Túto knihu som mala vo svojej knižnici veľmi dlho a napriek tomu, že som si v nej niekoľkokrát listovala a dokonca som ju využívala pri vysokoškolských prácach, nikdy som si ju celú neprečítala. Impulz k jej prečítaniu mi dali hneď viaceré udalosti. V prvom rade som si pred ňou prečítala knihu Kráľovná krvi od Michaely Hajdukovej, ktorá sa mi mimoriadne páčila a po jej prečítaní som označila Erzsébet Báthory za jednu z mojich obľúbených historických osobností, čo zvýšilo môj záujem o ňu. Ďalším faktorom bol komentár na sociálnej sieti k mojej recenzii, ktorý bol jemne kritizujúci voči knihe Kráľovná krvi a ktorého autorka argumentovala miernymi nezrovnalosťami v knihe, resp. opisovaním len jedného pohľadu a vyjadrila názor, že o istých vraždách sú dôkazy a nie je možné „oslavovať“ Báthoryčku, keďže zjavne trpela nejakou poruchou a možno nezvládala stresové situácie, po ktorých vyvádzala – ako napríklad svadba jej dcéry a 2 mŕtve slúžky. Tento názor ma veľmi zaujal a autorka mi odporúčala konkrétnu odbornejšiu literatúru pre rozšírenie môjho pohľadu. Keďže doktorka Lengyelová patrí k mojim obľúbeným historikom, už počas VŠ sa mi veľmi dobre čítali jej knihy, práve preto bola táto kniha moja prvá voľba.
Síce nemôžem povedať, žeby ma táto kniha sklamala, ale každopádne nenaplnila moje očakávania, keď sa však nad tým zamyslím, s momentálnemi dostupnými historickými prameňmi to asi nie je možné.
Pozitívne by som chcela zhodnotiť opis vtedajšej doby, ktorý tvorí značnú časť knihy. Je napísaný síce odborne, ale číta sa ľahko a dokáže vytvoriť peknú predstavu aj pre neodborníka. Do tohto opisu sú zahrnuté aj prepojenia s Erzsébet Báthory, ktoré mi pri čítaní veľmi pomohli.
Od knihy som očakávala, že získam jasnejšiu predstavu o skutkoch a celkovo postave „krvavej grófky“. Toto moje očakávanie nebolo naplnené. Síce sa v nej dá nájsť množstvo dôkazov o tom, že jednoducho nemohla byť brutálny sériový vrah stoviek obetí, na druhej strane som ja v knihe nenašla žiaden dôkaz o tom, že sa snažila zaoberať liečiteľstvom a chirurgiou, čo by mohlo dosť vecí vysvetliť.
Veľkým pozitívom knihy boli vzadu vypísané spomínané historické osobnosti aj s ich prepojením a takisto spísané výpovede svedkov v tomto „procese“. Väčšina z nich len niečo počula od iných, aj keď treba povedať, že sa nájdu niektorí, ktorí aj niečo videli.
Mnoho vecí je v prípade zvláštnych, podľa môjho názoru celá angažovanosť vtedajšieho palatína Juraja Thurzu v danej veci, jeho nevysvetlené nerešpektovanie, resp. obchádzanie príkazu panovníka, ktorý žiadal začať riadny súdny proces, rýchle „zbavenie sa“ kľúčových svedkov a i.
Stále uvažujem nad tým, čo viedlo spoločnosť urobiť z Erzsébet Báthory také monštrum, keďže ja po doteraz získaných informáciách o tom mám len pramálo dôkazov. Každopádne by bol určite zaujímavý ďalší výskum v tejto oblasti, prípadne sprístupnenie telesných pozostatkov, objavenie ďalších listov…
Z mojej pozície sa môžem zahĺbiť len do ďalšej literatúry, ktorá sa tejto téme venuje, najbližšie asi pohľad spisovateľa Joža Nižnánského.
Každopádne si túto knihu rada nechám vo svojej knižnici, keďže sa podľa môjho názoru v nej nachádza hodnotný dobový opis a možno aj dôkazy, ktoré som pri prvom prečítaní nenašla.
Čítať viac
Autori sa snažia vyvrátiť známe skutočnosti spochybňovaním výpovedí svedkov, ale zároveň neponúkajú žiadne dôkazy o Báthoryčkinej ,,liečiteľskej činnosti". Vzhľadom k skutočnosti že jej rodičia boli pomerne blízki príbuzní, je veľmi pravdepodobné že genetická deformácia vyústila v tejto forme.
Osobne nevidím žiaden dôvod ,ani politický,že by sa niekto chcel zmocniť jej majetkov. Báthoryovci boli mocný rod a neverím že by sa nikto z nich
neozval ak by im niekto siahal na majetok! Po prečítaní tejto knihy som nadobudol dojem ako keby táto kniha bola napísaná na niečiu objednávku!
Čítať viac
