Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
písať knihy neviem, tak ich len kritizujem.
Obľúbené literárne žánre
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tak ako druhý diel. Vecné, objektívne, informatívne. Nepodfarbené žiadnou ideológiou. Skvelý zdroj pre štúdium našich dejín pre pokročilých laikov.
Miestami (veľmi zriedka a zväčša pri zahraničnej politike ) nutné doplniť chýbajúce informácie z iných zdrojov. Napriek tomu Slovenské Dejiny III ponúkajú dostatočne široký záber na pochopenie súvislostí udalostí našej histórie.
Kolísavá dynamika. Niektoré pasáže sú strhujúce, no tých je tu málo a trvajú veľmi krátko. Zato tých zdĺhavých, nudných je tu kopa. Autor napríklad nevenuje takmer žiadnu pozornosť vysvetleniu sci-fi prvkov, hoci dielo je sci-fi, či politickým frakciám, hoci sa snaží o politické dielo, za to však na tri strany opisuje ako hrdina kope jamu v piesku, lebo stratil batoh s vodou.
V diele sa prakticky nič nedeje. Teda nič zásadné. Až na jeden veľký zvrat, celá knižka pojednáva vlastne len o výsledku toho, čo sa pripravovalo dlho pred dejom Duny. Avšak dokonca aj tento podstatný zvrat, je dopodrobna opísaný hne´d na začiatku diela. Takže čitateľ vie čo sa stane. Kniha nemá žiadne napätie, žiadne tajomstvo.
Je úžasné, keď zdanlivo všedné udalosti, ktorými si hrdina prechádza alebo obyčajné veci, ktoré robí zrazu zapadnú do seba ako perfektná skladačka a čitateľ prežíva s hrdinami nadšenie s úspechu, či sklamanie z neúspechu. V Dune nič také nie je. Paulovi Atreidesovi sa všetko deje akoby pod nosom. Na všetko bol pripravený dlhoročným výcvikom už pred začatím knižky. On, ani žiadna z kladných postáv nespravia žiadne rozhodnutie, ktoré by akokoľvek posunulo dej. Možno náčelník púštnych ľudí, ktorý príjme Paula do kmeňa, ale aj to je len výsledok manipulácii, ktoré na planéte Arrakis splietali kňažky z rádu Paulovej matky.
Záporné postavy, hoci sa o nich celú dobu hovorí ako o úžasných manipulátoroch a konšpirátoroch, na druhej strane robia rozhodnutia, ktoré absolútne nedávajú zmysel dokonale napomáhajú vlastnej skaze. Vyslovene ignorujú významné indikátory zvratov, ktoré prídu. Či už ide o baróna a jeho silený nezáujem o národ, ktorý žije na území odkiaľ pochádza bohatstvo sveta, či Bene Gesaritky, ktoré milióny rokov čakajú na svojho Kwizats Haderacha, vedia presne aký by mal byť, a keď príde a je presne taký, tak si to nevšimnú.
Veľa ľudí a predajní na internete opisuje knižku ako filozofickú a politickú. K tej politickej stránke som sa v podstate vyjadril. Nič sa tu nedeje a politické rozhodnutia nedávajú zmysel. O filozofickej stránke knižky sa nedá ani polemizovať. Autor Duny neustále dokola cituje tisíckami rokov osvedčené pravdy. To nie je filozofia, to sú poučky. Nepomáha ani to, že ak jednu myšlienku vysloví, vzápetí ju potvrdí tým, čo sa následne stane v "deji". Napríklad povie hlbokú filozofickú myšlienku, že silný vždy porazí slabého, a potom silný cisár porazí slabých Atreidesovcov. Strašne filozofické.
Niektoré prvky fantastiky preto pôsobia nezmyselne. Niektoré vyslovené nezmyselné sú, ako napríklad prejav úcty púštneho národa, ktorý si nadovšetko váži vodu. Recykluje dokonca krv svojich mŕtvych, zabíja cudzincov nie z nenávisti, ale pre vodu. Ale prejav úcty nie je podanie ruky, či dar všemocného korenia, ale pľutie na zem.
Frank Herbert píše útržkovito, bez spojok a používa zbytočne veľa odborných slov, na opis bežných vecí. Ide teda o najhoršiu kombináciu vôbec. Nudný dej a ťažko čitateľný text.
Kniha je skvelá... ale ten preklad je strašný. Prekladateľka sa sama stráca v tom čo Herbert píše a myslí. Slová sú preložené správne no kontext sa stráca.
Knižka je písaná štýlom rozprávania historiek kamarátom v krčme. Oceňujem snahu autora vysvetliť slová v pezinskom nárečí, no toto nárečie je v jeho podaní veľmi nekonzistentné, niekedy blízke záhoráčtine, niekedy češtine, inokedy spisovnej slovenčine. Slovník obsahuje aj slová, ktoré nepotrebujú vysvetlenie ako napr kýbel, čo všetci vieme čo je, a takýmto slovám je venovaná polovica strany. Nehovoriac o tom, že často krát sú pojmy vysvetlené dvoma slovami, za ktorými nasleduje len ďalší krčmový vtip, či odkaz pre jedného z kamarátov autora.
