Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Knihomoľka
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Neviem, ako opísať to sklamanie z tejto knihy po toľkých dobrých recenziách...
Rozbehlo sa to dosť rýchlo, no problém v tejto knihe je, že všetko ostatné išlo buď strašne rýchlo alebo strašne pomaly (viď koniec, keď Achilles jednoducho NEVEDEL skapať).
Ďalšia vec čo musím vytknúť sú neznesiteľné postavy. V prvej polovici knihy sa ako idiot správal Patroklos (ach, čo ak ma môj miláčik Achilles nemiluje?) a v druhej Achilles (urazili ma, takže teraz nebojujem a nechám všetkých umrieť namiesto mňa). Achilles v druhej polovici bol však oveľa horší. K Pyrrhovi sa radšej vyjadrovať nejdem a celkovo jediné normálne postavy boli Cheirón, Briseida a ten radca, ktorého meno si už nepamätám. Takisto mi tu chýbala slávna Achilleova päta (viem prečo tam nebola, ale jednoducho mi to tam chýbalo).
Štýl písania bol niekedy dobrý, niekedy nie.
Aby som na knihu len nefrflala, musím podotknúť, že to bolo napísané dobre a prostredie bolo uveriteľné a reálne.
Čítala som už aj horšie knihy, no nemyslím si, že si túto budem chcieť prečítať ešte raz.
Hneď po preklade sa na mňa zo všetkých strán hrnuli nie úplne pozitívne recenzie na túto knihu, mňa ale milo prekvapila.
V prvej časti mi Lou liezla na nervy a nedokazala som v nej nájsť tú drzú badass Lou o ktorej všetci hovorili. Teraz som ju konečne našla (žeby to bolo tým, že som to čítala v angličtine?), aj keď je pravda, že sa občas správala ako zviera. Reid mi liezol na nervy oveľa častejšie ako by som čakala, Coco bola neutrálna, Beau šašo skupiny a Ansel bol ako ich milé domáce zvieratko, z ktorého postupne šľachtili vlčiaka.
Morgane som takisto nenávidela oveľa viac ako predtým. Clauda Deverauxa som si naopak obľúbila hneď (a vôbec by mi nenapadlo, ČO je).
Pri postavách samozrejme nemôžeme zabudnúť ani na Louiných matagotov. Aj keď tam neboli veľa spomínaní, verím, že v budúcnosti dostanú viac priestoru a aj podstatnejšiu úlohu ako hru na poštové holuby.
Príbeh, podobne ako v prvej časti, sa zo začiatku mierne rozbehol, potom sa upokojil a takto sa to striedalo až do konca, kým tam autorka nenapchala toľko akcie, že som rozmýšľala, ako chce stihnúť vytvoriť aspoň čiastočne uzavretý koniec. A hádajte čo? Keď sa jej to takmer podarilo, samozrejme, že tam musela strčiť zradu a obrovský cliffhanger!
Najprv som plánovala počkať na preklad, no potom som to nevydržala. Celá kniha sa čítala ľahko (aj napriek mojej katastrofálnej angličtine) a pomalé, pokojné tempo knihy mi vôbec nevadilo. Bavilo ma to od Nestinho prvého tréningu. Opäť sa raz ukázalo, ako úžasne autorka píše: ich tréningy donútili cvičiť aj mňa, pri speve novej postavy mi naskakovali zimomriavky a celý dej sa mi doslova premietal pred očami. Pri tejto knihe som sa smiala, potláčala chuť zabiť niektoré postavy z knihy, tŕpla, čo bude ďalej... Bála som sa, že kvôli angličtine prídem o nejaký čitateľský zážitok, no nakoniec som si knihu užila o to viac.
