sa vyvinul, vynorilo sa kopec vecí a tiež som čakala, či sa objaví odhalenie (o ktorom som vedela z iných Stroutovej kníh). Nakoniec veľmi fajn čítanie.
Táto už klasika medzi knihami od anglického velikána Dickensa nemôže ničím prekvapiť. Jedine opäť potešiť svojím posolstvom v období (pred)vianočnom. Príbeh skupáňa Ebenezera Scroogea, jeho stretnutia s tromi duchmi Vianoc - duch minulých, duch súčasných a budúcich Vianoc, ktorým sa podarí neskutočná premena vo vnímaní sveta a v hodnotovom rebríčku tohto pána. Táto verzia príbehu je sprevádzaná úžasnými ilustráciami od Lisy Aisato.
