Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilMoje aktivity
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Knihy Carstena Henna som obdivovala. Až doteraz.
Listy na desiatovom papieri sú - ako je u neho štandard - maličká knižka. Napriek tomu som ju čítala asi tri mesiace.
Kati mala náročné detstvo. Otec sa jej od ôsmych rokov vyhýbal, matka - ako zisťuje až po jej smrti - jej riadila celý život. Doslova.
Znie to ako prísľub zaujímavého príbehu. Pridajte ale divného strýka, ktorý na svojom pozemku prevádzkuje self-made múzeum Arktídy a mimo iného tam chová losa, hlavnú hrdinku, ktorá vyjadruje emócie tak, že ich píše vo forme listov na desiatový papier a adresátovi ich osobne prečíta, bezdomovca, s ktorým sa dá dokopy, a množstvo naivných rozhovorov.
Mám dojem ako keby autor zobral všetky svoje nápady na budúce knihy a tak nejak, aby to držalo pokope, ich pozliepal. Občas naivnými dialógmi, občas odbitím dôležitého kontextu jednou vetou.
Myšlienky sú tam pekné, ale cesta od jednej k druhej bola pre mňa veľmi náročná - a nie v dobrom slova zmysle.
Ak si chcete od pána Henna niečo prečítať, oveľa viac odporúčam Pekára a vôňu príbehov.
Po precitani recenzii a tom ako skoncila predchadzajuca kniha, som sa velmi bala, ze touto sa tak lahko nepreluskam alebo sa mi vobec nebude pacit. Je to naopak! Neviem sa od nej odtrhnut a o tomto prostredi a kontinente by som si najradsej poprosila celu samostatnu sagu :)
Podla mna si autorka s pribudajucimi knihami zasadne vycibrila styl pisania. Ocenujem tiez, ze je to menej "sadisticky bojovne" ako niektore z predchadzajucich knih. Takze mna iba mrzi, ze uz citam posledne strany :(
V teoretickej casti mi pride ako keby uplne zabudli komu je kniha urcena (mamam, ktore su v strese a chcu poradit). Namiesto toho, aby tam boli jasne napisane odporucania a tipy, tak sa rozpisuju o oxalatoch a podobnych pojmoch ako keby potrebovali dokazat, ze tomu rozumeju. Ja im verim, ze tomu rozumeju, preto som si tu knihu kupila a chcem rady! :) Zopar ich tam je, ale su velmi hlboko schovane v teoreticky textoch. Chyba mi tiez prehladna tabulka postupneho zavadzania zloziek potravy, ktoru by si clovek mohol odfotit/prefotit a "vycapit" doma, aby to mal stale na ociach, ked premysla, co dalej varit.
Co sa tyka receptov, su celkom rozmanite, ale ich rozdelenie aj prepojenie s teoretickou castou su casto matuce. Napriklad cervena sosovica sa nemusi namacat a v recepte ju namacaju 30 minut. Alebo zelenina s ovsenymi vlockami raz je a raz nie je bezlepkove jedlo.
Dobra doplnkova kniha pre inspiraciu "co dalej varit". Ale ako prvu knihu o tejto teme ju vystresovanym maminam neodporucam.
