Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Moje srdcovky
Moje aktivity
Názov tejto recenzie je trochu zavádzajúci.Veľmi zvláštna kniha. Čakala som odvážne ženy, stmelené strašným nešťastím, čo budú bojovať jedna za durhú a spolu proti krutej prírode, čo im zobrala mužov/otcov/synov. Namiesto toho je časti z nich dôležitejšie spínať ruky v kostole, než zabezpečiť prežitie. A po príchode inkvizítora bude veľmi dôležité bonzovať. Nebola v nej postava, do ktorej by som sa "zaľúbila", s ktorou by som úplne že na 100percent "prežívala" čo sa dialo a vlastne ani samotný dej nebol nejaký extra záživný, v zmyle nejakých zvratov a podobne. Napriek tomu jej dávam plných 5 bodov. Pri čítaní sa cítite, akoby ste tam skutočne boli. Pach úbohých tmavých obydlí, v ktorých bývali. Drina, v ktorej každý deň lopotili, aby prežili. Surové počasie. Váha manželovho tela, ktorý defloruje svoju manželku. A aj ostatné súlože budete "cítiť", napriek (alebo práve vďaka tomu, že cit pri nich nebude). Dohodnutý sobáš, pri ktorom dcéru otec "odovzdá" v zásade neznámemu mužovi. Bezmocnosť mladej ženy, vytrhnutej z rodinného prostredia, poslanej do nehostinného vzdialeného kúta krajiny, s mužom, ktorý ju používa ako matrac. Krutosť, s akou jej manžel odmietne prečítať listy od rodiny, na ktoré dlho čakala. Maličké záblesky celkom drobučkých radostí ako prívetivá veta od kapitána na lodi. Darček vo forme anízových semienok. A na konci aj lesbická láska :) Kto by čakal nejaké poetické popisy mystických záležitostí (keďže sa dej točí okolo procesu s čarodejnicami, v hre sú tajomné runy a laponci), ten sa nedočká. Povedala by som, že je to drsný popis ešte drsnejšieho života žien, ktoré boli/museli byť drsné. A keď je všade zima, nehostinná krajina a blato, tak aj žlté šaty hlavnej hrdinky "svietia" a rovnako aj jej osvietené názory a láskavosť. Nedá sa necítiť vďačnosť za svet, v akom žijeme my teraz.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Ak ste ako deti čítali grécke báje, táto kniha Vami otrasie. Je vysoko pravdepodobné, že nie všetko, čomu ste doteraz verili, sa tak naozaj stalo!
Nielen príbeh Medúzy bol prerozprávaný z úplne iného pohľadu. Aj príbeh Persea. Medúzu autorka urobila sympatickejšou, než býva štandardne vnímaná, tj ako desivá smrť rozsievajúca príšera.Perzea zas menej sympatickým, keďže je možné, že nebol taký hrdinský, ako sa zvykne tvrdiť.. niektorých čitateľov to extrémne pobúrilo (VP) a dali to najavo vo svojej recenzii. Rozčuľovať sa nad prekrúcaním “faktov” z gréckej mytológie mi príde minimálne zbytočné- grécke báje nie sú história a táto kniha nie je učebnica dejepisu. A keď už sa tu toľko šermuje s retellingom, pridávam out-of-box thinking:), a tento novýneošúchaný pohľad- ten je taaak príjemný! Doteraz sme poznali: aká je tá hlava odporná, ten zlovestný pohľad, škľabiace sa ústa, hady, čo sa skrúcajú a všade prítomná hroza z toho, že na vás pozrie a vy skameniete. Haynesová ponúka pohľad krásneho a dobrého dievčaťa, ktoré znásilnil “boh” a ktoré neskor iný “boh” (bohyňa) za toto “previnenie” premenila na smrť rozsievajúcu bytosť…Haynesová ide aj ďalej a tak sa dozviete, ako veci vnímala odseknutá hlava, keď sa natriasala v Perseovom ruksaku. Násilie muža na žene tam istotne je, veď Medúsa (ona-she) bola znásilnená Poseidonon (on-he). Psychológovia z gréckej mytológie doteraz čerpajú, veď jej “vďačíme” aj za Oidipov a Elektrin komplex, koniec koncov. A tu sa ukazuje aj to, že trestanie nie vinníka (Poseidona), ale obete (Medúzy), nie je novinka našich čias. Rovnako to, že ženy dokážu páchať strašné krutosti voči iným ženám- aj v situáciách, keď by ich mali práveže podporiť lebo reálne- premena obete na príšeru Aténou bol čin oveľa horší ako znásilnenie samotné. Páčil sa mi príbeh krásnej sesterskej lásky. Páčilo sa mi, ako vďaka láskavému chovaniu sa “obludy” stali sympatickými, lebo ich čitateľ nevnímal cez ich vzhľad, ale činy. A nazvime to neformálna- možno aj mierne infantilná komunikácia medzi bohmi sa mi tiež páčila, lebo veď podľa ich činov to rozhodne žiadni rozvážni učenci neboli. Viem si predstaviť, že presne takto sa mohli medzi sebou baviť, rovnako ako si viem predstaviť, že Perseus nebol 100percentný nefalšovaný hrdina, čo nikdy nezaváhal a vyhral každý boj, ale že to bol jednoducho dobrý syn, ktorý sa postavil na obranu svojej mamy a potom zistil, že hrdinstvo nie je také easy, ako v amerických filmoch :)
Dej mi prišiel ako v béčkovom až céčkovom filme. Statočný pracovník múzea dostane doležitú ulohu- chrániť pred zlými nacsitami diamant. Na scéne je ešte jeho replika, a pravdaže slepé dievča… Čo bolo zaujímavé, bol popis života nádejného nemeckého radistu Wernera, kvoli reáliám. A ešte neštandardná forma odboja francúzskych žien. Za čo bola udelená Pulitzerova cena skutočne nerozumiem, ale to je v poriadku,lebo mnohým iným sa kniha páčila a nebudú chápať moje hodnotenie:)
Veľmi plytká knižka, ktorá na jednej strane uvádza detaily nepodstatných dedinských udalostí- na druhej strane nechá bez vysvetlenia doležité veci. Sympatické je mi, že autorka spracovala reálnu historickú udalosť- a tam by výpočet pozitív tohto dielka aj skončil. Podobnú tému, ale s úplne iným výsledkom spracovala Kateřina Bučková- príbeh bylinkárok/bohýň zo Žítkova- a to je kniha s veľkým “K”.
