Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Moje aktivity
Prosím vás, vyjde táto kniha? Už druhýkrát sa posunulo jej vydanie, bojím sa, že sa nedočkám pokračovania.
Kniha vo mne zanechala rôzne dojmy, pozitívne aj negatívne. Miestami sa čítala veľmi rýchlo, no boli aj chvíle, keď som ju už nemala chuť čítať ďalej. Téma a prostredie boli prvým dôležitým podnetom k prečítaniu, no potom sa chuť čítať miestami vytrácala. Úplne ma irituje motív dvoch lesbických žien v pokročilom veku, ktorý mi tam vôbec nesedel (vo všetkej úcte k LGBT). Miestami to bolo napínavé, miestami udusené. Chýbala mi nejaká hlbšia kontinuita medzi postavami, aj medzi jednotlivými príbehmi. Čo by som vyzdvihla je najmä to, prečo som po knihe aj na začiatku siahla. Ten motív veštíc, zariekavačiek, bohýň, jemnučký závan regionálnej folkloristiky, staroslovanských praktík, mágie. V každom prípade pre mňa Biele Karpaty už nebudú bielym miestom na mape v tom zmysle, že sa mi doteraz spájali len s prepojením na CHKO, ale keď sa tam raz zatáram, určite si spomeniem na túto knihu a budem vnímať atmosféru miesta v súvislosti so žítkovskými a drietomskými bohyňami.
Príbeh rodiny Bergerovcov a Mittlemannovcov ma ako Banskobystričanku prilákal ku kúpe tejto knihy. Hneď na druhý deň po objednaní som si po ňu bežala do bystrického Artfora. A veru, neľutujem a budem o nej rozprávať ešte veľa ľuďom. Najprv som sa aj čudovala, akože mi autorka nie je známa, však Bystrica nie je až taká veľká.... Po pár riadkoch som už bola zorientovaná, o ktorú rodinu ide, niežeby som ich poznala, ale z počutia mi už neboli takí neznámi. Však brat pani autorky prijímal moju maminu, keď ma išla priviesť na svet. Jeho meno je v BB známe a právom vážené. Celý príbeh sa ma dotýka o to viac, že sa odohráva na miestach, ktoré sú môjmu srdcu blízke (BB, Uhlisko, Hrb, Bukovina), preto sú toto pre mňa tie najskutočnejšie dejiny, aj preto tie životné príbehy viac preciťujem. Veď aj môj starký pochádzal z Uhliska, možno sa poznali... Pri týchto momentoch si vždy vravím: "Možno sa poznali, možno by mi vedeli niečo o starkých povedať...." Žiaľ, ja sa už nemám koho opýtať. Ale vrátim sa ku knihe - ťažký životný príbeh je krásne uzavretý spomienkami vnúčat na svoju Omilinku a Dedyho a z ich výpovedí krásne cítiť, že o koľko lásky pani F. prišla, o toľko viac jej vie rozdávať svojim deťom, vnúčatám, okoliu. A dovolím si tvrdiť, že knižka je nielen ich rodinným klenotom, ale aj klenotom v slovenskej literatúre.
A nad čím budem ešte dlho rozmýšľať: kde mohol byť ten bunker pod Hrbom, kde prežili tie ťažké mesiace? Pozná niekto ešte cestu k nemu? Dajú sa tam ešte objaviť nejaké stopy po nútenom pobyte 12 ľudí v zimných mesiacoch? Vedela by som si to predstaviť ako spomienkové miesto.....
