Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
Riadim sa starou pravdou, ktorú vystihol George R. R. Martin. Ten, kto nečíta, prežije len jeden život, zatiaľ čo ten, kto číta, ich prežije tisíc. Práve knihy mi umožňujú nazerať na svet z rôznych uhlov, prežívať cudzie osudy, emócie a rozhodnutia a aspoň na chvíľu vystúpiť z vlastného príbehu. Aj preto beriem čítanie nielen ako oddych, ale aj ako cestu k lepšiemu pochopeniu ľudí a seba samého.
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Priznám sa, že túto knihu som si kúpil v podstate len preto, že ma zaujal jej obal. Áno, niekedy sa nechám viesť čistou náhodou a siahnem po knihe, ktorá mi jednoducho „padne do oka“. Navyše som mal práve chuť na klasickú ducharinu, takže voľba bola jasná.
Musím povedať, že ide o prvú knihu, ktorú som od autora čítal, a celkovo ma príjemne prekvapila. Veľmi ma bavila atmosféra a prostredie, do ktorého je príbeh zasadený. Baneberry Hall som si vedel živo predstaviť. Jeho chodby, miestnosti, ticho aj napätie, ktoré v ňom visí vo vzduchu. Presne taký dom by ste od starého sídla s temnou históriou očakávali.
Motív strašidelného domu je v literatúre síce spracovaný už nespočetnekrát, no v tomto prípade mi to vôbec neprekážalo. Mám rád klasické hororové príbehy a autorovi sa podarilo vytvoriť atmosféru, ktorá funguje. Najviac ma bavilo to neustále balansovanie medzi vierou a pochybnosťou. Raz som mal pocit, že nadprirodzené javy sú skutočné, o pár strán neskôr som o tom opäť pochyboval. Tento kolotoč neistoty vydrží až do samotného rozuzlenia a drží čitateľa v napätí.
Veľmi dobrým rozhodnutím je aj rozprávanie príbehu v dvoch časových rovinách, retrospektívnej a súčasnej. Dodáva to deju hĺbku, vrstvy a postupné odhaľovanie informácií pôsobí prirodzene a zaujímavo.
Priznám sa však, že miestami mi hlavná postava liezla trochu na nervy, najmä svojím neustálym pocitom, že ju všetci klamú alebo jej niečo zatajujú. Občas som mal chuť jej povedať: „Dievča, taký je život.“ Na druhej strane to vlastne funguje. Postavy nemusia byť dokonalé, aby boli dobré. Musia byť uveriteľné. A to Maggie je.
Kniha ma bavila, čítala sa rýchlo a mala presne tú atmosféru, ktorú som od nej očakával. Na päť hviezdičiek jej podľa mňa niečo chýbalo. Možno ešte o niečo silnejšie emócie alebo výraznejšie finálne „wow“. Ale veľmi slušné štyri hviezdy si určite zaslúži.
Knihu odporúčam každému, kto má rád klasické hororové príbehy so strašidelným domom, tajomstvami minulosti a postupným odhaľovaním pravdy. A ja si určite rád prečítam od autora ešte niečo ďalšie.
Kým v prvom diele tejto trilógie sme sa viac-menej zoznamovali s jednotlivými postavami, ich minulosťou a sledovali sme ich postupný vývoj, v druhom diele sa veci konečne začínajú naplno hýbať. Dejové línie sa rozbiehajú, konflikty sa prehlbujú a napätie citeľne narastá. Je cítiť, že ide o stred trilógie, príbeh sa pripravuje na veľké vyvrcholenie.
Všetky dejové línie ma bavili, no ešte viac ma bavilo sledovať samotné postavy. Abercrombie má dar ukazovať ľudí takých, akí sú. Nejednoznačných. Tvrdí bojovníci postupne odhaľujú svoju zraniteľnosť a ľudskosť, zatiaľ čo tí, ktorých by sme možno považovali za morálne pevné postavy, ukazujú slabosti, pochybnosti a vlastné temné stránky. Nikto tu nie je úplne dobrý ani úplne zlý a práve to robí príbeh taký presvedčivý.
Kniha má všetko, čo by ste od veľkej fantasy ságy mohli očakávať. Epické bitky, politické intrigy, zradu, beznádejné situácie aj momenty úľavy, ktoré prichádzajú práve vtedy, keď ich čitateľ najviac potrebuje. Pri putovaní hlavnej skupiny som sa neubránil paralelám s Pánom prsteňov, no veľmi oceňujem, že nejde o lacnú napodobeninu. Abercrombie vytvára vlastný svet a vlastný tón. Drsnejší, cynickejší a realistickejší.
Osobne ma najviac baví inkvizičná dejová línia s Gloktom. Jeho pohľad na svet, vnútorné monológy a cynický humor patria k najsilnejším prvkom celej trilógie. Práve on je dôkazom, že aj postava, ktorá by mala byť „negatívna“, dokáže byť paradoxne jednou z najzaujímavejších a najľudskejších.
