Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilMoje aktivity
Na začiatku kniha pôsobí ako napínavý thriller o záhadnom dievčatku, ktoré sa skrýva v susednom dome. Postupne sa však mení skôr na citlivý príbeh o zanedbávanom dieťati, rodinných tajomstvách a ľuďoch, ktorí sa mu snažia pomôcť. Číta sa veľmi ľahko, no ak niekto čaká drsný psychologický thriller, môže byť trochu sklamaný.
Dom čarodejnice - Clare Marchantova
Keď Adrianna objaví v stenách starého domu zabudnuté zápisky, netuší, že drží v rukách život ženy, ktorú svet označil za čarodejnicu. Stránku po stránke spoznáva Ursulu bylinkárku, liečiteľku a ženu, ktorá sa previnila len tým, že bola iná.
Čím hlbšie sa ponára do jej príbehu, tým viac má pocit, akoby ju samotný dom viedol k pravde. K pravde, ktorá mala zostať navždy pochovaná.
Niektoré tajomstvá prežijú stáročia. A niektoré ženy si zaslúžia, aby ich príbeh konečne niekto vypočul.
V mrazivej noci v Štokholme kráča po železničnom moste mladý muž. Je vážne chorý a podchladený. Keď ho odvezú do nemocnice, zistia šokujúcu vec Mikael je už sedem rokov považovaný za mŕtveho. Pred trinástimi rokmi mal byť jednou z posledných obetí sériového vraha, ktorého chytil komisár Joona Linna. Páchateľa, Jureka Waltera, odsúdili a zavreli na psychiatriu. Otázka však znie kde bol Mikael celé tie roky?
Jeho výpoveď a nové dôkazy spôsobia, že sa prípad znovu otvorí. Polícia je pod tlakom, pretože ide o záchranu ďalšieho života. Jediná šanca, ako sa posunúť ďalej, je dostať sa bližšie k Jurekovi Walterovi a získať si jeho dôveru. Lenže tým sa začína nebezpečná hra nie je jasné, kto má vlastne navrch. Minulosť sa vracia a Joona Linna musí čeliť vlastným nočným morám, pretože tento vrah nepoznamenal len svoje obete, ale aj jeho.
Napísané krvou
Začiatok ma okamžite vtiahol temný, rýchly a nepríjemne realistický. Carter vie od prvej kapitoly vytvoriť napätie a atmosféru, z ktorej mrazí. Prípad je brutálny, psychologicky silný a vrah pôsobí desivo práve tým, aký je premyslený a chladný.
Vyšetrovanie má spád a dlhý čas som sa od knihy nevedela odtrhnúť. Bohužiaľ, ku koncu už na mňa príbeh pôsobil trochu zdĺhavo akoby sa napätie umelo naťahovalo. Záver bol dobrý, ale podľa mňa mohol prísť skôr a s väčšou razanciou.
Od začiatku príbehu vieme, kto je vrah. Nejde teda o jeho odhalenie, ale o to, ako ho zastaviť. Sledujeme mimoriadne krutého a inteligentného sériového vraha, ktorý pokračuje v zabíjaní a má všetko dopredu premyslené.
Prípad rieši Robert Hunter, ktorý vraha dobre pozná a je to preňho osobné. Majú spoločnú minulosť a Hunter presne vie, s akým typom zla má do činenia. Práve tento osobný vzťah medzi vyšetrovateľom a vrahom dodáva príbehu silné napätie a temnú atmosféru. Hunter nebojuje len s časom, ale aj s vlastnými spomienkami a tlakom, ktorý naňho tento prípad vyvíja.
Dej je psychologicky intenzívny, krutý a sústredený na súboj dvoch myslí vyšetrovateľa a netvora, ktorého pozná lepšie, než by chcel.
Kniha je pokračovaním románu Netvor, preto sa odporúča čítať najprv ten, aby mal celý príbeh a jeho osobný rozmer plnú silu.
je temný thriller o tajnej dohode medzi vládami a zločineckým svetom, ktorej cieľom je odstrániť nepohodlných ľudí bez oficiálnych stôp. Napätie stojí najmä na myšlienke, kam až môže zájsť štát v mene bezpečnosti, a menej na hlbokej psychológii postáv čo je dôvod, prečo môže kniha pôsobiť chladnejšie, najmä ak politické témy nie sú tvoje.
