Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Moje aktivity
Deti polnoci je detská kniha o hľadaní rodiny a priateľstva, ktorá je určená pre čitateľov od 9 rokov. Je pravda, že deväť rokov som mala už veľmi dávno, ale nie som si istá, či by som v tom veku vedela knihu oceniť a možno aj pochopiť.
Deti polnoci je čarovná kniha o osamelom chlapcovi, ktorý si túži nájsť aspoň jedného kamaráta. Osud si to vymyslel inak a do susedného domu sa presťahuje hneď sedem detí.
Lenže oni sa nestanú priateľmi, ale spojencami. Zažívajú malé dobrodružstvá a spoločne bojujú proti tyranii starších chlapcov.
Lenže tieto deti majú jedno veľké tajomstvo. Tajomstvo, ktoré musia uchrániť za každú cenu. Podarí sa im to?
Autor vynikajúce vykreslil vzťahy medzi súrodencami, ktorí sa neustále podpichujú a doťahujú, ale zároveň sa bezhranične milujú a chránia navzájom za každú cenu.
Sila priateľstva, puto rodiny, aj keď nemusí byť len pokrvná a bojovanie za každé malé víťazstvo mi spríjemňovalo posledných pár dní. Za zaslanie knihy ďakujem vydavateľstvu Grada.
Na Elliota Millesa som sa tešila, lebo mi bol z bratov Millewových najsympatickejší. Avšak veľmi rýchlo som zistila, že je to jeden arogantný toxický bastard. Vážne. Nepreháňam.
V zákutiach svojej chladnej a odmeranej duše je to nežný a zasnený romantik, ale u mňa sa zapísal ako majetnícky ignorant.
Som na neho zlá? Nevadí, on si to zaslúži. Lenže ani tento môj zúrivý výlev nedokáže zmeniť skutočnosť, že som si aj tretí príbeh o sexi bratoch užila plnými dúškami.
Opäť to bola poriadna jazda, plná nenávisti aj vášne, túžby až sklamania. Trochu ma mrzí, že tu bolo málo umenia, aj keď je Elliot jeho milovníkom, ale autorka nám to vynahradila jeho vzťahom plným drámy s Kate.
Miestami som mala chuť Elliota zaškrtiť, miestami naopak objať a ukázať mu, že aj on môže stretnúť lásku.
Za knihu ďakujem vydavateľstvu Grada.
Tenebris. Tajomný muž, ktorý Stelle obráti celý svet hore nohami. Tenebris. Syn kráľa, ktorý musí čerpať energiu od iného človeka. Tenebris. Ochranárskych a milujúci brat.
Príbeh začína stretnutím Stelly a Brisa (Tenebrisa), ktoré nevyzerá veľmi ružovo. Milión problémov a nevraživosť, ktorá medzi nimi spočiatku vládne, sa pomaly pretaví v omnoho silnejší cit.
Musím priznať, že som si ich cestu za láskou užila, ale aj tak ich vzťah považujem za toxický. Bris bol občas (rozumej skoro vždy) poriadny chrapúň, ale autorka to podala tak chytľavo, že som knihu nevedela pustiť z rúk.
No potom na scénu prišla druhá romantická linka, ktorá ma nesmierne bavila, lebo išlo o hate to love. Len škoda, že sa to odohrala príliš rýchlo.
Toto bola tá romantická časť príbehu, ibaže príbeh sa zaraďuje do žánru fantasy. Tu musím trochu kritizovať, lebo aj keď bola myšlienka s čerpaním energie úžasná, svet a jeho ochraňovanie nebolo skoro vôbec popísané. Ako Bellatori ochraňovali náš svet? Aký bol vlastne ich dar, ktorý sa u nich prejavil? Akým spôsobom Inferno ohrozovalo svet a ľudí?
Keď si odmyslím tieto fantasy časti (hoci fantasy milujem, ale tu to nebolo dotiahnuté do úspešného konca), romantická časť sa mi páčila omnoho omnoho viac.
Záverečný verdikt? Príbehu dávam 3,75* a plánujem si do knižnice doplniť aj pokračovanie, keď napokon vyjde aj papierová kniha, nielen ekniha.
Už roky som pri knihe neplakala tak, ako pri Skrinke času. Na prvý pohľad kniha klame telom. Všimnete si obálku v rozličných odtieňoch ružovej, kyticu kvetov zviazanú povrázkom a celkovo to vzbudzuje dojem romantiky, možno tragickej lásky. Omyl.
Autorka nás od prvej strany vhodila do deja, kde každý človek na svete starší ako dvadsaťdva rokov dostal tajomnú škatuľku si svojim menom, v ktorej sa nachádzal povrázok.
Odkiaľ škatuľky pochádzajú? Kto a ako ich doručil? A čo znamená povrázok vovnutri? Tajomný povrázok určuje dĺžku života. Niekto si našiel poriadne dlhý povrázok, niekto zase krátky.
