Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Moje srdcovky
Moje aktivity
Autor vytvoril hneď dve absurdné postavy, sociálnych vydedencov, a predsa silné charaktery, zavalil ich neskutočným množstvom nevšedných situácií, spojených so svetovým dianím, pridal množstvo dejových línií, obklopil ich kreatívnou ľudskou hlúposťou, a potom sa na scénu dostane jeho obľúbená téma - výbušniny, pretože (toto nie je metafora) im hodí bombu pod nohy…
Keďže príbeh sa začína v 70. rokoch 20. storočia, nemusíte ho čítať s učebnicou dejín 20. storočia na kolenách, aby ste si naštudovali okolnosti, nebudete ani veľmi potrebovať mapu sveta, aby ste na nej prstom odmeriavali vzdialenosti a prechádzali trasy hlavnej postavy (tak, ako by ste možno robili pri čítaní Starčeka), autor ale zapojil pár politických udalostí, ktoré stojí za to poznať pre lepší čitateľský zážitok. A takisto, hoci zo začiatku sledujeme dva rozdielne životy v tú istú dobu, nemáte potrebu si pri „preskakovaní” spätne pripomínať, čo sa dialo o kapitolu predtým, autor to spravil za Vás. Dej má rýchly spád a nedovolí Vám ani na moment odtrhnúť zrak od strán, pretože by ste ešte prišli o nejaký z vtipov, nečakaný zvrat alebo výbornú pointu.
Na prvý pohľad útla knižka vyvoláva dojem, že pôjde o dáky typ motivačnej literatúry alebo aspoň detský príbeh. A predsa som ani na moment neoľutovala, že som knihu vzala do rúk a domov, pretože som sa práve vďaka nej zamyslela nad vecami, ktorým som doteraz sotva venovala pozornosť...
Hoci je Willow vykreslená ako nepochopená rovesníkmi a okolím, rýchlo si ju obľúbite vďaka jej zrozumiteľným a predsa hlbokým myšlienkam o svete a vzťahoch. Vyjadruje sa cudzími slovami, jej vety sú často stručné a bez rozsiahlych opisov, no garantujem Vám, že Vás jej logické spájanie súvislostí pobaví a nebudete mať problém predstaviť si dianie.
Autorka okrem Willow rozpráva aj z pohľadu dôležitých siedmich postáv v jej živote, ktoré majú zreteľne vykreslené a odlíšené charaktery, a počas knihy sa vyvíjajú, ovplyvnené smrťou dvoch ľudí a aj vlastnými výzvami. V knihe naozaj nenájdete veľa „akcie“, a vlastne ani veľa dialógov, ide skôr o opísanie ľudských pocitov počas rôznych situácií a vnímanie vlastností druhých. No hoci je ústredným bodom práve smrť rodičov, príbeh nie je depresívny a ani sa nebudete nudiť.
Zvyčajne sa o knihe nepovie, že je „krásna“, pokiaľ nemáme na mysli jej obálku, skôr povieme, že je „vtipná“, „napínavá“ či aspoň „zaujímavá“, no Šťastná sedmička je krásna aj obálkou aj obsahom a myslím, že sa k nej radi znova vrátite. Nie preto, že by ste na ňu už zabudli, ale pretože Vám dobre padne znova sa pozrieť na svet z Willowinej netradičnej perspektívy.
Kniha – tak ako naznačuje jej názov - je o pominuteľnosti vzácneho času, o tom, ako sa nesmieme nechať spútať minulosťou, akokoľvek radi by sme sa do nej chceli vrátiť. Príbehmi nám ukazuje, akú silu majú naše emócie a túžby, koľko toho vedia pokaziť unáhlené reakcie a ako sa stále dokážeme posúvať aj malými krokmi vpred.
Jednotlivé príbehy zákazníkov a zamestnancov kaviarne sa prepletajú, zo začiatku teda čitateľ môže mať problém s japonskými menami. Strohý štýl písania, časté opakovanie pravidiel a detailné opisy pohybov zase pripomínajú, že autor je dramatik, a táto „zbierka poviedok“ vznikla ako prepis divadelnej hry.
Napriek tomu je Kým vychladne káva hrejivé poetické dielo založené na čarovnej predstave, že môžeme napraviť svoje chyby a povedať nevypovedané tým, na ktorých nám záleží. Autor vložil to do ničím nezaujímavej reality tému cestovania v čase, a netrápi sa tým, ako by to mohlo fungovať alebo prečo je to tak. Kvôli útlosti knihy ani vy nebudete mať čas sa nad tým zamyslieť. Jednoducho nám predostrel dokonale fungujúcu realitu a je na nás, či ju prijmeme.
Kniha zachytáva život tejto neobyčajnej ženy – a to najmä tie časti, ktoré si ľudia bežne s jej menom a tvárou nespájali. Pozor - nie je to beletrizovaná biografia *tiché sklamanie*.
Hedy je sama rozprávačkou deja, o nej sa dozvedáme všetko potrebné, a keďže zápisky sú vo forme denníka, môžeme si spájať udalosti so svetovým dianím, keďže je obdobie vojny. Manželstvo jej otvorilo dvere k informáciám a vedomostiam, ktoré ju zaradili nad ostatné ženy, ale zavreli jej dvere ku slobode.
Hedy nemôžem poprieť bystrosť a intelekt, škoda len, že sa autorka často obmedzila na frázy "čítala som knižku o fyzike" a nejasne opísala aj zostrojenie jej vynálezu, ale venovala viac pozornosti šatám, šperkom a výzdobe miestnosti... Nie je predsa odkaz knihy to, že žena je omnoho viac než pekný zovňajšok?
