

prečítané od r. 2020 ❤️ Prečítate na zariadeniach:
Nie je možné meniť veľkosť písma, formát je preto vhodný skôr pre väčšie obrazovky.
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na zariadeniach:
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na:
Neprečítate na:
Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profil
Roberta Harrisa som objavila náhodou, Vaterland bola mojou prvou (a rozhodne nie poslednou) knihou od tohto autora. Nebola to síce kniha, ktorú by som nebola schopná odložiť z rúk, ale myseľ mi počas dňa zamestnávala aj napriek tomu, nakoľko sa jedná o detektívku. A že som teda bola poriadne zvedavá, ako sa klbko bude postupne odmotávať a čo nájdem na jeho konci!
Dej je zasadený do jedného aprílového týždňa roku 1964 - Veľkonemecká ríša tiahnuca sa od Francúzska po Ural prekvitá, národ sa chystá na oslavy 75. narodenín führera a zároveň na návštevu amerického prezidenta v snahe obnoviť vzťahy oboch krajín pomocou politiky détente. Priam idylka, keby len nenašli to telo...
Prípadu sa ujme kriminálna polícia, vyšetrovatelia Xavier March a Max Jaeger, znenazdajky im ho ale odoberie gestapo. March sa rozhodne konať na vlastnú päsť, niečo mu tu nehrá. Pribúdajú dokumenty o ďalších vraždách a zdá sa, že nebohí majú veľa spoločného. Akoby vedeli o niečom, čo môže poškodiť povesť celej ríše, preto bolo priam potrebné vtáčika nielen zavrieť do klietky a pristrihnúť krídla ale vyslovene umlčať a predhodiť mačke. Lenže komu môže March veriť, keď on sám je sturmbannführer a vie, ako veci chodia - a že je lepšie nestrkať nos do vecí, do ktorých sú zainteresovaní tí najmocnejší? No jeho túžba po pravde je silnejšia a od istého bodu už niet cesty späť. Veď čo môžeš stratiť? Česť alebo život.
Skvelá, skvelá, skvelá! Úprimne, ako maturanta z dejepisu a človeka, ktorý chce históriu študovať aj ďalej, ma kniha neskutočne bavila. Ten pocit, keď máš už aké-také vedomosti zo zákulisia, je na nezaplatenie. Išlo o alternatívnu históriu, do roku 1942 o fakty, ale aj potom o veľmi pravdepodobné vyobrazenie „čo by bolo, keby Tretia ríša vyhrá 2. svetovú vojnu". Nemôžem povedať, že som si postavy, okrem Xaviera (a jedného archivára, ktorý sa tam na chvíľu mihol), nejako zásadne obľúbila, pretože by to bolo tak trochu choré - ale musím uznať, že aj tí ostatní SS-áci, patológ, Marchov syn, a ďalší boli opísaní veľmi dobre. V knihe je aj jemná romantická linka, taká akurát, pasovalo to tam ako brusnice k syru (kto to má rád, si to užije, kto nie, vadiť mu to nebude, ale ak si hladný, prežiješ aj to). Ospravedlňujem sa všetkým bezlaktózovým a vegánom, ale chápeme sa ????
Nuž, vďačná som, že mi v tom malom kníhkupectve na Masaryčke padla do očí za polovičnú cene.
Harris, vidíme sa nabudúce!
Úspech je ísť od jedného neúspechu k druhému a nedať sa odradiť.