Kniha patrí medzi tie, ktoré vás nútia otáčať stranu za stranou, aj keď je pol druhej ráno a vy viete, že o pár hodín vstávate do práce. Tempo, napätie aj zvedavosť fungujú presne tak, ako majú.
Musím priznať, že ma trochu prekvapili sexuálne scény. V tomto type fantasy nebývajú vždy podané tak priamo a detailne, no v konečnom dôsledku do príbehu zapadajú. Dodávajú postavám ľudskosť a autenticitu. Pripomínajú, že hrdinovia nie sú len bojovníci a legendy, ale aj obyčajní ľudia so slabosťami a túžbami.
Osobne sa už veľmi teším na tretí diel, pretože som úprimne zvedavý, ako sa všetky načrtnuté línie nakoniec uzavrú. Ak prvý diel bol zoznamovanie a druhý rozbeh, ten tretí by mal byť výbuch.
Ďalšie pokračovanie série Agent JFK ponúka presne to, na čo sú fanúšikovia zvyknutí a čo majú radi. Neskutočnú dávku akcie, neustály tlak, pocit beznádeje, že tentoraz sa to už jednoducho nemôže podariť… a napriek tomu sa to opäť nejak podarí.
Na pozadí sa odohráva konflikt korporácií, technologických gild a mocenských štruktúr, ktorý však postupne vyvoláva otázku: je to naozaj tak, ako to vyzerá? Alebo je za tým niečo oveľa väčšie a zložitejšie? Práve táto neistota dodáva príbehu napätie aj zaujímavý rozmer.
Kniha zároveň prináša rozuzlenie dejovej línie, ktorá bola naznačená už v dvanástom diele, čo poteší najmä čitateľov sledujúcich sériu dlhodobo. Je príjemné vidieť, že jednotlivé časti na seba nadväzujú a vytvárajú širší obraz univerza.
Veľmi sa mi páčil priestor, ktorý dostal Frank Boorman. Jeho vnútorný zápas so sebou samým, pochybnosti a osobné démony sú síce načrtnuté len v niekoľkých momentoch, no o to silnejšie pôsobia. Jedna konkrétna scéna dokáže povedať viac než dlhé vysvetľovanie a dodáva postave hĺbku, ktorá presahuje čistú akciu.
Rovnako zaujímavý je aj John Francis Kovář, ktorý sa opäť ocitá na tenkej hranici medzi tým, čo je morálne správne, a tým, čo je nutné urobiť pre prežitie či vyšší cieľ. Práve tieto momenty robia sériu JFK viac než len dobrodružnú sci-fi, dávajú jej ľudský rozmer. Otázka, či človek dokáže zostať verný sám sebe, keď ide o všetko, tu rezonuje veľmi silno.
Ak máte túto sériu radi, tento diel vás určite nesklame. Prináša všetko, čo od nej očakávate. Tempo, akciu, nápady aj emóciu.
Osobne som však rád, že sa touto knihou uzatvára jedna väčšia dejová línia. Pôsobí to prirodzene a zároveň to otvára dvere novým príbehom. A práve na tie sa už teraz teším.
K tejto knihe som sa dostal viac-menej náhodou. Vyhral som ju v tombole. A keďže knihám zvyknem veriť aj vtedy, keď si ma nájdu samy, rozhodol som sa jej dať šancu. A urobil som dobre. Príbeh ma pomerne rýchlo pohltil a postupne som si uvedomoval, že nejde o obyčajné čítanie „na večer“, ale o knihu, ktorá sa vám dostane pod kožu.
Ak by som ju mal opísať jednou vetou, povedal by som, že je to kniha o živote. O jeho radostiach aj trápeniach, o úspechu aj prázdnote, o náhodách, ktoré menia smer a o tom, že nie všetko máme pod kontrolou, aj keď si to o sebe myslíme.
Text je miestami vtipný, inokedy ironický, občas až smutne premýšľavý. Veľmi mi sadol jazyk, akým je kniha napísaná, pôsobí prirodzene, civilne, no zároveň presne vie, kedy má udrieť pointou. Oceňujem aj výraznú dávku satiry, ktorá nie je samoúčelná, ale skôr odhaľuje slabosti postáv aj spoločnosti ako takej.
Silnou stránkou knihy je aj autorov pohľad na ruskú spoločnosť v období veľkých zmien, na divoké deväťdesiate roky. Na čas, keď sa zo „zajtrajška“ stal pojem bez obsahu, keď sa hodnoty prepisovali zo dňa na deň a keď sa z nikoho mohol stať niekto veľmi bohatý… a z niekoho zasa nikto. Tento exkurz nepôsobí ako suchá spoločenská analýza, ale ako živý obraz doby, ktorú charakterizoval chaos, túžba po úspechu a často aj strata morálnych zábran. Áno, presne takto nejako si človek predstavuje Rusko tej doby.
