Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Moje srdcovky
Moje aktivity
Pani spisovateľka, ďakujem. Čítala som to akoby sme sa rozprávali, sústredené myšlienky, ktoré nepotrebujú interpunkčné znamienka, len sa rinú na jazyk. Myšlienkami som mohla aj reagovať, pretože som robila s Inakými a poznala som úplne iné prípady a príbehy. Škoda, že Vám ich nemôžem poskytnúť na napísanie.
Nie všetky príbehy sú o Inakých v dnešnom ponímaní. Sú tak rôznorodé a písané tak dokonale vystihujúcim jazykom, ako keby ich spisovateľka všetky naozaj zažila vo vlastnej koži, čo je nemožné. Sú aj o bežných ľuďoch, ktorí nijako nevytrčajú z radu, ale majú svoje trápenia. Ako každý z nás v každom kúte Zemegule. Taký je totiž život, problém za problémom a sem tam krásne okamihy. Všetci sme jedineční, navonok možno bežní ľudia, za fasádou neuveriteľné prežívanie.
Knihu by som navrhla za povinnú literatúru súčasnosti, alebo čítanie príbehov na rôznych hodinách - dejepis, literatúra, etika, dokonca i zemepis - bez povinnosti, nenásilne a s možnou diskusiou.
A ešte - je mi ľúto, že som nevedela, že ku koncu budú osudy prepletené. Bola by som si o jednotlivých osobách napísala krátke poznámky, na rýchle pripomenutie.
Myslím, že nič krajšie som o stromoch nečítala. Knihu som neskôr kúpila aj ako darček, aj odporúčala známym a všetci boli nadšení.
Cestopis je z obdobia 2. polovice 20. storočia je famózny. Mala som pocit, akoby som cítila aj vôňu Afriky. Veľmi by som chcela čítať to isté ale v súčasnom čase.
Veľmi dobrá kniha pre ženu na relax. Vtiahne do deja a nepustí a dej sa krúti do posledných strán, hoci jednoducho, ale predsa. Záver je podľa mňa predvídateľný od začiatku, ale pani spisovateľka sa pohrala s postavami. Ľahké čítanie a zrejme na príbeh rýchlo zabudnem, ale určite mi zostane v hlave poučeni o Apúlii, o vidieku v nej, o olivových sadoch, o práci v nich a o rôznych olivových olejoch, o vôňach, výhľadoch, pocitoch - akoby som tam naozaj bola. Dobre napísaný román.
Prvýkrát v tento rok /2025/ som bola v Rajeckých Tepliciach, Kuneráde, Poluvsí a okolo. O dva mesiace som sa tam vrátila, lebo stále mi bolo málo. Krásna príroda a genius loci... Zaujal ma aj pamätník vojakom z 1.sv.vojny v Rajceckých T. tieto zážitky ma vyprovokovali kúpiť si Vašu knihu, pani spisovateľka. Stokrát ďakujem. prostredníctvom Vášho príbehu som v duchu chodila po tých miestach o mnoho desiatok rokov spätne a spoznávala som život ľudí. Veľmi ťažký život, ale prekrásne vymyslené či dovymyslené príbehy skutočných ľudí. Muselo byť strašne veľa práce s knihou. Opakovane ďakujem.
