


Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profil
Kým sa do tejto knihy pustíte, treba si ešte raz pripomenúť, že je to zbierka poviedok od rôznych autorov a teda každý z nich pristupuje k zadanej téme po svojom. Jeden s humorom, ďalší s historickým kontextom, s tretím cestujeme do vzdialenej budúcnosti a ešte vzdialenejších svetov, štvrtý nakúka do psychológie... Čiže nie všetko nám musí sadnúť a celkom pochopiteľne asi ani nesadne. No musím povedať, že aj keď sa mi niektoré veci čítali ťažšie, remeselná zručnosť ich autorov a spracovanie myšlienky či deja poviedok boli vždy na dobrej úrovni, hodnej zaradenia do zbierky.
Takže čisto subjektívne, s istou námahou som sa musel prelúskať Smútkom pán Fermiho od Andreja Csina alebo Pobitým lesom od Dominiky Madro. Ich štýl mi až tak nesadol. Takým najslabším článkom zbierky je podľa mňa poviedka Koho Boh miluje, toho krížom navštevuje od Arpáda Soltésza. Neviem, asi až príliš z nej trčalo akési „protikresťanstvo“ a ani tá konštrukcia Deda Mráza, Santa Clausa a Ježiška spojená s násilím ma nepresvedčila. Pri poviedke s názvom Ako je.ú muchy II od Karola D. Horvátha sa mi zasa zdá, že tí, ktorí si neprečítali prvú časť poviedky v zbierke Slovensko Krimi, budú trošku v deji tápať. A zostanú ukrátení o lepšie pochopenie autorovho zámeru. Stávkou na istotu je tu pre každého fantasy knihomoľa Pavelkovej Dom splnených prianí so zaujímavým konceptom, Vrbenskej Klobouk z kůže leoparda alebo Založená duša od Juraja Červenáka, ktorý – priznám sa – je pre mňa vždy v rámci nejakej zbierky pridanou hodnotou a presviedča ma o kúpe knihy. Veľmi dobre som sa pobavil na Klimáčkových Štúrowcoch a keďže sa tam spomína Myjava, odkiaľ pochádzam, pridávam mu plusový bod navyše. A tiež na poviedke Vlaky, draci, strach a lebky od Jiřího Waltra Procházku. Slovami klasika – Ďalšia radosť vo mne! V zvýšenej miere ma zaujali Hudobníci od Martina Juríka z antických čias, Preklínačka od Lenony Štiblaríkovej s pekelným ponaučením aj Kyberočistec od Mareka Brenišina s krimi zápletkou vo svete pokročilých informačných technológii. Tu dávam plusový bod za ESET. ????
Takže ak by som to mal zhrnúť, ak patríte medzi milovníkov literárnej fantastiky v jej rôznych podobách a radi sa pozeráte na chrbty kvalitne spracovaných kníh s pridanou hodnotu vo svojich poličkách, nemal by tento titul vo vašej zbierke chýbať. Ide o kvalitne namiešaný poviedkový koktejl, v ktorom síce isté ingrediencie môžu byť trochu nevyvážené a nevychutnáte si ich všetky s rovnakou intenzitou, ale určite si na konečnom výsledku pochutnáte. Ešte jednou jeho výhodou je, že ho môžete exnúť naraz, ale aj si ho dávkovať po troške slamkou. Čo je možno ešte lepšie... Už teraz sa teším, čo ďalšie v rámci svojho projektu ešte Prešporské divadlo vymyslí.
Tieto reportáže by si mal prečítať každý, koho konflikt na Ukrajine naozaj zaujíma a nekĺže len po povrchu zjednodušených informácií či dokonca dezinformácii. Pútavé, reálne, z rôznych oblastí života. Plné smútku, ale aj odhodlania a nádeje.
