Zábavné i poučné Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Moje aktivity
Ďalšia z nádherných kníh pre deti od talianskej autorky a tie ilustrácie...no jedna báseň. Hoci už nespadám do cieľovej kategórie, knihu som si veľmi rada prečítala a potom len povzdychla, že škoda, že sme takéto knihy nemávali pred 20, 30 rokmi :)
Rozkošná, vtipná, milá a tak pravdivá knižočka o živote každej maminy. Ja osobne som ju kúpila ako vianočný dar novopečenej mamičke a jej radosť ma úplne uchvátila. Knižôčka zaujala, potešila, rozosmiala i rozplakala slzami šťastia :)
"...no uvažujem, či sa ozaj dá nazvať šťastím, keď nájdete niekoho, s kým vám srdcia bijú v jednom rytme, a potom ho stratíte."
Veľmi pekný príbeh o snoch, túžbe, strate, nádeji, mágii, viere a nachádzaní, ktorý ma očaril už od prvých strán. Strážkyňa šťastných koncov bola presne tou knihou, od ktorej sa nechcete odtrhnúť a čítate ju do druhej hodiny v noci a ráno vstávate s myšlienkou, čo sa ďalej deje v živote Rory a Soline a čítanie je vaša prvá ranná činnosť nahrádzajúca aj horúcu kávu. Musím ale priznať, že tento pocit som mala do troch štvrtín knihy, ktoré boli krásne a ľahko napísané, dej sa neustále posúval a poznačený bol tajomnom, postupným stupňovaním a neustálym prekvapením. Sklamala ma však časť, kedy sa naši hrdinovia dozvedia o tom, kto žije, nežije a čo sa vlastne stalo. Čakala by som rovnako prepracovanú časť, sondu do mysle a duší minimálne hlavných hrdiniek a vôbec by mi nevadilo, ak by bola kniha tým pádom o sto či dvesto strán hrubšia, ale stálo by to za to a kniha by tak bola dokonalá. Z daného dôvodu odo mňa nemá plné hviedzičkové hodnotenie, ale dala by som jej 3,5 - 4 hviezdičky, pretože podľa môjho názoru má príbeh potenciál byť o kus lepší ;)
"Nahovárame si to, čo chceme počuť. No keď pravda napokon príde a nie je taká, ako sme dúfali, dali by sme čokoľvek za to, aby sme sa vrátili do čias, keď sme čakali a mali sme aspoň štipku nádeje."
Ak ale hľadáte oddychovú, romantickú knihu, nie presladenú, ale príjemne podčiarknutú témou lásky a máte radi šťastné konce, skúste si tento titul prečítať :)
"Existuje žiaľ horší ako smrť, je to žiaľ, keď žiješ svoj život polovičato. Nie preto, že nevieš, čo mohlo byť, ale preto, že to dobre vieš."
"Túto knihu napísal Ružomberčan? A fantastika?" Priznám sa, že spočiatku som nevedela, čo mám od príbehu Janka Gálika očakávať, nakoľko fantasy literatúra nie je moja šálka kávy, alebo som si teda myslela, že nie je :) Kniha ma veľmi milo prekvapila, zaujala, miestami šokovala, ale čo najpodstatnejšie, podnietila zamyslieť sa nad tým, čo sa aktuálne deje v spoločnosti, ako sa my ľudia správame, ako nás dokážu spútať a ovplyvniť názory a myšlienky iných ľudí, že to najlepšie a ideálne, bezchybné nemusí byť vždy to pravé, že svet nemôže byť dokonalý a práve tá nedokonalosť je krásna a robí nás jedinečnými a že jedinečné miesto má láska, tá dokáže zmeniť, pomôcť i zachrániť.
"Milke od prekvapenia priam žiarili oči. Všetci to poznáme, želanie je otcom myšlienky. Ešte zaujímavejšia je druhá časť: myšlienka je matkou činu. A nie sme náhodou vo svete myšlienok? Čo keď sú tie naše také silné, že sa pretvoria na činy, a čím viac si niečo želáš, tým väčšiu moc máš? ...Myšlienkami dokážeme meniť tento svet. Samozrejme, aj on. Tieto zmeny môžu spolupracovať, alebo proti sebe bojovať. Buď tvoria, alebo ničia."
Je pravdou, že príbeh sa odohráva v školskom prostredí, ale myslím si, že zaujme nielen pedagógov, žiakov a ich rodičov, ale aj širokú verejnosť. Aj vďaka tomuto príbehu som si zároveň viac uvedomila, že by sme si knihy nemali škatuľkovať a vyberať podľa žánrov. Áno, má to vniesť poriadok do množstva literárnych diel, pomôcť ich zaradiť, ale možno tak prichádzame o zaujímavé príbehy len preto, že si povieme, že fantastiku nemám rád. Určite dajte tejto knihe šancu, je výborná :) Už teraz sa teším na ďalšie dielo slovenského autora Janka Gálika.
P.S. Možno ani netušíte, ale autor je učiteľom a vyučuje matematiku s telesnou výchovou. Podľa mňa mohol byť pokojne spisovateľom, má na to talent ;)
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
"Nelietaj vysoko, nie každý, kto sa na teba vyserie, je tvoj nepriateľ, nie každý, kto ťa zo sračiek vytiahne, je tvoj priateľ, a keď si v sračkách, drž hubu."
