

Juraj Červenák Prečítate na zariadeniach:
Nie je možné meniť veľkosť písma, formát je preto vhodný skôr pre väčšie obrazovky.
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na zariadeniach:
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na:
Neprečítate na:
Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profil
Táto neveľká knižka je jeden z NAJ titulov, ktorý som za posledné roky prečítal. Je fascinujúca. Je odporná. Je vážna. Je humorná. Je o veľkej bolesti. O malých radostiach. A je aj o nádeji. Je o skúške ľudskosti, ktorú sme nezvládli. Je o zbabelosti i o obrovskej odvahe. Je spytovaním svedomia. Je o psoch, vojakoch, umelcoch, šoféroch, nacionalistoch. O vrahoch a o obetiach. O politikoch, o obyčajných ľuďoch, o novinároch. Je o Sarajeve, Goražde, Srebrenici, Mostare... Je otázkou, ako sa čosi také mohlo v modernej dobe, po skúsenostiach s dvoma svetovými vojnami, vôbec diať. Je výstrahou, že čosi také sa môže stať znova... Hoci aj zajtra.
"Někdo by měl začít řvát: Je to na vašem prahu, pánové! My jsme to odzkoušeli. Je to v lidském myšlení. Všude jsou zvrhlí lidé, a pokud je necháte vládnout, budete mít přesně to, čemu se v Sarajevu bráníme my."
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Vydavateľstvo Absynt zo Žiliny nepúšťa na trh celkom obyčajné knihy. A ani tú, ktorá skončila v mojej knižnici počas posledných Vianoc nemožno zaškatuľkovať do jedného žánru alebo ju označiť za nejakú literárnu klasiku. Titul Vrahovia mesiaca kvetov od reportéra a spisovateľa Davida Granna, ktorý v preklade Sama Marca uzrel svetlo knihomoľského sveta v roku 2020, je príbehom tak ojedinelým, ohurujúcim, prekvapivým a pútavým, až si čitateľ kladie otázku, či sa ozaj mohol tak odohrať. Nuž veru mohol. A aj odohral. Táto kniha je totiž skutočným príbehom. Nie inšpirovaným skutočnými udalosťami, ale priamym popisom toho, čo sa na začiatku 20. storočia dialo v Oklahome, v rezervácii indiánskeho kmeňa Osagov. Je to western, je to thriller a kriminálka s interesantnou zápletkou, je to literatúra faktu, sociálna dráma i smutná sonda do temných zákutí ľudskej duše, v ktorých sa skrývajú hriešna túžba po peniazoch, rasizmus či pýcha.
Veľkým plusom sú aj fotografie získané zo súkromných archívov, z múzeí alebo vyšetrovacích spisov, ktoré čitateľa ešte viac vtiahnu do atmosféry stretu dvoch svetov - zanikajúcej indiánskej civilizácie a rodiacej sa modernej Ameriky so všetkými jej vymoženosťami. Na pozadí tejto konfrontácie sa odohráva hrozivý kriminálny príbeh, ktorý prispel ku vzniku FBI pod vedením J. Edgara Hoovera. Jeho podstatná časť sa odohráva v rokoch 1921 až 1926. V okrese Osage County sa množia podozrivé úmrtia indiánov, ktorí sem boli odsunutí vládou v druhej polovici 19. storočia. Nebola to žiadna úrodná zem, skôr naopak. No Osagovia sa nesťažovali. Mali tu pokoj od bielych ľudí a mohli zachovávať svoje tradície. Ale potom...
Ale potom vyšlo najavo, že práve tu sa nachádzajú veľké ložiská ropy a z domorodých obyvateľov Nového kontinentu sa v krátkom čase stali jedni z najbohatších ľudí sveta. Len v roku 1923 kmeň zarobil 30 miliónov dolárov, čo sa dnes rovná približne 400 miliónom dolárov. Posledné miesto Ameriky s nádychom romantiky Divokého Západu sa začalo prudko meniť. Na prériách či v uliciach rozvíjajúcich sa miest ste mohli napríklad vidieť bizarné obrazy klasicky oblečených indiánov, ktorí akoby vypadli z obrazov Zdeňka Buriana, sediacich za volantmi automobilov a obývajúcich aristokratické vily v Pawhuske. Nečakané bohatstvo indiánov, ktorých mnohí bieli Američania stále považovali za podradnú rasu a tak sa k nim aj správali, znepokojovalo kongresmanov vo Washingtone, "civilizovanú" verejnosť aj dobrodruhov a zločincov všetkého druhu. Tí sem tiahli ako kedysi počas zlatej horúčky v Yukone a snažili sa nájsť spôsob, ako sa k rope a k peniazom za ňu dostať. A našli ho...
Cena, ktorú museli Osagovia za vlastníctvo ropných polí napokon zaplatiť, bola krutá a poznačila celé generácie príslušníkov kmeňa. Tí na takzvanú Vládu teroru nikdy nezabudli a pripomínajú si ju dodnes.
Autor knihy David Grann odviedol naozaj skvelú prácu pri spracovaní tohto tak netypického príbehu. Oživil prvý z veľkých prípadov FBI, prehrabal sa neskutočným množstvom materiálu, stretol sa s priamymi potomkami aktérov udalostí tej doby a skladal fakty kúsok po kúsku do uceleného obrazu, aby napokon zistil to, čo si počas vyšetrovania neuvedomili ani samotní vládni agenti. Že rozsah tragédie Osagov bol ešte oveľa väčší...
Za seba tento titul milovníkom literatúry určite odporúčam. Nie je to typické čítanie. Kniha sa nedá len tak zhltnúť za dva večery, ako nejaká beletria. Príbeh obsahuje dosť veľa mien, ktoré si treba utriediť a pamätať si, kto je kto a akú úlohu v udalostiach zohráva. Ale určite stojí za to. Hoci po jej dočítaní v nás možno zostane trpká príchuť, že sme sa ako ľudia za tých zhruba sto rokov nijako nezmenili a paralely s príbehom nájdeme aj v našom dnešnom svete.
Ak nejestvuje nič také ako šťastný koniec, nech sa príbeh skončí teraz.