Utla knizka predstavuje povestnu vynimku, co potvrdzuje pravidlo - a to konkretne pravidlo, ze vydavatelstvo evitapress vydava …. No, nevydava jednoducho literarne skvosty.. Dielko je rychlovka, urcite si nebudete lamat hlavu nad zlozitostou deja, pohnutkami postav a podobne. Ale, nakolko vieme, ze Anka naozaj existovala, budete rozmyslat, ako sa volala celym menom, ako vyzerala (foto zeny na obalke uvadza ako zdroj muzeum- tak to zrejme nie je “ozajska” Anka) a ktory presne je jej hrob v Stiavnici. Aj ten, koho neoslovia vyssie popisane otazky trochu prizemne- klebetneho charakteru, sa isto zamysli nad tym, ci bolo v tej dobe bezne, ze rodicia nechali svoje autisticke dieta (Slecnu) sluzke, ked zmizli zo sceny. A klebetni si vo vztahu k Slecne polozia otazky vid vyssie (ako vyzerala, aky presne bol jej osud, atd.). Kedze vieme, ze Anka sa po navrate z cudziny stala sucastou rodiny Vasaryovcov, ktori na nu spominaju s uctou a vrelo, zaujimalo by ma aj ako “fungovala” po zmene rezimu, ked uz zrejme nemohli byt jej zamestnavatelmi. Chcela by som sa s nou stretnut a povypytovat sa na to, ako sa “kedysi zilo”. Na to, ako prezivala radikalne spolocenske zmeny, ked sa v priebehu pomerne kratkej doby zrusil. “kastovy system”. A poznamka na zaver: kto veri, ze sa nas svet meni k horsiemu, resp. ze kedysi bolo lepsie, tomu odporucam pasaz o tom, ako hlavna hrdinka zbiera odvahu na to, aby si vypytala prestavku v praci v rozsahu osem hodin denne- a to v noci, aby sa mohla vyspat, lebo pracovny cas sluzobnictva bol bezne aj 24 hodinovy:(
Na Martinuse je kopec recenzii, ktore dielo rozpitvali dost detailne, ja vypichnem len ciastkovu temu- pedofiliu. Zaujimave, kolko citatelov je z nej poburenych/znechutenych, ako uvadzaju vo svojich hodnoteniach, pride mi to prehnane. Som zena, myslim, ze dost citliva, mam dieta (dokonca syna) a mne nevadila. Nasilie- dokonca aj to pachane na detoch a dokoca aj to sexualne bohuzial k zivotu patri a nepride mi to v dnesnej dobe ako tabu o tom pisat. Plus, tato tema nebola v knihe klucova, tvorila len akysi znepokojujuci prvok, co sa od cca polovice “tahal” kdesi na pozadi ako tenka ziarivo cervena nitka na bohato vysivanom gobeline. Gobelin samotny bol uzasny (aj bez tej nitky), bol pestry, plasticky, plny tajomnych rastlin a “bytosti”, dzungla a jej popis bol presvedcivy, zivot izolovaneho kmena v nej bol strasne zaujimavy a originalny. Ked som citala, “bola” som tam. Keby ste tu nitku odparali, pre mna by bol gobelin stale ohromne zaujimavy. A rozhodne zaujimava (a znepokojujuca) bola tema detskej sexuality, ktora pre nas tabu urcite je. Kniha by sa zaobisla aj bez pompezneho epilogu, ktory mi pripada akoby bol urceny (bez urazky) americkym citatelom:) Kazdopadne, tymto pocinom sa u mna autorka rehabilitovala, lebo tolko ospevovany Maly zivot bol podla mna priserny- nasilie vratane sexualneho tam bolo akoby samoucelne a bolo ho prilis vela, mala som pocit, ze okrem tyrania hlavneho hrdinu sa tam nic ine nedeje. Zhrnutie- Lesnych ludi si davam do svojej top ten, je majstrovsky napisana!
To najlepšie z tejto knihy nájdete v jej oficiálnom popise. Pár zaujímavých myšlienok, kvoli ktorym sa neoplati citat “vatu” okolo, lebo je nezazivna. Na druhej strane je to utla knizka, takze vela casu s nou nestratite:) 136 stran venovanych postoju autorky k citujem sukaniu, ku ktoremu ma velmi pozitivny vztah. Ked by som velmi chcela najst nieco prinosne v tomto dielku, tak ako pozitivum hodnotim, ze velmi otvorene hovori o intimnych veciach a niektorym citatelkam moze byt prijemne zistit, ze v tomto smere niekto zmysla rovnako. Tazko odhadnut, ci by bola zaujimava aj pre muzov, skorej tipujem, ze nie.
