

Môj wishlist Prečítate na zariadeniach:
Nie je možné meniť veľkosť písma, formát je preto vhodný skôr pre väčšie obrazovky.
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na zariadeniach:
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na:
Neprečítate na:
Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilMôj najobľúbenejší literárny žáner je politika/politológia, poprípade politické monografie a podobne. Pretože verím, že ak človek chce ísť raz voliť, je povinný mať aspoň základný prehľad o fungovaní štátu a o volebných kandidátoch. Miestami sa to síce ťažko číta, avšak aj to je bohužiaľ naša politika.
Asi najlepšia monografia, čo som čítal, naozaj. Zo začiatku som nemal veľké očakávania, pretože kniha sa začína Ivetkiným osobným životom a mňa skôr zaujíma oblasť politiky. Avšak čím viac som knihu čítal, tým viac to všetko do seba zapadalo a neskôr som sa dočkal aj jej politického života. Kniha je plná jej múdrostí, inšpirácií a motivácie. Vskutku som ani nemal pocit, že čítam slovenskú politiku, ale nejakú knihu o sebarozvoji. Okrem odhalenia zákulisia našej prvej (a dúfam, že nie poslednej) premiérky ma kniha donútila zamyslieť sa nad sebou. Je plná rôznych múdrostí a výrokov, ktoré som si zobral k srdcu.
Naozaj, klobúk dole, paráda!
Kniha mi zobrala dych. Kompletne uzavrela vplyv Smeru a napojených mafiánov okolo neho na štát. Avšak najviac emócií vzbudil záver publikácie. Nechutné kauzy a činy okolo Kočnera a Bödöra ma prinútili sa pri tom pozastaviť. Z tohto dôvodu musím povedať, že knihu neodporúčam pre čitateľov so slabším žalúdkom. Čerešničkou na torte bola posledná kapitola, ktorej názov je inšpirovaný jedným významným dielom z obdobia socializmu podobného žánru, ktoré nebudem prezrádzať :-), v závere knihy z nej uviedol úryvok, ktorý maximálne sedí aj na dnešnú politiku.
Na druhú stranu sa mi nepáčilo, že fotografie sú nevhodne umiestnené. Napríklad ak bola rozoberaná téma kauza štátneho Tiposu, tak k nej bola uvedená fotografia súvisiaca s vraždou Jána a Martiny. Inak nemám čo iné vytknúť.
Na úvod sa musím priznať. V čase písania tejto recenzie mám 19 rokov a po prvý krát som prečítal túto knihu, keď nám ju naša triedna učiteľka na strednej škole darovala k maturite na rozlúčku...
Aj keď je kniha obsahom a najmä množstvom ilustrácií prispôsobená mladším čitateľom, mám pocit, že je určená pre ktorúkoľvek vekovú kategóriu. Ukazuje nám, že sa netreba v živote báť klásť otázky, aj keď možno bizarné. Taktiež cez vzťah autor - Malý Princ kladie dôraz na spolupatričnosť a sympatiu. Avšak za mňa je najpodstatnejšia hlavná myšlienka diela. Hodnota majetku alebo ľudí je subjektívna. Pre niekoho to môže byť obyčajná kvetina, pre niekoho zmysel života.
Nečakal som, že si z tohto diela odnesiem tak veľa. Vrelo odporúčam si prečítať túto hodinovú záležitosť komukoľvek. :)
Jedna z najkomplexnejších kníh, čo som čítal. Autor fakticky a až do enormných detailov opísal fungovanie strany Smer. Často som sa medzi tými menami strácal - na každej stránke je ich aspoň desať. Miestami je ťažké vnímať tie vzťahy medzi osobami, ako keby som čítal rozsiahly román. Preto knihu neodporúčam ľuďom, čo sa do politiky až tak nerozumejú. Avšak klobúk dolu autorovi.
Neviem kde začať. Bárdy sa touto publikáciou prihovoril čitateľom najviac zo všetkých jeho predošlých. Cítim z nej jemný odklon od objektívnej žurnalistiky ako sme u Bárdyho zvyknutí, avšak o to viac je osobnejšia a poskytuje priestor na zamyslenie sa. Výborne prepája politiku s každodenným životom - o tom svedčia aj názvy kapitol. Dozvedáme sa niečo aj o autorovom detstve, čiže určite pôsobí aj nostalgicky pre starších čitateľov vyrastajúcich za socializmu.
Aj keď kniha veľmi neprináša informácie o politike (skôr by som ju charakterizoval ako kolekciu esejí), slúži skôr ako čerešnička na torte pre čitateľov Bárdyho tvorby.
Úspech je nebezpečný. Človek začne kopírovať sám seba a to je riskantnejšie ako kopírovať iných... nevzíde z toho nič nové.