Kniha nerieši iba to, či by ste sa pozreli, ale najmä následky. Následky a pocity jednotlivcov, ktorí sa musia vyrovnať s tým, že im ostáva len pár rokov života. Tí s dlhými povrázkami sa musia zmieriť s tým, že ich blízki také šťastie nemali a prídu o nich predčasne. Ďalšiu skupinou sú tí, ktorí sa do škatuľky vôbec nepozreli.
Počas celej knihy som mala nepríjemné pocity, pretože pesne takto a možno ešte horšie by to vyzeralo, ak by sa niečo podobné skutočne prihodilo. Uvedomenie si vlastnej smrteľnosti je jedna vec, ale vzniknutá a neustále sa vyvíjajúca diskriminácia ,,krátkopovrazcov”, a to na globálnej úrovni je už niečo iné.
Ak človek o pár rokov zomrie, mal by mať nárok na zdravotnú starostlivosť? Na vzdelanie? Na lásku? Tieto a mnohé ďalšie otázky kniha rieši, pozerá sa do mysle hrdinov a ukazuje nám všetky pre a proti, no ukazuje nám aj správanie spoločnosti ako celku.
Skrinka času si zaslúži byť knihou mesiaca august v Martinuse, pretože ma donútila poriadne sa zamyslieť a ešte si aj poplakať, ale k úplnej dokonalosti jej chýbalo niečo, čo neviem presne definovať, nejaká drobnosť, vďaka ktorej by mi padla sánka až na koberec.
Opäť som sa zúčastnila knižnej štafety a opäť to bola kniha Katja, avšak tentoraz druhý diel. S knihou som po celý čas mala jeden problém, ktorý som si nevedela vysvetliť. Hoci sa mi príbeh páčil viac ako prvý diel a čítal sa mi pomerne ľahko, na konci dňa som mala prečítaných len 30 strán. Pritom som mala pocit, že som pokročila aspoň o 100.
Možno to bolo spôsobené tým, že v knihe sa toho dialo skutočne neúrekom a nebola núdza o napätie a akcii.
Ako som už spomínala, čítalo sa mi ľahko, aj keď miestami sa to zadrhavalo. To bolo spôsobené tým, že autorka dávala bodky tam, kde by som ja použila čiarku. Občas akoby nasilu skracovala a sekala vety.
Malú výčitku musím vysloviť aj na používané synonymá, kedy autorka mohla použiť ten istý vyraz, ako počas predchádzajúcich strán a násilne tam nevnucovať slovíčka, ktoré ma bodali do oči.
Končím s negatívnou kritikou a je čas na chválu. Príbeh sa krásne rozvíja a spolu s ním aj staré známe postavy. Katja, hoci bola naivná a často siahala po výhovorkách, bola pre mňa uveriteľná.
Pribudli nové postavy, ktoré zamiešali dej, vrátili sa tie staré, ktoré tentokrát dostali väčší priestor a celkový príbeh sa poriadne zamotal.
Občas krkolomné vety ma ničili, ale aj tak s čistým svedomím dávam hodnotenie 3,75 (pretože 4 som dala lepším knihám a naopak 3,5 sa mi zdá malo).
Len ten záver mi prišiel veľmi otvorený. Otvorený záver mi neprekáža, ale tu som mala pocit, akoby sa autorke nechcelo dopísať kapitolu a povedala si, že to odpíše v ďalšej knihe.
Svoj monológ o knihe Pukom do srdca som plánovala začať kritikou obálky. Mne sa proste nepáči a pripadá mi akási detská. No potom som zistila, že kniha v dalších vydaniach má celkovo tri obálky a slovenské vydanie má v podstate najmenšie zlo z týchto troch.
Teraz na veselšie tému, lebo prichádza moja chvála. To, že som knihu zhltla za jeden deň, svedčí o tom, že to bolo vynikajúce čítanie. Žiaden hlbokomyseľný príbeh to nie je, ale oddychovka ako sa patrí.
Conor aj Harper boli zaujímavý pár, niekedy sa správali ako tínedžeri, inokedy poriadne dospelo. Ich vzťah, ich pocity aj myšlienky, všetko znelo skutočne, aj keď to bolo podané odľahčeným a vtipným spôsobom.
Svoj ,,príbeh lásky” rozprávali na striedačku, čo bolo na jednej strane prijemné, lebo som to celé mohla sledovať z oboch strán. Ale na druhej strane som si musela kontrolovať, kto je rozprávačom danej kapitoly, lebo párkrát som sa stratila. Možno to bolo spôsobené tým, že som knihu zožrala na jedno posedenia a stránky mi nesmiernou rýchlosťou mizli pod rukami.