Moja prvá a podľa dojmu zrejme nie posledná "Banášovka". Názory na toto dielo sa rôznia, čoho dôkazom sú aj rôzne hodnotenia na tejto stránke. Mne osobne sa "Karneval krýs" páčil. Zaujímavý a v mnohým momentoch tak pravdivý pohľad na dejiny Slovenska, politické dianie, ktoré ovplyvňuje život každého človeka, či už chtiac, alebo nechtiac. Sprvoti som čakala v knihe viac politiky, možno detailnejšie vykreslenie situácií, ale nevnímam to ako nedostatok. Z knihy mám dobrý dojem, zaujala ma, v niektorých momentoch rozosmiala, pri čítaní vybraných strán som si povedala – "toto je fakt pravda". Kniha je podľa mňa zrkadlom dnešnej doby a nás Slovákov a našej nepoučiteľnosti a naivity, resp. optimizmu a nádeje na lepšie zajtrajšky. Čo sa mi ale zvlášť páčilo, že do bezútešnej situácie autor vložil nádej a záver je....veď si knihu prečítajte sami ;)
"Začal chápať systém žumpy, v ktorom čím je niekto vyššie, tým väčšie výkaly stretáva. Najväčšie sú vzájomnej pospájané a pečené, vôbec im neprekáža, že sú z rôznych zadkov, tvoria pevnú, solidárnu škrupinu. Žumpu môžete vyťahovať akokoľvek, s klesajúcou hladinou klesajú aj ony, pokles na dno ich vzájomnú solidaritu upevní, vedia, že na svetlo pravdy vytiahnu len riedke. len keď sú na dne, v pochopia, ako veľmi sa potrebujú. Čím je špina v žumpe dlhšie, tým je odolnejšie a solidárnejšie. Keď do žumpy nalejete čistú vodu, bude to stále žumpa. Žumpa smrdí, ale väčšina si zvykla a vie s tým žiť. Tí, ktorým smrad vadí, to však odmietajú a nevzdávajú sa."
"Zatiaľ čo mu dav prevolával na slávu, Gustav Eiffel poskladal papiere s príhovorom a sám pre seba zašepkal, ako keď človek vyšle za spomienkou vzdušný bozk: "Má tvar veľkého A."
Kniha zaujímavým spôsobom odkrýva pozadie výstavby skvostu architektúry a symbolu Francúzska – známej Eiffelovej veže. Ako naznačuje už podtitul či krátky popis knihy, nejde o titul opisujúci architektonické a konštruktérske detaily stavby, i keď ich v knihe pár je :) Pre príbeh je príznačná ľudskosť, človečina, príbeh lásky, zrady i vydierania a ako sa práve tie podpísali pod vznik Eiffelovej veže. Kniha je podľa mňa pekne napísaná, zaujímavá s romantickým nádychom, nenáročná a ideálna na jesenné či zimné večery. Osobne mám ale radšej knihy náročnejšie a prepacovanejšie, preto som z tejto nebola úplne "paf" a moje hodnotenie je 4 hviezdičky z piatich, ale kniha zostáva súčasťou mojej knižnice a verím, že sa k nej v budúcnosti ešte vrátim :)
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Už keď som v minulosti siahla po diele Patrika Hartla, hneď som sa zaľúbila a som rada, že tento pocit vydržal až doteraz :) Osobne sa mi kniha "15 rokov lásky" veľmi páčila a prečítala som ju na jeden dych. Poznáte predsa tie chvíle, kedy musíte utekať do práce, variť obed, ísť spať...ale neviete sa od knihy odtrhnúť? Presne toto som zažívala pri spomínanom titule :) Príbeh kaderníka, ktorý dostal od života do daru dvojičky, ktoré tak celkom nie sú jeho, očarí štýlom písania, krásnym plynutím deja, prekvapivými i nečakanými životnými okamihmi. Podľa mňa to bolo príjemné, nenáročné čítanie na pookriatie duše aj tela, ktoré vo vás zanechá príjemný pocit a myšlienku, že život je nevyspytateľný, prekvapivý a veľmi rýchly, a preto si ho treba užívať plnými dúškami :)
Pútavý, silný, založený na skutočných udalostiach, emotívny a dojímavý – aj týmito slovami by sa dal opísať príbeh "Nemecké dievča neplače". Od momentu ako som začala knihu čítať, nevedela som prestať. Knihu som doslova zhltla a v závere si poplakali, akí sme my ľudia zlí a neľudskí a ako osud/Boh/vesmír dokáže zariadiť, aby všetko napokon zapadlo do seba ako skladačka a prinesie nám aspoň trošíčka šťastia a radosti v inak náročnom živote.
Okrem samotného príbehu som veľmi vďačná autorke, že nám priblížila spolok "Biela ruža", sama som o ňom počula vďaka tejto knihe prvýkrát. Podľa môjho názoru je dôležité, aby sme na minulosť nezabúdali a ak sme ju nezažili, aspoň sa o nej snažili niečo dozvedieť a následne sa poučili, vyvarovali chýb a boli medzi sebou láskavejší, ľudskejší a šírili viac dobra, pretože ako spomína Liesel v knihe, žiaľ: "dejiny sa ľahšie a zapamätateľnejšie píšu krvou," ale vojny, bolesť a zlo neprinášajú tomuto svetu nič dobré a trpia a umierajú pritom nevinní ľudia.
Knihu vrelo odporúčal. Trošíčka mi vadil záver, čakal by som ho prepracovanejší (na mňa viac fabulácie než by som očakávala), ale inak hodnotím knihu na 5/5. Vydarený kúsok :)