Priznám sa, že pri závere som cítil miernu nespokojnosť. Niektoré naznačené dejové línie by si podľa mňa zaslúžili ešte trochu viac priestoru, možno iné, otvorenejšie alebo odvážnejšie rozuzlenie. Na druhej strane, čím viac som nad tým premýšľal, tým viac mi dochádzalo, že práve táto „nedopovedanosť“ vlastne k téme knihy sedí. Aj v živote predsa nie vždy dostaneme odpovede na všetky otázky. A nie vždy sa všetko uzavrie tak, ako by sme chceli.
Pre mňa je to kniha, ktorá vás prinúti zamyslieť sa nad tým, čo je v živote skutočne dôležité. Čo je šťastie. A či je úspech naozaj tým, čím sa tvári. Zároveň vám potichu povie niečo, čo asi všetci niekde vnútri tušíme, ale čo by sme si aj tak radi vyskúšali na vlastnej koži:
Peniaze samy o sebe šťastie neprinesú.
Za mňa veľmi dobrá, inteligentná a premýšľavá kniha, ktorá zostane v hlave ešte dlho po dočítaní.
Z nejakého zvláštneho dôvodu ma priťahujú príbehy, ktoré sa odohrávajú v krajine snehu a ľadu. Príbehy, kde človek nebojuje len s neľútostnou prírodou, ale aj sám so sebou. Kde si musí siahnuť až na úplné dno svojich síl a niekedy nestačí ani to.
Po tom, čo som prečítal Terror od Dana Simmonsa, som prirodzene hľadal ďalšiu knihu s podobnou atmosférou. A zaujímavé je, že medzi odporúčaniami sa objavila práve Temná hmota. Zhodou okolností som ju mal doma a dokonca som ju už kedysi dávno čítal. Pamätal som si len, že to bol silný príbeh, ale detaily mi úplne vypadli z hlavy. Ideálna kombinácia: vrátiť sa ku knihe, ktorú môžete čítať takmer ako prvý raz.
A oplatilo sa.
Príbeh je vystavaný veľmi presvedčivo a uveriteľne. Je cítiť, že ide o skúsenú autorku, ktorá presne vie, ako pracovať s atmosférou, napätím aj psychológiou postáv. Zasadenie deja do obdobia polárnej noci je geniálna voľba. Tma, izolácia, nekonečné mesiace bez slnka a kontaktu s civilizáciou vytvárajú dokonalé prostredie pre postupný rozklad istôt aj ľudskej mysle.
Najsilnejšou stránkou knihy je spôsob, akým sledujeme vnútorný svet hlavného hrdinu Jacka. Jeho myšlienky, pochybnosti, strach, narastajúca úzkosť a únava sú podané tak presvedčivo, že čitateľ začne pochybovať spolu s ním. A potom je tu ešte „to niečo“. Postava, ktorú Jack občas zazrie. Alebo si aspoň myslí, že ju zazrel. Nikdy si nie ste úplne istí, či ide o skutočnú bytosť, o prelud, o hru svetla a tieňov, alebo len o výplod vyčerpanej mysle človeka, ktorý je príliš dlho sám.
Niečo je však prítomné. Niečo, čo sa nedá úplne ignorovať. Niečo, čo sa objavuje na hranici videnia a reality.
Veľmi silnou stránkou knihy je spôsob, akým sledujeme vnútro hlavného hrdinu Jacka. Jeho myšlienky, obavy, pochybnosti, narastajúci strach a úzkosť. To všetko je podané nesmierne presvedčivo. Čitateľ má pocit, že s ním v tej opustenej zátoke naozaj zostáva sám. A potom je tu ešte „to niečo“. Neviditeľná hrozba. Prítomnosť, ktorú cítiť, počuť, tušiť… ale ktorú nemožno pochopiť ani uchopiť.
Priznám sa, že by som možno uvítal ešte o niečo viac detailov o pôvode a osude „toho“, čo Gruhuken obýva. Niektoré náznaky a súvislosti zostávajú zámerne zahmlené, čo je zároveň silou aj slabosťou knihy. Na jednej strane to podporuje tajomno, na druhej strane som miestami cítil, že by som sa rád dozvedel ešte o kúsok viac, aj keď to podstatné povedané bolo.
Kniha má výborné tempo. Je to presne ten typ príbehu, ktorý vás nechce pustiť. Čítal som ju prakticky na dve posedenia. Nie preto, že by bola krátka, ale preto, že vás neustále núti pokračovať. Chcete pochopiť, čo sa vlastne deje. A kedy to, obrazne povedané, celé „vybuchne“.
Ak máte radi príbehy, ktoré stavajú na atmosfére, psychologickom napätí a pomalom rozklade istôt; príbehy, ktoré vás prinútia premýšľať o samote, strachu, krehkosti ľudskej mysle a hranici medzi realitou a klamom, Temná hmota je presne pre vás.
Mrazivá, tichá a veľmi znepokojivá kniha, ktorá sa nedostane pod kožu silou, ale vytrvalosťou.