Čítať viac
Archaicky pôsobiaci dizajn prebalu Hrobárovho almanachu evokujúci vzhľad kníh z dávnej minulosti je v ostrom kontraste so súčasným trendom graficky pútavých obálok snažiacich sa osloviť potencionálnych čitateľov z výkladov kníhkupectiev a môže sa medzi nimi ľahko stratiť. Ale výborne korešponduje s obsahom knihy, ktorý je originálny, pútavý a ľahko čitateľný. Mne teda sadol vynikajúco. Ide o príbeh s kriminálnou zápletkou odohrávajúci sa na konci 19. storočia vo Viedni. V meste plnom kontrastov a v čase, kedy sa rodili základy modernej kriminalistiky, ktorým nie všetci príslušníci polície dôverovali. Skôr naopak. Mnohí stále lipli na starých metódach, spoliehali sa vlastný úsudok, pozorovanie i dedukciu a používanie vtedajších technických vymožeností ich takmer odpudzovalo. Ich predsudky sa snaží vyvrátiť mladý inšpektor Leopold von Herzfeldt, ktorý do Viedne prichádza z Grazu a hneď sa stáva súčasťou vyšetrovania bizarných vrážd mladých žien, ktorých telá strážnici nachádzajú vo Wurstelprátri. Nezapíše sa však najlepšie, od začiatku naráža na múr nepochopenia a do konfliktov sa dostáva aj kvôli svojmu židovskému pôvodu. Mimochodom, konflikt, to je to, čo sa prelína celým dielom. Konflikt medzi starým svetom a pokrokom vo forme prvého elektrického osvetlenia, automobilov, bicyklov, fotoaparátov. Konflikt vyplývajúci z rasových, rodových a spoločenských predsudkov. Konflikt medzi poverčivosťou a pokrokom. Konflikt medzi životom a smrťou, medzi dobrom a zlom. Leopold na svojej ceste za lepším životom a profesijným presadením sa v hlavnom meste Habsburskej monarchie získava nečakaných pomocníkov. Kolegyňu Juliu, ktorá toho skrýva viac, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať a hrobára z hlavného viedenského cintorína, Augustína Rothmayera. Ten má tiež svoje tajomstvá, napokon asi ako každá postava v deji a jeho zápisky z almanachu pre hrobárov nás sprevádzajú celou knihou. Tvoria úvod ku každej kapitole knihy a vďaka nim sa chtiac-nechtiac dozvieme ozajstné hrobárske "chuťovky" týkajúce sa napríklad spôsobov pochovávania, hnilobných procesov ovplyvňovaných tak spôsobom smrti ako aj samotným uloženým tela po smrti do zeme alebo hrobky, o funkcii hmyzu pri rozklade mŕtvol a podobne. Mňamka, čo vám poviem... Čo sa týka samotného deja, ten nemá veľa vrstiev, ktoré by čitateľovi sťažovali orientáciu v príbehu, solídne odsýpa a dobre zachytáva atmosféru Viedne na prelome storočí. Postavy sú zaujímavé, ich konanie uveriteľné a až na pár drobností má svoju logiku. Vyšetrovanie vrážd je napínavé, postupne sa prelína s inými, nemenej hroznými prípadmi z oblasti mravnostnej kriminality a kladie pred inšpektorov otázky, či je za tieto zločiny zodpovedný vypočítavý sobášny podvodník, poverčivý sériový vrah, mysliaci si o sebe, že je lovec upírov alebo nitky vedú až do najvyšších spoločenských vrstiev. A čo s tým má spoločné kráľ valčíkov, Johan Strauss? Takže ak máte radi krimi, obľubujete historické prostredie a najlepšie sa cítite v sychravom jesennom počasí, keď vietor sfukuje posledné lístie zo stromov a z hmly za múrmi cintorína sa ozýva krákanie vrán, je táto kniha presne pre vás.
Bonus: Zistíte, že dielo s názvom Traktát o prežúvaní a mľaskaní mŕtvych v hroboch naozaj existuje.
Tento raz som k čítaniu knižnej novinky Juraja Červenáka pristúpil trochu inak. To znamená, že som Zakliaty kláštor neprefrčal pri pár posedeniach so stŕpnutými nohami na toalete, ale som si ju cielene nadávkoval na viac dní. Jednak preto, že to nie je žiadna "tehla" a bolo by mi ľúto, že ju mám za sebou a musím zase rok čakať na ďalší titul a tiež preto, aby som si ju viac vychutnal. A veru, nesklamal som sa. Keby mi ešte pred pár rokmi niekto povedal o obsahu knihy, že v nej vystupujú Divoký Bill Hickok, Pavol Dobšinský, maďarónsky zloduch z vyššej vrstvy, slovenskí hôrni chlapci, duchovia členov rytierského rádu a ide (aj) o poklad zo Svätej zeme kdesi na Gemeri, zrejme by som nad takým gulášikom len rozpačito zdvihol obočie a na uvedenú kombináciu čoskoro zabudol. Lenže ono to, kurníkšopa, funguje! A ešte ako! Pre mňa to malo pridanú hodnotu aj v tom, že som sa zhodou okolností toto leto Muráňom, Jelšavou, či Revúcou potuloval a vedel som si teda atmosféru sychravej jesene v týchto končinách celkom dobre predstaviť. Veľmi sa mi v knihe páčila napríklad westernová prestrelka pri kolibe - tú som si v hlave normálne premietal ako na kinoplátne a v záverečných pasážach na mňa požmurkával aj Indiana Jones. Keď k tomu pridám skvelé ilustrácie Miša Ivana, ktoré kvalitu kníhtlačiarenského diela posúvajú o stupienok vyššie a bonusík v podobe Jurajovho podpisu, nemám o čom. Je to celé skvelé tak, ako to je a teším sa na ďalšie príbehy z tejto série. Šarkan/Juraj, ideš! (y)
Čítať viac
„Ale ja nie som len zbierka symptómov. Nehoda mizerných rodičov a ešte miernejších chemických spojení. Nie som problém. Nie som diagnóza. Nie som choroba. Nie som niečo, čo sa dá zachrániť. Som človek.“