Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Som nadšená. Už dlho som nečítala príbeh, ktorý by ma takto okúzlil a zanechal vo mne takýto dojem. Tá atmosféra bola úžasná! Akoby som sa stala opäť na chvíľu dieťaťom, ktoré spoznáva fantasy a neobmedzený svet dobrodružstiev plný neznámych prvkov a nových priateľov, v podobe knižných hrdinov. Autorka vytvorila originálny príbeh, ktorý spracovala kvalitne. Páčil sa mi jej štýl písania a príbeh mi naozaj plynul príjemne, pútavo… Ani na chvíľku som sa nenudila. Po celý čas ma zaujímalo, čo bude s hlavnou hrdinkou ďalej a bavilo ma objavovať zákutia nového sveta. Čoraz viac sa mi stáva, že ma po všetkých možných, prečítaných fantasy knihách už máloktorý svet vie nadchnúť, no Nevermoor si získal moje srdce.
Už dlho sa mi nestalo, aby som sa zabudla. Doslova. Aby som prestala vnímať okolie a najmä prežívala dej, tak veľmi, až by som nedokázala fungovať počas dňa. A nebodaj vyhŕknuté slzy na krajíčku? To je u mňa rarita. No, verte alebo neverte... Nenachádzam tie správne slová na vyjadrenie krásy ukrytej v tomto príbehu. Aj teraz, ako sa k vám prihováram, kúsok zo mňa akoby bol ešte stále s postavami, s ktorými prežil nečakanú cestu a našiel prazvláštne pravdy. Táto kniha mi dala všetko a možno aj viac. Prihovorila sa mi slovami, ktoré som potrebovala počuť, no ani som o tom netušila.
Autorka sa od jej poslednej preloženej knihy, ktorá bola zároveň jej prvotinou, nepopísateľne, výrazne zlepšila. Svoj štýl písania, ktorý predtým nestíhal jej dobrým nápadom, vycibrila a nadobudla tak prekrásnu autentickosť, ktorou mi pohladila dušu.
Čítať o chlapcovi, ktorý prežil nepredstaviteľné veci a najmä im musel čeliť vo veku rovnakom, ako je ten môj, mi dalo veľa. Ján Špirko bol partizán a veľký bojovník. Mal v sebe odvahu, ktorá chýbala aj mnohým dospelým mužom, za čo som ho neraz obdivovala. Ničomu sa nikdy nepoddal a veru si neviem predstaviť, že by som jeho rozpoloženie zvládla rovnako. I keď mal smolu a do zajatia padol celkom 3x, mal aj veľa šťastia a konca vojny sa dožil. V situáciách, kedy to s ním bolo už naozaj zlé, vždy prišla nádej a riešenie. Ján bol skvelým priateľom a všetky tie hrôzy chlapov spájali. Navzájom si pomáhali, ako sa len dalo a v táboroh sa vytvárali veľmi silné priateľstvá a putá.
Je to kniha, ktorú by si určite mohol prečítať každý, pretože času zaberie málo, no človeku dá mnoho. Vojnové príbehy sú vždy silným zážitkom a aj keď by bolo lepšie, keby sme túto možnosť nemali, môžeme sa z nich poučiť. Ján o svojom zážitku nehovoril, iba ho počas života spísal na papier, ktorý neskôr po jeho smrti našiel jeho vnuk a poslal vydavateľstvu. Prinútilo ma to zamyslieť sa koľko príbehov zaniklo nepovedaných... A koľko príbehov sa ukrýva v rôznych rodinách. Knižku každopádne vrelo odporúčam. Nečakala som, že sa mi bude, až tak veľmi páčiť, no koniec koncov mi bolo, až ľúto, ako rýchlo sa mi čítala.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Láska a iné vykoľajenia je nenápadne nápadná knižka, ktorá vás už na prvý pohľad upúta svojou prekrásnou obálkou. Jedná sa o príbeh dvoch mladých ľudí, ktorých spojí dokopy náhoda, osud? Či jedno alebo druhé, ich púť sa odohráva, ako na horskej dráhe. Zo začiatku si Noe s Ammy nie sú veľmi sympatickí. Cesta vlakom je nepríjemná a zastavenie vlaku, kvôli snehovej búrke je len ďalšou komplikáciou, už v inak zlej situácii. Kedže sa však obaja spomínaní hrdinovia náhlia, musia spojiť sily. A tak sa začína dobrodružsvo, ktoré vás nenechá chladnými a aj zaritých anti-romantikov od srdca rozosmeje. Budete im držať palce a najmä budete až plakať smiechom, ako vedia veci, nuž... nevychádzať. No všetko zlé je na niečo dobré. A aj keď som si spočiatku myslela, že sa s touto knižkou neskamarátim, stali sa z nás veľmi dobrý spojenci a ja som si ju maximálne užila.
