Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbení autori
Moje aktivity
Keďže sa dej odohráva v 80. rokoch minulého storočia v západnom Nemecku, mnohým po štyridsiatke bude Friederovo leto pripomínať leto, ktoré možno zažili, alebo o ňom aspoň snívali. Jazyk je poetický, kompozícia vzdušná, prehľadná.
Zaujala ma línia starých rodičov. Nevlastný starý otec - vážený lekár a vedec, presný na sekundy, prísny, chladný, stále pracujúci. Postupne však cítiť, že nejde len o jeho povahu. Je to človek generácie, ktorá vojnu a povojnové roky prežila tak, že sa naučila nehovoriť, necítiť nahlas, fungovať, pracovať, byť presný, užitočný a pevný. Povojnová trauma sa uňho neprejavuje plačom, ale disciplínou, workoholizmom a neschopnosťou empatie. Aj keď predsa sa pri vnukovi niečo pomaly v ňom rozpúšťa.
Silná je aj stará mama Nana. Aj ona si nesie vlastnú bolesť, stratu a povojnovú traumu, no nespracúva ju tvrdosťou. Skôr tichými ťahmi štetca, neustálym vracaním sa do minulosti, trpezlivosťou a schopnosťou zostať láskavým človekom aj po tom, čo jej vojna vzala veľmi veľa. Napriek nežnému dojmu vie náhle prekvapiť prudkou reakciou, keď zistí, že niekto nazrel pod pokrývku jej minulosti.
Väčšinu kapitol uvádza scéna z prítomnosti a flashbacky hlavného hrdinu nás vracajú do jeho spomienok. V závere sa tento kruh pekne uzavrie.
Ak poviem, že knihu odporúčam aj mladým zo ZŠ (8., 9. r.), čo naozaj odporúčam, budú po jej začítaní sa sklamaní. Nie preto, že by niečo v knihe nebolo v poriadku, ale preto, že to nie je jedlo, ktoré si vieme predstaviť. „Na, čítaj to! Určite sa ti to bude páčiť.“ im, prosím, nehovorme.
Skôr: Skúste to, trochu ochutnajte. Ešte ste také nejedli.
A buďte pri ochutnávke sami.
Nezadávajme im žiadne čitateľské denníky ani otázky typu: „No tak čo? Páčilo sa ti?“
Je to ich osobná vec a siahnu po nej, keď príde tá „ich“ chvíľa.
Za mňa titul určite vhodný do knižníc slovenčinárov 2. st. i knižníc ZŠ, SŠ. Viem si predstaviť diskusie o tom, aké to nie je jednoduché po žiadnej vojne. O vine a nevine, o krivdách, ktoré sa nedajú napraviť ďalšou krivdou, aj o tom, aké zradné je deliť ľudí len na „Nemcov“ a „Nenemcov“.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Odporúčam na hodiny literatúry či do školskej knižnice.
Čik je presne ten typ knihy, pri ktorej máte radosť, že vám prešla rukami. Výborne sa z nej číta nahlas napríklad na hodinách literatúry má svižné tempo, množstvo vtipných momentov (aj „umeleckých prostriedkov“, milí slovenčinári...) a situácií, ktoré prirodzene vyvolávajú reakcie a interakcie v triede. Zároveň však dokáže otvoriť aj vážnejšie témy a podnietiť zmysluplnú debatu. Šup do košíka, kto ju ešte nemá v školskej knižnici!
Mimoriadne pútavo ilustrovaný komiks Bratislavu v ňom spoznáte už na prvý pohľad. Známymi ulicami, námestiami či fasádami ikonických budov nás príbeh vedie po stopách vtedajších študentov. Až mám chuť ísť so žiakmi na tie isté miesta, preniesť sa do atmosféry doby a premýšľať nad tým, čo sa dialo vtedy a čo sa deje teraz. Dookola im opakovať, že nie sú „deti“, ktoré sa majú ísť domov učiť a nezaujímať sa o veci verejné. Že ani dnes to nie je o tom, že za všetko môžu tí ostatní a ja s tým už nič nenarobím.
Zaujímavý pre diskusiu je aj plasticky vykreslený psychologický rozmer hlavnej hrdinky. Spočiatku vníma dianie okolo seba len veľmi okrajovo na demonštráciu ide najmä kvôli chlapcovi, ktorý sa jej páči. No postupne, s každou ďalšou scénou, si uvedomuje, že nejde len o „romantický večer v uliciach“, ale o niečo oveľa dôležitejšie. Jej vnútorná premena je zobrazená jemne a uveriteľne a ponúka podnet na diskusiu o tom, ako a prečo sa človek začne zaujímať o veci verejné.
Za mňa skvelý materiál pre školy, triednické hodiny, občiansku náuku, dejepis či literatúru. Učiteľ dokáže otvoriť množstvo tém napríklad na dejepise si zobrať na mušku heslá, ktoré študenti skandujú: nechceme reaktor, lepšie bývanie pre študentov, demokraciu v školách, nepropagandistické učebnice… Je to priestor pomenovať, čo trápilo študentov v roku 1989 a porovnať to s tým, čo trápi mladých ľudí a zamestnancov školstva dnes.
Dôležitý je aj motív odvahy: títo mladí ľudia mohli zostať doma, ísť do kina alebo sa venovať sebe. Namiesto toho im záležalo na budúcnosti na tej vlastnej aj na budúcnosti krajiny. Lebo, ako si ustelieš, tak budeš i spať.
Titul Unesení je mimoriadne vhodný aj na hodiny literatúry (občianskej výchovy, informatiky) a, jednoznačne, do školských knižníc. Dá sa s ním pracovať vo viacerých vrstvách nielen ako pripomenutie toho, čo sa kedysi nesmelo, čo bolo nebezpečné alebo tabu. Výborne funguje aj pri prepájaní minulosti so súčasnosťou. Rovnako ako boli ľudia v totalite náchylní veriť propagande a nepýtať sa kto to povedal, odkiaľ to má a či je to pravda, podobný mechanizmus vidíme aj dnes pri šírení hoaxov. Práve táto paralela robí z komiksu hodnotný materiál pre diskusiu o kritickom myslení.
Učitelia ho môžu využiť pri porovnávaní informačných manipulácií v minulosti a dnes, pri práci s dobovými reáliami, pri otváraní tém slobody a občianskej odvahy, či pri vedení žiakov k tomu, aby si všímali zdroje informácií a premýšľali o ich dôveryhodnosti.
Určite odporúčam tieto knihy zaradiť do vyučovania na 2. stupni ZŠ (úryvky z 1. aj 2. dielu) a na SŠ - povinné čítanie (dejepis, slovenský jazyk, občianska výchova).
