Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilMoje aktivity
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
HANA.
Neobyčajná kniha tak ako je neobyčajné umenie jej autorky.
Alena Mornštajnová alias majsterka v opisoch!
Človeku sa chvíľkami zdá, že je súčasťou príbehu - TAK dobre sa to číta a veru TAK dobre je to napísané, že sa nemôžete dočkať ďalšej stránky.
Hana je kniha o holokauste, ktorá sa pre mňa stala zaujímavou tým, že sa nezaoberá len životom ľudí v koncentračnom tábore (ak sa to teda dá vôbec nazvať životom), ale hlavne hrôzami, ktoré Holokaust zanechal. Psychickými hrôzami. Vnútornou stratou života, prežívaním zo dňa na deň v ochablej telesnej schránke a premáhaním sa ráno zobudiť a myslieť.
Povojnový príbeh kombinovaný s vojnovým a predvojnovým stál autorku niekoľko rokov rešerší.
Je ozaj excelné ako autorka dokázala tak ladne skombinovať osudy troch generácií bez toho, aby ste sa v príbehu čo i len raz stratili.
Elsa, Hana, Rosa, Mira.... tieto ženy vám zostanú v pamäti dlho.
Kniha na začiatku opisuje vypuknutie epidémie týfusu vo V. Meziříčí v roku 1954. Autorka v jednom rozhovore spomína, že toto obdobie chcela v knihe zachytiť, pretože jej utkvelo v pamäti z rozprávania svojich príbuzných.
Mrazilo ma až v kostiach, keď som čítala, že oznámenie o stave rodinných príslušníkov bolo kvôli karanténe hlásené cez obecný rozhlas. Dozvedieť sa v strede ulice, že vám blízka osoba zomrela, je ..... mrazivé.
Výborná kniha. A tak isto výborná myšlienka jednej z postáv:
“O minulosti musíme vedieť čo najviac, aby sme stále neopakovali tie isté chyby. Jednotlivé udalosti spolu súvisia, zapadajú do seba a vyúsťujú do ďalšieho diania. Iba pochopenie súvislostí je cestou, ako sa môže ľudstvo pohnúť do predu.”