Zamna je táto najslabšia od Keplera
Posledné tajomstvo Dan Brown
Pre mňa to bol skutočný čitateľský zážitok. Kniha ma vtiahla hneď od začiatku a nepustila až do konca. Čítala sa ľahko, mala rýchle tempo a neustále vo mne vyvolávala zvedavosť presne ten pocit, keď chceš stále vedieť viac a viac.
Bavila ma atmosféra tajomstva, práca so symbolmi aj postupné odhaľovanie pravdy. Aj keď Dan Brown má svoj typický štýl, ktorý je v jeho knihách cítiť, mne to vôbec neprekážalo. Práve naopak mala som pocit, že sa môžem naplno ponoriť do príbehu a nechať sa ním viesť.
Po dočítaní vo mne zostal silný dojem. Nebola to len oddychová kniha, ale príbeh, ktorý som prežívala a ktorý ma dokázal pohltiť. Pre mňa určite jedna z tých kníh, na ktoré sa nezabúda hneď po zatvorení poslednej strany.
Mám oveľa väčšiu chuť navštíviť prahu
Román Pád stojí na silnom a zaujímavom námete postupnom rozpade istôt, reality a vnútornej stability hlavnej postavy. Autor veľmi dobre pracuje s atmosférou, napätím a psychologickým tlakom, ktorý sa pomaly nabaľuje a drží čitateľa v neustálom nepokoji.
Problém knihy však prichádza v závere. Namiesto jasného vyvrcholenia sa príbeh zamotáva do filozofických a existenciálnych úvah, ktoré síce pôsobia hĺbkovo, ale dej neposúvajú k skutočnému uzavretiu. Koniec tak vyznieva neukončene a prázdno akoby autor úmyselne obišiel pointu.
Výsledkom je kniha, ktorá má silný začiatok a atmosféru, no zlyháva v závere. Pád zanechá skôr pocit nenaplneného potenciálu než uspokojenie z príbehu.
Chris Carter opäť nesklamal. Galéria mŕtvych ma chytila hneď od prvej strany a pustila až úplne na konci. Ten jeho štýl písania napínavý, rýchly, nič zbytočné navyše presne to milujem. Prípady sú brutálne, ale vždy premyslené, a ten vrah? No fúha… totálny psychopat, ale zároveň až znepokojivo inteligentný.
Robert Hunter je opäť top ostrý, odvážny, a zároveň ľudský. Páči sa mi, že Carter dokáže vytvoriť napätie aj v tichých momentoch, nie len cez akciu.
Ak máš rád thrillery, pri ktorých ti nabehne husia koža, tak Galériu mŕtvych musíš prečítať. A priprav sa, že ju zhltneš za pár dní, lebo sa od nej fakt nedá odtrhnúť.
kniha „Posledná vec, čo povedal“ od Laury Daveovej? To je taký mix napätia a emócií, že ťa vtiahne hneď od začiatku. Predstav si, že máš relatívne normálny život, si vydatá za chlapa, ktorému veríš, a zrazu bum zmizne. A ty zisťuješ, že celý čas si vlastne netušila, kto to je.
Celý príbeh je taký, že ťa drží v napätí, lebo tá hlavná postava, Hannah, rieši hádanky, sleduje stopy a snaží sa pochopiť, čo sa stalo. A pritom sa stará o svoju nevlastnú pubertálnu dcéru, s ktorou nemá úplne top vzťah. Je tam taká tá dynamika medzi nimi, čo je celkom relatable, keď si niekedy predstavíš, že sa snažíš s niekým nájsť spoločnú reč a je to jak búchať hlavou o stenu.
Dej má svoje momenty, kedy si povieš: „Aha! To som nečakal/a!“ a potom zas: „No dobre, toto bolo trochu predvídateľné.“ Ale ako celok je to fajn jazda, najmä ak máš rád také tie mysteriózne veci o rodinných tajomstvách a identitách. Nie je to žiadny superhlboký filozofický román, ale na víkendový chill alebo dlhšiu cestu je to fakt dobrá voľba.
Takže za mňa? Príjemné napätie, ľahko sa číta a určite ťa prinúti aspoň na chvíľu zamyslieť sa, či naozaj poznáš ľudí, s ktorými žiješ.
