Moje knižné darčeky Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Ja som ja.
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Moje knižné darčeky Moje aktivity
zameranie príbehov je pomerne široké, odzrkadľujú veľkú škálu pocitov, od smutných, mrazivých, šialených, melancholických až po vtipné a úsmevné.
autorka situuje príbehy do Francúzska a zameriava sa na všedné i menej všedné osudy ľudí. Ide v nich však predovšetkým o vzťahy a potrebu lásky či uznania, na ktoré sa v tejto dobe plnej egoizmu pomerne často zabúda.
Kniha básní je rozčlenená do troch svojbytných celkov. V prvom z nich, Terra intacta (Nedotknutá zem), sa autor stáva nezaujatým pozorovateľom a z tohto všeobecného hľadiska podáva príbehy rozličných postáv, a tiež zachytáva premeny krajiny či obrazy miest, ktoré navštívil. Druhý celok, Na ľavo od nej, odráža nestálosť a komplikovanosť vzťahov medzi mužom a ženou, o čom napovedá i samotný názov tohto cyklu. Tretia časť, Na opačnej strane tváre, je zameraná najmä na intímnu stránku lyrického subjektu. Básnik týmto spôsobom prechádza od vonkajšieho k vnútornému priestoru, cez vrstvy generalizovaných obrazov preniká k súkromným.
Beňo sa hlási k odkazu Konkrétistov nielen formou zmyslovej metafory, ktorú uplatňuje, ale i určitými cielenými odkazmi na ich tvorbu – veršom „nestrávené korenie v slabinách“ (s.48) tak vytvára alúziu na Ondrušovu zbierku Mužské korenie.
Obraz krajiny, či už ako primárny, alebo sekundárny motív, zjavne dominuje celej zbierke. Spätosť človeka s prírodou je vyjadrená najmä prelínaním sa ľudských a prírodných atribútov – „splývam tým so stromami / v zelených nohaviciach / sú rozkročené do neba“ (s. 58). Nemenej zaujímavé je aj stvárnenie ženského lyrického subjektu, ktoré sa pohybuje v pomerne širokej škále od spodobenia v krehkej slamienke až po démonickú bytosť Lilith, nesúcu v sebe negatívny aspekt. Ženský element tak neprináša do vzťahu len spaľujúcu vášeň („keď ma sýtiš svojím ohňom“, s.44), ale stáva sa v rovnakej miere aj zraňujúcim, páliacim plameňom – „spaľujúco bdieš na peľasti / svieca sama pre seba“ (s.34). V značnej miere sa v zbierke vyskytuje tiež motív času, autor neraz naznačuje jeho plynutie prostredníctvom hodín či letokruhov, nevšedne prepája i motívy súvisiace s hudbou – „každodenné allegro / mi prehlbuje / notové čiary na čele“ (s.58). Príznačnou črtou tvorby Romana Beňa sa stáva epiteton, básnický prívlastok, ktorý bližšie určuje konkrétny objekt a dodáva mu špecifický ráz. V rovnakej miere básnik uplatňuje personifikáciu či antropomorfizáciu, čím abstraktá a neživé objekty nadobúdajú ľudské atribúty – „ufňukaná jeseň si kľakla / na mokré kolená“ (s.49). Alúzie na Bibliu dotvárajú a obohacujú významovú rovinu básní (Ichtis, Drevená omša, Mea culpa). Dôsledné uplatňovanie voľného verša poskytuje dostatočne otvorený priestor pre rozvíjanie originálnej metaforiky. Beňo kumuluje významy nielen prostredníctvom asociácií, ale aj využitím polysémie a hry s jazykom – „slnko je zamknuté / na jeden západ“ (s.43). Jednotlivé texty tým nadobúdajú hneď niekoľko aspektov – vrstiev, ktoré je potrebné odkryť, aby sa čitateľovi otvorili básne vo svojej plnosti. Názov zbierky Vrstvenie teda vôbec nie je náhodný...