Kde začať? Knižka sa ťažko hodnotí, kedže nie je klasickým románom, ale skôr výpoveďou reálneho zážitku. Ťažko si predstaviť, čo by človek robil v situácii autorky a zároveň ženy, ktorá sa 41 dní plavila na jachte bez motoru a plachiet - Tami. Neviem si predstaviť krajší spôsob, akým mohla svoju skúsenosť posunúť ďalej, ale najmä zanechať pamiatku na Richarda, ktorého ľúbila a ktorým bola ľúbená, než vypísaním sa do tohto titulu. Samotná kniha sa mi čítala dobre a na to, koľko deju obsahuje, je pomerne útla. Páčilo sa mi, že Tami nepopisuje len ich tragédiu, ale aj spomienky pred ňou. Krásne spomienky na Richarda a ich život, ale aj napokon návrat domov po všetkom, čo sa udialo. Oceňujem aj fotky, ktoré zakomponovali do príbehu. Dotvárajú autentickosť a skutočnosť. Odrazu len nečítate o dvoch ľuďoch, ktorým sa udialo niečo zlé, ale vidíte Tami a Richarda. Sú vam skrz fotografie akosi bližší. Je to príbeh o nevzdávaní sa a nestrácaní nádeje. Určite odporúčam.
To bolo tak výborné! Často ma knihy strhnú natoľko, že ich prečítam na jedno posedenie a užívam si dobrý pocit z nich. Ohodnotím ich kladne a som z nich nadšená. Pri Zakázanom ovocí som nečítala rýchlo, vôbec nie. Pomaly som si vychutnávala každú jednu stránku a dej som si užívala. Autorka mi poskytla presne to, čo som potrebovala, pričom som ani sama netušila, že to hľadám. Nenapadá mi jediné negatívum a vlastne som ani koniec koncov žiadne nenašla. Úseky z minulosti boli fantastické o postavách nehovoriach. Rovnako ma však zaujala aj zápletka zo súčastosti a umierala som zvedavosťou... Totižto veľmi ma zaujímalo, ako súvisí minulosť s budúcnosťou a samozrejme, aké sú osudy postáv, ktoré som si tak veľmi obľúbila. Jojo Moyes ma presvedčila o jej talente a kvalitách. Knihu určite odporúčam :)! Je to príbeh, ktorý mi sadol po každej stránke a ktorý mi v pamäti ostane dlhý čas. Stojí za chvíle strávené čítaním.
Raz som narazila na citát, ktorý hovoril v zmysle, "my ľudia si lámeme srdcia vlastnými očakávaniami". Veru ja som si ho zlomila.
Musím uznať, že anotácia príbehu ma veľmi zaujala a tešila som sa na zápisky denníku a postupné odhaľovanie situácie... Všetko sa však uberalo celkom iným smerom a je mi veľmi ľúto, že mi kniha nesadla. Je však podľa mňa šťastie, že každému z nás sa páči niečo iné. Že máme celkom odlišné chute, názory, pocity a nálady. Som presvedčená o tom, že kniha Bavilo ma žiť si nájde svojich čitateľov a že im má čo ponúknuť. To, že sa kniha nepáčila mne, ešte neznamená, že sa nebude páčiť nikomu inému. Práve naopak si myslím, že by jej každý, kto má chuť a čas, mal venovať šancu a utvoriť si názor sám :).
Než som knihu začala čítať, tak som si na ňu vypočula množstvo rozličných názorov. Všetky sa však zhodovali na jednej veci: korytnačky sú iné, než predošlé Greenove diela. A s tým musím súhlasiť. Jeho tvorbu mám veľmi rada a za ten čas som sa naučila, že jeho príbehy majú často veľmi podobný koncept. Dvojicu najlepších priateľov, frázy, štýl, skrátka maličkosti, ktoré sú len a len jeho značkou.
Nuž a v korytnačkách sa takéto podobnosti akosi nenachádzajú. Aj štýl písania je v niečom odlišný a príbeh rozpráva autor inak. Avšak kniha sa mi veľmi páčila. Bola prekrásna a problematika, ktorú Green načrtol vyrozprával úplne jednoduchým a čistým spôsobom. Bolo náročné ocitnúť sa v hlave hlavnej hrdinky a často to bolo priam nepríjemné, no aj tak to autor neprehnal a príbeh neorientoval len na obsesívno-kompulzívnu poruchu. Nachádzajú sa tu aj drobné radosti, či starosti. Obyčajné životy a problémy tínedžerov, ale aj naopak veľké problémy s ktorými sa musia vyrovnať. Pre mňa je to ďalšia skvelá kniha od inak obľúbeného autora :).
Som veľmi rada, že sa mi Takmer definitívny zoznam napokon zapáčil, pretože zo začiatku to medzi nami nevyzeralo vôbec dobre. V knihách mám rada rôzne zvláštnosti, či už ide o divné postavy alebo jednoducho prvky v deji. Tu mi to však na moje veľké prekvapenie nefungovalo. Nepáčil sa mi ani štýl písania Krystal, pričom v jej predošlej knižke som si ho obľúbila. Už som pomaly strácala nádej, no stal sa zázrak. Neviem kedy to prišlo, ani čo konkrétne zmenu spôsobilo, no príbeh sa mi zapáčil. Postavy som si obľúbila (najmä Jonaha) a prekonávanie strachu som si začala naplno užívať. Najviac ma však bavili pasáže z minulosti o Estherinom dedovi Regovi a smrti. O tejto dvojke by som si pokojne prečítala i samostatný príbeh. Autorke musím uznať, že načrtla dôležítú tému a spracovala ju originálnym spôsobom. Určite sa nájdu ľudia, ktorým príbeh pomôže.
