Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Pri tomto dieli mi prišlo zaujímavé opisovať historickú udalosť, ktorá sa stala pred pár rokmi. A pritom mám pocit, že to bolo dávno. Lucy rieši vzťahy, minulosť, prítomnosť aj budúcnosť. Dej bol pomalý, ale aj napriek tomu sa toho udialo celkom dosť. Mám rada túto sériu, aj ako jednotlivé postavy z iných príbehov sa prepájajú.
Od dielu k dielu lepšie!! Ach, Lucy...! Knihy Elizabeth Strout sú pre mňa strašne skutočné, myslím tým, že mám pri nich pocit, že niekde skutočne existuje susedka, pani, osoba, ktorej sa toto môže stať. Chápete? Lucy v tomto diele je už staršia, spomína na svoj život, s druhým manželom Davidom, so svojimi dospelými dcérami, ale hlavná časť sa zaoberá jej prvým manželom Williamom a udalosťami aké sa mu stali a ich súčasťou je aj Lucy. Musím povedať, že William fakt nebol až taký dobrý človek. Lucy z tohto dielu som mala oveľa radšej ako Lucy v mladých rokoch, ktorá sa zamilovala do každej osoby, ktorá bola k nej čo i len trochu milá (čo mi prišlo otravné). A aj tento raz mi prišlo zakaždým ľúto aké mala aj so súrodencami detstvo. Asi som až teraz zachytila atmosféru diel a mám pocit, že ak by som si teraz znovu prečítala jednotku, ocenila by som ju viac. Poznámka na okraj: v tomto dieli William volal manželku Gombík, zatiaľ čo v prvom dieli ju volal Gombička.
Mrzí ma, že som si viac nepamätala postavy spomínané v diele Volám sa Lucy Bartonová. Trochu som v nich preto mala v tomto dieli zmätok. Ale inak sa mi príbehy páčili, aj tie, ktoré neboli šťastné či dokonalé, lebo taký je aj život. Viem, že kniha nie je autobiografická, ale pôsobilo to vieryhodne.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Zo začiatku som mala problém s touto knihou - s postavami, dejom, dialógmi. Veľa vecí mi liezlo na nervy. Hlavná postava Nora, ktorá chcela všetko sama zachrániť, vrátane svojej mladšej sestry (vydatej, s dvomi a pol deťmi, svojprávnej osoby s vlastným životom a plánmi) bez toho, aby ju ona o to žiadala, snažila sa byť dokonalá, prišla mi ako ľadová kráľovná, neexistovalo pre ňu skoro nič okrem jej práce agentky spisovateľov a životných zvykov, to bolo akoby na prvom mieste. Aj to akým spôsobom prišla o partnerov mi pripadalo ako klišé. Neskôr sa síce vysvetlí veľa vecí, prečo taká je, ale aj tak si myslím, že to preháňala. V druhej polovici sa to však zlepšilo - o dosť. Veľmi sa mi páčila postava Charlieho - musím povedať, že v tých dvoch (a pol) prečítaných kníh od Emily Henry sa mi najviac pozdávali mužské postavy, skvelo ich vykreslila. Nemám k tomu viac čo dodať, kniha sa mi v konečnom dôsledku páčila.
