Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Knihomoľka srdcom i dušou s až biedne málo časom na čítanie. Slová však milujem a nedá sa ani vyjadriť, ako veľmi zbožňujem dobré zápletky, kvalitné opisy a nezabudnuteľné zážitky.
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Úprimne som sa do tejto knihy musela púšťať na dvakrát, lebo prvý raz som nebola schopná sa dostať ďalej ako na dvadsiatu stranu (doslova). Opäť som jej dala šancu až o rok neskôr a nemôžem povedať, že by som to ľutovala.
Veľmi dlho som sa nevedela rozhodnúť, aké mám z knihy vlastne pocity. Niektoré veci mi prišli príliš unáhlené, niektoré skoro vôbec rozvité, niektoré nevysvetlené. Prvých cca 200 strán som sa do čítania musela prehovárať - vždy mi to zabralo dobrých 20 strán, kým som bola schopná sa do príbehu opäť vžiť a užiť si ho. Drvivú väčšinu knihy ma postavy ani nezaujímali - len dej a to, ako to celé nakoniec vyvrcholí.
Pri postave Zélie by som uvítala jej pocity viac do hĺbky. Nevravím, že vôbec neboli rozobraté, ale miestami mi tam toho chýbalo ešte viac, aby som ju úplne pochopila a dokázala sa s ňou zžiť - takto bola pre mňa len postavou, ku ktorej som si dlho nevedela vytvoriť žiadny vzťah.
Z Inana mám veľmi zmiešané pocity. Na začiatku pri prišla jeho a Zéliina nenávisť priveľmi drsná, neopodstatnená (alebo opodstatnená bola, len, opäť, by som prijala rozpísanú príčinu a nie len holé tvrdenie). No postupne som sa ju naučila pochopiť - lenže vtedy v priebehu niekoľkých strán (ani nie 30) sa Inanov pohľad na Zélie a jej ľudí úplne zmení, dokonca sa do nej začne zamilovávať. Chápem, prečo to autorka urobila, aj dôvod na to, no zase mi to prišlo príliš unáhlené v pomere s tým, ako bytostne sa tieto dve postavy pred tým neznášali. A keď som si nakonci myslela, že som Inana pochopila, zase sa jeho chovanie úplne zmenilo a ja som už nevedela, či čítam o tej istej postave.
Amari spoločne so Tzainom som mala asi najradšej. Mám pocit, že predovšetkým Amari prešla veľkou osobnostnou zmenou. Jej kapitoly ku mne najviac prehovárali, jej vnútroný boj aj hľadanie odvahy mi boli veľmi blízke. Jej osobnosť nie je tak veľmi vyhrotená a drsná ako Zéliina či Inanova, no možno práve to sa mi na nej tak páčilo.
Konečne som prečítala YA fantasy knihu, kde hlavná hrdinka nie je sirota bez súrodencov. Zéliin vzťah k jej otcovi aj k Tzainovi sa mi nesmierne páčil. Nemyslím, že by som v tomto žánri čítala knihu, čo by tak dobre vystihovala súrodeneckú lásku (hlavne po tom, čím si obaja v detstve preskákali) a autorku za to milujem.
Posledných približne 150 strán bolo presne to, ako mala kniha pre mňa vyzerať celý čas. Konečne som sa začala zaujímať o postavy, ich osud. Konečne mala kniha tie grády a wau efekt, pre ktorý si ju ľudia toľko pochvaľujú. Konečne som dostala opisy pocitov zo strany Zélie aj Inana, ktoré som potrebovala a vďaka ktorým som si k nim bola schopná na poslednú chvíľu vytvoriť ako-taký vzťah. Napriek tomu, že som nemala veľa času som týchto posledných 150 strán prečítala v priebhu jedného dňa. Zúrivo som obracala stránku za stránkou, kniha ma nechcela pustiť. Jediná vec, ktorá ma mrzí, je, že toto neprišlo skôr - ako čitateľ som musela čakať takmer celú knihu, aby som dostala šancu si ju zamilovať.
Konečné hodnotenie sa kolíše niekde medzi 3 a 4 hviezdičkami (hlavne pre pokrivkávajúci začiatok), no koniec mi toho dosť vykompenzoval, takže sa viac prikláňam ku 4 :)