Vítaným bonusom bola zmienka o niektorých postavách zo série Texting, lebo ak ste túto sériu od autorky nečítqli, rýchlo svoju chybu napravte. Mám podozrenie, o kom bude další diel série Caroline Comets a už sa teším na další hokejový zážitok, ktorý nám prinesie vydavateľstvo Zelený Kocúr.
Hrdo prehlasujem, že mám prečítané všetky Romantické úteky, ktoré u nás vyšli. Neverila by som, že sa mi táto séria takto zapáči a budem chcieť čítať ďalšie a ďalšie cestovateľské a najmä kulinárske dobrodružstvá.
Vďaka týmto príbehom som mala možnosť objaviť krajiny, do ktorých som sa nepozrela, ale postupne sa stávali mojím cestovateľským snom.
Ani Írsko som nepovažovala z krajinu, po ktorej spoznávaní by moje srdce túžilo, ibaže Julie Caplin dokáže aj obyčajnú poľnú cestu popísať tak neobyčajne a pútavo, že dostanete chuť sa po nej prejsť.
Domček v Írsku je ôsma kniha v poradí, ktorá nás zaviedla do kuchárskej školy na írslej farme. Tentokrát bolo prostredie jednoduché a pokojné, plné súladu s prírodou a s poctivým hospodárstvom. Zbožňujem, keď sa vďaka knihe dozviem niečo nové a tieto knihy toho ponúkajú dosť.
Nesmiem zabudnúť na hlavnú tému knihy, a tou je láska. Láska na prvý pohľad medzi Hannah a Connorom? Alebo to bol len nezáväzný flirt? Ich príbeh bolo ďalšie pohladenie na duši, ktoré mi robilo spoločnosť počať posledných upršaných dní.
Dúfam, že autorka s touto sériu ešte ani zďaleka nekončí, lebo tieto cestovateľské jednohubky som si za posledný rok poriadne obľúbila.
Už dlho sa mi nestalo, že by ma interakcia medzi postavami tak veľmi bavila. Vtipné, sarkastické, ale aj sexy čítanie o dvoch dlhoročných nepriateľoch, ktorí musia predstierať pár a vďaka tomu si užijú luxusnú svadobnú cestu.
Nemôžem tvrdiť, že by som čakala nejaký príliš slabý príbeh, ale toto bolo až prekvapivo dobré.
Najlepšia bola prvá tretina, kedy medzi hrdinami lietali iskry, ale zároveň aj blesky nenávisti. Táto časť ma bavila najviac, ale ani zvyšok knihy nebol na zahodenie.
Tá skvela chémia, malá zapletka a dráma na záver, ale najmä krásne prostredie, v ktorom sa príbeh odohráva mi spríjemnilo pár slnečných dni.
Za knihu ďakujem vydavateľstvu Grada a rozhodnú musím odporučiť, aby ste si ju pribalili na výlet či dovolenku.
O čom je Volanie krvi? Je pre mňa pomerne ťažké zhrnúť, o čom je táto kniha od Mišky Rieš a ešte ťažšie vyjadriť svoje pocity z príbehu.
Z príbehu už od prvej kapitoly vyžaruje mágia. Lenže nie mágia z fantasy príbehov…ale mágia skutočného sveta. Nechápete? Nevadí. Keď si knihu prečítate, pochopíte.
Príbeh je plný lásky hlavnej hrdinky k jej deťom, plný nádeje, plný beznádeje, plný utrpenia… zimomriavky som mala aspoň raz v každej kapitole. Toľko utrpenia a bolesti, či už fyzickej alebo tej psychickej by nemal zažívať nikto.
Bolo to pútavé, brutálne, znepokojujúce, milujúce, obetavé aj kruté. Páčilo sa mi to? Áno. Nenávidím to? Áno. Milujem to? Áno. Kto knihu čítal, určite mi rozumie. Kto ju ešte nečítal, rozhodne by po nej mal siahnuť a užiť si 336 strán od talentovanej slovenské autorky plných napätia, hrôzy, ale aj obety a lásky.
Čajovňa v Tokiu je v poradí šiesta kniha od Julie Caplin, ktorá sa mi dostala do rúk. Pri čítaní, vlastne už na samom začiatku, som zistila, že som objavila svoj najobľúbenejší romantický útek.
Japonsko je mojím snom a raz by som sa tam chcela pozrieť, lenže autorka v každej svojej knihe popisuje krajinu tak očarujúce, že mám chuť precestovať celý svet.
Hlavným dôvodom, prečo je tento diel série Romantické úteky môjmu srdcu najbližší, je romantická linka, ktorá si ma získala od prvého stretnutia Fiony a Gabea.
To pomalé uvedomovanie si vlastných pocitov, nesmelé a nenapadné odhaľovanie citov a ich vzájomná blízkosť ma zahriali pri srdiečku.
A ten záver… áno, čakala som ho presne taký, ale to nič nemení na skutočnosti, že je dojemný a silný a plný lásky.