How else would you describe a work that has both laid down the foundations of a genre and simultaneously defined it. There has not been a greater work of fantasy before Tolkien's The Hobbit and The Lord of The Rings and there has not been one since. Whether it is the sense of adventure and friendship, the fantastic places and magical creatures, the deep history behind the story or the realism of it all. Combined with the beautiful language the author uses, nothing surpasses J. R. R. Tolkien's work.
NA TO AKÁ BOLA TÁ PRVÁ DOBRÁ, JE TÁTO PRIEMERNÁ
V knižke treba neustále listovať tam a naspäť, aby si čitateľ utvoril celistvý obraz o dobe. V niektorých kapitolách som dokonca potreboval dodatočné zdroje, pretože informácie neboli celistvé. Slovenské dejiny II poslúžia ako základ k štúdiu slovenského novoveku, ale základ veľmi chaotický a neúplný, takže v konečnom dôsledku nedobrý.
Príklad:
Autor najprv opíše vládu Karola III., potom niečo zo spoločenských pomerov počas jeho vlády, potom vládu Márie Terézie a potom zvyšok spoločenských pomerov za vlády Karola III. spolu s pomermi za Márie Terézie. Toto je navyše ten jednoduchší prípad. Väčšina knihy sa totižto venuje stavovským povstaniam, kde sa historické postavy menia v jednom kuse, a spoločenské pomery sa opakujú vo veľmi podobných cykloch, takže je veľmi ľahké si ich pliesť.
Od odborníka, laicky, laikom. Knižka Lovci mamutov a tí druhí prevedie čitateľa základnými najstarších dejín nášho územia. Od paleolitu cez neolit, dobu bronzovú, železnú až po starovek. Od lovcov mamutov cez prvých roľníkov, obchodníkov s jantárom až po slovenských keltov, takzvaných Bójov. Pavel Dvořák opisuje najvýznamnejšie archeologické nálezy a poznatky, ktoré z nich archeológovia a historici získali. Opisuje ako boli objavené, akým ťažkostiam a prekážkam museli archeológovia čeliť a čo všetko sa z týchto nálezov dalo alebo nedalo zistiť. Pán Dvořák píše knižku spôsobom rozprávania, takže je veľmi vhodná pre laikov a dokonca aj mladších čitateľov. Aj keď sa vďaka takémuto prístupu knižka ľahko a dobre číta, osobne by som privítal viac mien historických postáv, alebo aspoň približných dátumov, rokov, aby sa dalo v jednotlivých kapitolách lepšie orientovať.
To change yourself, you need the willingness to change first and foremost. The book come second.
That said, this is a really good psychological book that may truly help you achieve self-improvement. It offers comprehensive explanation of how human mind works, it offers pieces of advice, example scenarios, it summarises key points in each chapter but the best thing about this book are the EXERCISES, that help you hone your emotional skills, find flaws and come to terms with yourself and your emotions.
Ako historiografická kniha nepostačujúca. Autor sa často míli v dátumoch, udalosti nesedia k panovníkom a miestami robí chyby aj v menách či geografii. Pri niektorých panovníkoch sa vôbec nevenuje ich životu alebo skutkom, opisuje okolnosti, ktoré sa panovníka či jeho obdobia vôbec netýkajú, alebo opisuje jeho predchodcu.
Historikovi začiatočníkovi či laikovi, na ktorých je táto kniha zrejme namierená, by som ju vôbec neodporúčal. Informácie v knihe sú útržkovité, nesúrodé, anachronické a často nepresné.
Na trhu sú oveľa lepšie publikácie s touto tématikou. Napríklad Kniha Kráľov.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Prvá knižka začala strhujúco o politike, o rannom vývoji štátu po rozpade impíria, logicky, prirodzene. Druhá knižka predstavila nepredvídateľnú premennú, ktorá tento prirodzený vývoj narušila. Tretia knižka je o tom, ako sa všetko vráti k prirodzenému vývoju, no vlastne sa zisťuje, že nič nebolo prirodzené a logické, všetko bolo riadené nadľuďmi z druhej Nadácie, ktorí ovládajú prvú Nadáciu. Knižka vlastne opisuje ako plán z prvej knižky, ktorý vznikol logicky na základe psychológie más a štúdia ľudských dejín, vlastne nemusí ani existovať, lebo druhá Nadácia dokáže ovplyvniť politický vývoj a chod dejín. Dozvedáme sa, že všetky úspechy z prvých kníh nemuseli vlastne byť ani predvídané, či prirodzené. (Ak by ste čítali pokračovanie trilógie zistíte, že aj samotný Hari Seldon je vlastne len nástroj nejakého superrobota.) V tejto knižke jednoducho génia ľudskej mysle nahradila skupina super-hypnotizérov, ktorých Asimov len len že nenazval bohmi.
Z knižky som mal veľmi fatalistický a nudný dojem, pretože hoci sa hrdinovia snažili voči týmto superľudom bojovať je zrejmé, že márne. Zvraty boli slabšie ako v prvých knižkách. Nie také šokujúce ani logické. Niektoré dokonca nelogické. Jeden konkrétny zvrat, o odhalení druhej Nadácie, sa v knihe zopakoval asi tri alebo štyrikrát. V porovnaní s prvou knižkou mi to prišlo o dosť slabšie.
